Podpora Taiwanu zo strany USA bola v minulosti založená na opozícii Washingtonu voči komunistickej vláde v Pekingu a na odpore Taiwanu voči pohlteniu Čínou. V posledných rokoch sa však autonómia Taiwanu stala pre USA dôležitým geopolitickým záujmom, pretože ostrov dominuje na trhu výroby polovodičov.

Polovodiče – známe aj ako počítačové čipy alebo len čipy – sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých sieťových zariadení, ktoré sa stali súčasťou nášho života. Majú aj pokročilé vojenské využitie.

Transformačný, superrýchly 5G internet umožňuje svet prepojených zariadení každého druhu (“internet vecí”) a novú generáciu zbraní. Vzhľadom na to si americkí predstavitelia počas Trumpovej administratívy začali uvedomovať, že americké spoločnosti zaoberajúce sa konštrukciou polovodičov, ako napríklad Intel, sú pri výrobe svojich produktov značne závislé od dodávateľských reťazcov so sídlom v Ázii.

Najmä postavenie Taiwanu vo svete výroby polovodičov je trochu podobné postaveniu Saudskej Arábie v OPEC. TSMC má 53 % podiel na celosvetovom trhu zlievarní (továrne, ktoré sú zmluvne poverené výrobou čipov navrhnutých v iných krajinách). Ostatní taiwanskí výrobcovia si nárokujú ďalších 10 % trhu.

V dôsledku toho sa v správe Bidenovej administratívy o 100-dňovom preskúmaní dodávateľského reťazca uvádza: “Spojené štáty sú pri výrobe špičkových čipov značne závislé od jedinej spoločnosti – TSMC.” Skutočnosť, že iba TSMC a Samsung (Južná Kórea) dokážu vyrábať najmodernejšie polovodiče (s veľkosťou päť nanometrov), “ohrozuje schopnosť zásobovať súčasné a budúce potreby národnej bezpečnosti a kritickej infraštruktúry [USA]”.

To znamená, že dlhodobý cieľ Číny zjednotiť sa s Taiwanom je teraz pre záujmy USA ešte väčšou hrozbou. V Šanghajskom komuniké z roku 1971 a v zákone o vzťahoch s Taiwanom z roku 1979 USA uznali, že obyvatelia pevninskej Číny aj Taiwanu veria, že existuje “jedna Čína” a že k nej obaja patria. Pre USA je však nepredstaviteľné, že by sa TSMC jedného dňa mohla nachádzať na území kontrolovanom Pekingom.

“Tech vojna”

Z tohto dôvodu sa USA snažia prilákať TSMC do USA, aby zvýšili domáce výrobné kapacity čipov. V roku 2021 spoločnosť s podporou Bidenovej administratívy kúpila pozemok v Arizone, na ktorom chce vybudovať americkú zlievareň. Jej dokončenie je naplánované na rok 2024.

Americký Kongres práve schválil zákon o čipoch a vede, ktorý poskytuje dotácie vo výške 52 miliárd USD na podporu výroby polovodičov v USA. Spoločnosti však dostanú finančné prostriedky zo zákona o čipoch len vtedy, ak sa zaviažu, že nebudú vyrábať moderné polovodiče pre čínske spoločnosti.

To znamená, že spoločnosť TSMC a ďalšie si možno budú musieť vybrať medzi podnikaním v Číne a v USA, pretože náklady na výrobu v USA sa bez vládnych dotácií považujú za príliš vysoké.

To všetko je súčasťou širšej “technologickej vojny” medzi USA a Čínou, v ktorej sa USA snažia obmedziť technologický rozvoj Číny a zabrániť jej v tom, aby sa stala globálnym lídrom v oblasti technológií.

V roku 2020 Trumpova administratíva uvalila na čínskeho technologického giganta Huawei zdrvujúce sankcie, ktorých cieľom bolo odrezať spoločnosť od TSMC, na ktorej bola závislá pri výrobe špičkových polovodičov potrebných pre jej podnikanie v oblasti infraštruktúry 5G.

Spoločnosť Huawei bola popredným svetovým dodávateľom sieťových zariadení 5G, ale USA sa obávali, že jej čínsky pôvod predstavuje bezpečnostné riziko (hoci toto tvrdenie bolo spochybnené). Sankcie stále platia, pretože republikáni aj demokrati chcú zabrániť iným krajinám používať zariadenia 5G od spoločnosti Huawei.

Britská vláda sa pôvodne rozhodla používať zariadenia Huawei v určitých častiach britskej siete 5G. Sankcie Trumpovej administratívy prinútili Londýn toto rozhodnutie zmeniť.

Zdá sa, že kľúčovým cieľom USA je ukončiť závislosť od dodávateľských reťazcov v Číne alebo na Taiwane v oblasti “nových a základných technológií”, medzi ktoré patria pokročilé polovodiče potrebné pre systémy 5G, ale v budúcnosti môžu zahŕňať aj iné pokročilé technológie.

Cesta Pelosiovej na Taiwan sa týkala nielen rozhodujúceho miesta Taiwanu v “technologickej vojne”. Dominancia jeho najvýznamnejšej spoločnosti však dodala ostrovu nový a rozhodujúci geopolitický význam, ktorý pravdepodobne zvýši existujúce napätie medzi USA a Čínou v súvislosti so štatútom ostrova. Zintenzívnilo to aj úsilie USA o “presídlenie” svojho dodávateľského reťazca polovodičov.