Štruktúra vedenia bola zriadená s cieľom zabrániť tomu, aby mu predsedali veľké mocnosti, a tak po Švajčiarsku v abecednom zozname členských štátov nasledovala Sýria.
Americký veľvyslanec na konferencii Robert Wood to označil za “jedno z najtemnejších dní” v histórii fóra. Britský veľvyslanec Matthew Rowland povedal, že “odsudzuje skutočnosť, že Sýria prevezme predsedníctvo konferencie o odzbrojení, keďže režim jasne ignoruje medzinárodné normy a dohody o nešírení zbraní a odzbrojení”.
Konferencia vznikla v roku 1979 a jednou z jej najdôležitejších zmlúv bol Dohovor o chemických zbraniach z roku 1993, ktorý zakazuje výrobu, skladovanie alebo používanie chemických zbraní.
Sýria formálne prijala Dohovor v septembri 2013. Podľa dohody medzi USA a Ruskom sa vzdala zásoby chemických látok používaných pri výrobe sarínu a iných látok, ale podľa NYT “následné chemické útoky sýrskej armády preukázali, že ich ešte majú vo svojom arzenáli”.
NYT následne konštatujú, že sýrske vedenie konferencie pre odzbrojenie pravdepodobne nebude mať veľký vplyv, pretože už za posledné desaťročie sa inštitúcia nedokázala dohodnúť na pracovnom programe, ale “sýrske predsedníctvo je rana pre verejný imidž skupiny”.
Generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý minulý týždeň predstavil program na odzbrojenie v Ženeve, uznal, že nemôže urobiť nič, aby zmenil sýrske predsedníctvo. Táto skupina nie je orgánom OSN, hoci sa stretáva v jeho sídle v Ženeve, ale vyjadril nádej, že nepoškodí úsilie skupiny o odzbrojenie.
Británia podobne uznala, že nemôže urobiť nič, pretože zmena pravidiel konferencie si vyžiada konsenzus medzi všetkými 65 členmi. Namiesto toho sa zaviazala, že “zabezpečí, aby sýrske predsedníctvo nemohlo poškodiť prácu Konferencie odzbrojovania a jej pomocných orgánov.”