NAŽIVO

Rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa neuvaliť clá na európske krajiny, ktoré nesúhlasili s jeho plánom prevziať kontrolu nad Grónskom, bolo pragmatickým a rozumným krokom. Uviedol vo štvrtok britský premiér Keir Starmer v rozhovore s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou. Informovala o tom správa agentúry Reuters.

Keir Starmer
Na snímke britský premiér Keir Starmer / Foto: TASR/AP-Alberto Pezzali
19:05

Americké akcie otvorili štvrtkové obchodovanie rastom, keď trhy reagovali na rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa nezaviesť na tovary z ôsmich európskych štátov od februára zvýšené dovozné clá. Tie chcel uvaliť na krajiny po tom, ako sa ostro postavili proti jeho plánom získať Grónsko. Informovala o tom agentúra AFP.

19:00

Letecký dopravca Wizz Air zvýši pre vysoký záujem frekvenciu letov Bratislava – Košice z deviatich na 13 týždenne. K zmene pristúpi od 21. marca tohto roka. Na vnútroštátnej linke tak bude lietať dvakrát denne s výnimkou stredy, kedy ostáva jedna rotácia letov. Informovala o tom vo štvrtok hovorkyňa bratislavského letiska (BTS) Veronika Demovičová.

18:46

Zelenskyj o zajtrajších rokovaniach v SAE s USA a Ruskom: zo strany Ukrajiny budú prítomní Umerov, Arachamija, Budanov, zástupca vedúceho úradu prezidenta Kyslica a náčelník generálneho štábu Hnatov.

17:02

Trump pohrozil Európe „vážnou odvetou“, ak predajú akcie a dlhopisy USA.

Novinár mu pripomenul, že európske spoločnosti vlastnia americké aktíva v hodnote biliónov dolárov, a spýtal sa, či sa americký prezident obáva tejto situácie.

„Nie. Ak to urobia, nech to urobia. Ak sa tak stane, z našej strany bude nasledovať vážna odpoveď a máme všetky trumfy v rukách,“ odpovedal Trump.

Pripomíname, že Európa skôr vyhlásila, že môže začať predávať americké štátne dlhopisy v prípade, ak sa Trump pokúsi anektovať Grónsko.

16:58

Spojené štáty vo štvrtok vyzvali Nigériu, aby urobila viac pre ochranu kresťanov po hromadnom únose veriacich z viacerých kostolov v severonigérijskom štáte Kaduna. Vyhlásenie zaznelo v čase, keď sa v Abuji začalo rokovanie na vysokej úrovni o bezpečnostnej situácii v krajine.

Americké vyjadrenia prišli v období zvýšeného diplomatického tlaku Washingtonu na Nigériu pre násilie, ktoré americký prezident Donald Trump opakovane označil za „genocídu“ a „prenasledovanie“ kresťanov. Takýto výklad však nigérijská vláda aj nezávislí analytici odmietajú s tým, že krajina čelí prekrývajúcim sa bezpečnostným hrozbám, ktoré zasahujú civilistov bez ohľadu na náboženstvo.

16:50

Najväčšia investičná akcia v histórii železničnej dopravy na Slovensku, ktorou je modernizácia uzla Žilina, bola vo štvrtok popoludní uvedená do prevádzky. Slávnostnú pásku na jednom z nástupíšť žilinskej železničnej stanice prestrihli v spoločnosti zástupcov dodávateľa minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) a generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Miroslav Garaj.

16:49

Francúzske námorníctvo s pomocou niekoľkých spojeneckých krajín zadržalo vo štvrtok v Stredozemnom mori tanker, ktorý údajne patrí k ruskej tzv. tieňovej flotile. Na platforme X to oznámil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Informovali o tom agentúry AP a AFP.

16:48

Rusko zatiaľ nedostalo od USA oficiálnu odpoveď na svoju iniciatívu v otázke Zmluvy o strategických útočných zbraniach (New START), uviedla vo štvrtok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Zacharovová pripomenula, že táto iniciatíva bola predložená ruským prezidentom Vladimirom Putinom v septembri 2025.

16:47

Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok zamietli návrh na vyslovenie nedôvery Európskej komisii, ktorý predložila politická skupina Patrioti pre Európu. Za návrh hlasovalo 165 poslancov, proti bolo 390 a desať zákonodarcov sa zdržalo, čo na jeho prijatie ani zďaleka nestačilo.

Iniciátori návrhu kritizovali najmä obchodnú dohodu medzi Európskou úniou a krajinami Mercosuru, ktorú členské štáty schválili 9. januára a oficiálne podpísali 17. januára v Paraguaji. Podľa nich dohoda ohrozuje európske záujmy a bola presadená bez dostatočného politického konsenzu.

16:34

Kolumbia vo štvrtok oznámila uvalenie recipročných 30-percentných ciel na približne 20 produktov dovážaných z Ekvádoru. Pozastaví tam tiež cezhraničný predaj elektrickej energie, píše agentúra AFP.

„Toto clo nepredstavuje sankciu ani konfrontačné opatrenie, ale skôr nápravné opatrenie zamerané na obnovenie rovnováhy v obchode,“ vyhlásila kolumbijská vláda.

16:25

Nový líder Európskej únie by mal vyrásť zo strednej a východnej Európy v spolupráci s partnermi v Paríži a Berlíne. V rozhovore pre televíziu Fox Business to počas Svetového ekonomického fóra v Davose vo štvrtok vyhlásil poľský prezident Karol Nawrocki.

Karol Nawrocki
Na snímke poľský prezident Karol Nawrocki. / Foto: AP Photo/Czarek Sokolowski
15:41

Zelenskyj oznámil trojstranné stretnutie Ukrajiny, USA a Ruska, ktoré sa má konať zajtra v Spojených arabských emirátoch.

15:37

Zadržanie čínskeho špióna českou políciou, ktorá ho následne obvinila z neoprávnenej činnosti pre cudziu moc, je podľa českého premiéra Andreja Babiša vážna vec.

Česká polícia a Bezpečnostná informačná služba oznámili, že kriminalisti v sobotu v Česku zadržali osobu podozrivú zo špionáže pre Čínu a obvinili ju z neoprávnenej činnosti pre cudziu moc.

Babiš-jd2026012017
Na snímke český premiér Andrej Babiš / Foto: TASR-Martin Baumann
15:11

Vicepremiér grónskej vlády a minister financií Múte Egede vo štvrtok označil akýkoľvek pokus o odstúpenie jeho krajiny niekomu inému za neprijateľný. Jeho vyjadrenia prišli len deň po tom, ako americký prezident Donald Trump oznámil rámec pre budúcu dohodu o Grónsku, píše AFP.

15:10

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v Štrasburgu vyzvali Radu Európskej únie, aby bezodkladne pristúpila k označeniu iránskych Revolučných gárd vrátane milícií Basídž a jednotiek Kuds za teroristické organizácie. Zároveň vyjadrili rozhorčenie nad represiami a masovým násilím, ktoré iránsky režim pácha voči protestujúcim. Informuje o tom tlačové vyhlásenie EP.

14:52

Niekoľko ľudí utrpelo zranenia po náraze prímestského vlaku do stavebného žeriavu v meste Cartagena v Murcijskom regióne na juhovýchode Španielska, informovala vo štvrtok štátna televízia TVE. Podľa nej je jedna osoba zranená vážne. Informovala o tom agentúra Reuters.

V nedeľu sa v južnej Andalúzii zrazili vysokorýchlostné vlaky a zahynulo tam 43 ľudí.

14:51

Rusko je pripravené poslať jednu miliardu dolárov zo svojich aktív zmrazených v Spojených štátoch pre Radu mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa na podporu Palestínčanov. Povedal to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin palestínskemu prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi. Informovali o tom správy agentúr Reuters, AP a TASS.

14:50
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Sýria – ďalší zmrazený konflikt na obzore?

Portál X-true publikoval zaujímavú a podrobnú analýzu vývoja udalostí v Sýrii. Rusi reagujú na článok Jonathana Spyera, publikovaný vo Foreign Policy s názvom “Putin’s Endgame in Syria Has Arrived”. V článku Spyer tvrdí, že cieľom Ruska v Sýrii bol “zmrazený konflikt”, vďaka ktorému by mohlo Rusko zasahovať do diania v Sýrii a presadzovať tak svoju vôľu na Blízkom východe. Existujú však aj iné argumenty v prospech inej hypotézy, podľa ktorej konečným cieľom Putina nebol zmrazený konflikt, to sa len Putin musel zmieriť s vývojom situácie, ktorá vznikla ako dôsledok machinácii USA a Izraela. Konečným cieľom USA a Izraela je balkanizácia Sýrie a prekreslenie mapy Blízkeho východu.

❚❚
.

V jednom z interview v októbri 2015, krátko po tom, ako sa Rusi zapojili oficiálne do vojenskej kampane v Sýrii, ruský prezident Vladimír Putin uviedol, že sýrsky konflikt už nie je obmedzený len na dodávky zbraní sýrskym vládnym silám, ale cieľom Ruska je “stabilizácia legitímnej vlády v Sýrii a vytvorenie nových podmienok pre politický kompromis”.

Stabilizácia sýrskeho vládneho režimu kráčala ruka v ruke so zachovaním ruských strategických základní na Blízkom východe. Hovoríme o námorných základniach v Tartuse a Latakii a leteckej základne v Hmeimmim. Od podpory legitímneho sýrskeho preizdenta Rusko očakávalo takisto neutralizáciu hrozby, predstavovanej islamistickými bandami, financovanými a riadenými americkou CIA. Rusko potrebovalo zabrániť, aby sa teroristická hrozba preliala zo Sýrie cez Irak a Afganistan do štátov Strednej Ázie a aby neprišlo v krajinách Strednej Ázie k podobným úkazom ako v Líbyi alebo Iraku, kde Američania rozbili fungujúce štáty a celú oblasť ponorili do chaosu. Tieto úlohy svojím zásahom v Sýrii Rusko splnilo, Stredná Ázia je dosiaľ v bezpečí.

Ruský prezident Vladimír Putin v prvej fáze sýrskeho konfliktu nechcel opakovať chyby ZSSR v afgánskej kampani a nechcel uviaznuť v Sýrii podobným spôsobom. Preto v Sýrii operuje od začiatku kampane len počtom obmedzený ruský kontingent, ten však dokázal vyriešiť väčšinu predložených úloh, zničil ISIS a oslabil ostatné protiasadovské skupiny, ktoré predstavovali americkú zástupnú armádu v Sýrii.

.

Operácii v Sýrii predchádzala vojenská operácia Ruska v Južnom Osetsku. Na južné Osetsko zaútočili Gruzínci, Saakašvili útok na Južné Osetsko uskutočnil na americký príkaz. Vojna z 8.8.2008 bola prekvapivo krátka, Rusi zničili Američanmi vycvičené gruzínske oddiely a Saakašviliho režim padol. Saakašvili by nikdy bez amerického príkazu takto agresívne nereagoval, rovnako aj Majdan 2014 je výsledkom štátneho prevratu, inšpirovaného Washingtonom, tento prevrat riadila Victoria Nuland.

Čo sa týka gruzínskeho konfliktu, po 5 dňoch boli gruzínske jednotky zlikvidované a Rusko už v októbri 2008 stiahlo svoje sily z gruzínskych nárazníkových zón. Rusi neobsadili Gruzínsko (americké obviňovanie Ruska, že Rusi sa snažia násilím obnoviť ZSSR v jeho bývalej podobe sú americkým klamstvom), americké plány prekazili Rusi aj na Ukrajine. Krym sa nestal americkou nepotopiteľnou lietadlovou loďou v Čiernom mori a Američania nezískali možnosť ohrozovať územie južného Ruska.

Rovnako aj na Ukrajine, Putin nepodľahol výzve ruských ultranacionalistov, ktorí požadovali napadnúť východnú Ukrajinu, podporiť separatistov a dosiahnuť vytvorenie Novoruska. Nepotvrdila sa ani prítomnosť ruskej armády v Donecku a Luhansku. Separatistom pomáhajú ruskí dobrovoľníci a žoldnieri, pričom je vysoko pravdepodobné, že niektorých operácii v Donecku a Luhansku sa zúčastňovali aj príslušníci ruského Specnazu.

Informácie o masívnom nasadení ruskej armády v konflikte na východe Ukrajiny sú opätovne klamstvom Američanov, ukrajinských politických elít a toto klamstvo usilovne šíria mainstreamové médiá, ktoré šírili aj klamstvá o existencii irackých zbraní hromadného ničenia či klamstvá o Asadových útokoch chemickými zbraňami. Len na doplnenie – Rusi doporučili Asadovi, aby chemické zbrane zničil, likvidácia chemických zbraní v Sýrii sa uskutočnila v rokoch 2011 a 2013,  medzinárodná organizácia OPCW potvrdila likvidáciu sýrskych chemických zbraní v roku 2013.

V Gruzínsku, Sýrii i na Ukrajine ruské kroky neboli agresiou, ale len reakciou na agresiu Američanov.

.

Po rozpade ZSSR v roku 1991 sa Rusko ponorilo do vnútorných problémov, z ktorých veľké množstvo iniciovali práve Američania. V období 1991 – 2004 Rusko nedokázalo úspešne zasahovať na medzinárodnej scéne a len sledovalo agresívne kroky USA a vojenské intervencie Američanov. Američania arogantne destabilizovali jednu krajinu za druhou a prikročili k vojenskej intervencii vždy keď  to uznali za vhodné.

Dôkazom tejto skutočnosti sú Irak, Líbya, Sýria, Juhoslávia, Afganistan. Ako dôvod svojích krokov Američania uvádzajú udalosti z 11.9.2001. Ak aj nebudeme udalosti z 11.9.2001 vnímať ako americký  útok pod falošnou vlajkou, aj tak ostáva nezodpovedaná otázka, prečo by mali byť iné krajiny terčom agresívnych amerických útokov len preto, že totálne zlyhali americké tajné služby, ktoré nedokázali zabrániť útokom z 11.9.2001.

Americkým plánom je rovnako zlikvidovanie Iránu, ten však americkým snahám odoláva. Pritom je zaujímavé, že Saudská Arábia, americký spojenec ktorý je vlajkovou loďou agresívneho islamského wahhábizmu, ohrozovaný Američanmi nie je. Útoky na USA z roku 2001 pritom organizovali wahhábisti, Saudská Arábia je takisto spojencom Izraela a existujú aj indície, ktoré naznačujú, že Saudi mali prsty v udalostiach 11.9.2001.

Bývalý francúzsky minister zahraničných vecí Roland Dumas citoval bývalého izraelského premiéra Jicchaka Shamira, ktorý v súkromnom rozhovore s Dumasom v roku 1986 uviedol “budeme sa snažiť vytvoriť mierové vzťahy so svojími susedmi, tí ktorí však nebudú s našími predstavami súhlasiť, budú zničení”. Dumas, ktorý je momentálne už na politickom odpočinku uvádza, že vojna v Sýrii bola organizovaná Západom a prípravy na vojnu voči Sýrii začali už v roku 2008. Pomoc USA, Izraela, Saudskej Arábie protiasadovským skupinám je dnes všeobecne známym faktom.

Sýrčania spoločne s Hizballáhom a iránskymi dobrovoľníkmi by dokázali v Sýrii zvíťaziť, keby protiasadovským skupinám neposkytovala pomoc západná koalícia. Všetko sa zmenilo v roku 2015, keď do konfliktu vstúpili Rusi a tí zlikvidovali americkú zástupnú armádu zloženú zo “zelených”(protiasadovské arabské skupiny) a “čiernych (ISIS) teroristov.

.

Ruské lietadlá a rakety Kaliber zničili opevnené body teroristov, aj s americkými inštruktormi, ktorí sa tajne na týchto bodoch nachádzali. Američania nemohli o svojích stratách ani len hovoriť, pretože už aj najnaivnejší čitateľ mainstreamu by si mohol položiť otázku “čo robili Američania na základniach teroristov ISIS, keď pred svetom Američania ostentatívne prehlasujú, že ich letectvo takmer 2 roky intenzívne ISIS bombarduje?” Pritom v čase “bombardovania ISIS” zo strany USA a západnej koalície sa územie pod kontrolou teroristov utešene rozrastalo, teroristi mali pod kontrolou územie Iraku i Sýrie. Až Rusi zlomili ISIS ozbrojenú moc ISIS, dnes sa zvyšky ISIS nachádzajú v zónach pod americkou kontrolou v Sýrii, alebo ich podľa ruských expertov už Američania presunuli do Afganistanu, časť sa už uchytila v Európe.

Rusi pôsobia v Sýrii v súlade s medzinárodnými zákonmi, o pomoc ich požiadal sýrsky prezident Bašár Asad. Američania nemajú mandát OSN na zásah v Sýrii, pôsobia v krajine v rozpore s medzinárodným právom. Cieľom Američanov je balkanizácia Sýrie a jej rozdelenie na viacero  štátikov, pričom západ Sýrie by ovládol Izrael a východ s bohatými plynovými a ropnými poľami Američania cez nastrčených Kurdov. Poslednou zástupnou armádou Američanov sú Kurdi, ktorých Američania využívajú. Kurdi na americký príkaz vykonávajú aj etnické čistky arabského obyvateľstva v oblasti Rakky. Kurdi však nie sú jednotní, okrem proamerických Kurdov existujú aj Kurdi ktorí sa pripájajú k Rusku a Iránu. Hrozbu pre Kurdov predstavujú Turci a rovnako aj Arabi.

O spomenutej balkanizácii Sýrie, ktorá predstavuje dlhodobý cieľ USA a Izraelu hovorila už bývalá americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová, ktorá presadzovala ideu “nového Blízkeho východu”. Cieľom americkej politiky bolo neutralizovať šiítsky polmesiac skladajúci sa z Iránu, Sýrie a Hizballáhu v Libanone. Na dosiahnutie tohto ciela Američania vyvolali  “arabskú jar”, ktorou destabilizovali pomery v arabskom svete a vyvolali nepokoje a násile v takom rozsahu, aby dokázali presadiť svoje plány a predstavy, rovnako ako aj plány a predstavy Izraela.

V júni 2006 bola v americkom Armed Forces Journal publikovaná mapa, ktorá prezentuje predstavy Američanov o tom, ako by mal vyzerať Blízky východ, aby sa naplnili americké a izraelské predstavy. Vidieť absolútne novú mapu Blízkeho východu, ktorý je rozdelený na množstvo nových štátov, vrátane Kurdistanu, značne zmenšeného Iraku, Iránu, Pakistanu, Turecka. Vtedajší izraelský premiér Olmert s týmto plánom súhlasil, Izrael totiž nedokázal poraziť v krátkej vojne v roku 2006 Hizballáh, izraelská lobby v USA má navyše  vždy na zreteli záujmy Izraela a vhodné je, aby Američania tieto izraelské predstavy aj pomáhali naplniť.

Ešte v roku 1982 uzrel svetlo sveta  dokument “Stratégia Izraela pre 80 roky”. Tento dokument priamo definuje záujmy Izraela. Tie spočívajú v tom, že Sýria sa rozpadne na niekoľko štátov, veľkosťou podobných Libanonu. Krajina sa rozdelí na niekoľko sunnitských, šiítskych a alawitských štátikov, v pláne sa ešte nespomína vytvorenie Kurdistanu. Dôvodom prečo v 80. rokoch otázka Kurdistanu nebola témou dňa  bol bipolárny svet a súboj dvoch blokov, v takomto svete nebolo možné oslabovať Turecko, jedného z najväčších členov NATO. Ale izraelský Mossad udržiaval úzke kontakty s vodcom irackých Kurdov Masúdom Barzánim. Podpora Barzánímu zo strany Izraela trvá aj naďalej a Američania a Izrael sa snažia vytvoriť Kurdský štát, cez ktorý by presadzovali svoje záujmy na Blízkom východe. K Izraelu a USA by tak pribudol ďalší štát, ktorý by Arabi nenávideli a tlak na Izrael by sa tak oslabil.

Izrael nemá len politické záujmy na vytvorení kurdského štátu. V auguste 2015 publikoval  Financial Times článok, v ktorom sa hovorí že Izrael dováža 3/4 svojej ropy a plynu práve z oblastí severného Iraku, kde má vzniknúť Kurdský štát. Časť ropy Izrael ťaží na sýrskych Golanoch, ktoré nezákonne okupuje od roku 1967 (v roku 1981 Izrael nelegálne priamo pripojil Golany k Izraelu).

Časť Kurdov predstavuje zástupnú armádu USA, sami si zvolili túto cestu a časť kurdských milícii sa pripojila k Sýrii, Rusku a Iránu. Pred Moskvou a Washingtonom sa teraz objavilo vážne riziko konfrontácie. Ruský prezident Vladimír Putin zvážil  ďalší ruský postup v Sýrii a Rusi dospeli k názoru, že priama vojenská konfrontácia s USA ohľadne oslobodenia východnej Sýrie by pre Rusko nebola tak výhodná ako asymetrické odpovede, takže treba hľadať iné cesty ako dostať Američanov zo Sýrie

Američania už dávno odhodili masku diplomacie a vyhrocujú situáciu svedčia aj skutočnosti, že napríklad v roku 2016 zaútočili letecky na pozície sýrskych vládnych síl, krátko po útoku nasledoval útok pozemných jednotiek ISIS. Američania potom oznámili, že išlo o omyl pri výbere cieľa. 60 mrtvych sýrskych vládnych vojakov, ktorí zahynuli kvôli americkým leteckým útokom  je jasným dôkazom že ISIS a USA spolupracujú, Američania sú rozhodnutí útočiť proti sýrskym vládnym vojskám aj naďalej – ako dôvod im poslúžili napríklad aj  už vyššie spomenuté klamstvá o sýrskych zbraniach hromadného ničenia.

Postup sýrskych vládnych vojsk sa na brehoch Eufratu teda spomalil. Rusko podporuje Sýriu modernými dodávkami zbraní a na území východnej Sýrie sa začala guerillová vojna, obeťou ktorej sa stávajú najmä americkí a francúzski žoldnieri. Na týchto žoldnierov útočia skupiny neznámych profesionálov. Čím viac Američanov a Francúzov v oblasti zlikvidujú, tým skôr sa Američania zo Sýrie stiahnu. Túto prácu (likvidáciu západných žoldnierov) však nebudú za Sýrčanov robiť Rusi, túto prácu musia vykonávať príslušníci sýrskych špeciálnych kománd, ktoré Rusi v Sýrii aj naďalej cvičia. Rusi stabilizovali Asadov režim, ďalší postup voči Američanom bude determinovaný partizánskou aktivitou.

 

.

Video sýrskych špeciálnych síl

 

Izrael podporuje teroristov na juhozápade Sýrie v provinciách Kuneitra a Deraa. Agenti Mossadu spolupracujú so zvyškami al Kaidy a Drúzami. Izrael  útočí na sýrske a iránske ciele, časť odborníkov  dokonca predpokladá, že Rusi a Izrael už dospeli k nejakej rámcovej dohode za zatvorenými dvermi, ktorú bude musieť Sýria akceptovať. V Rusku nacionalisti dokonca obviňujú Putina z toho, že zradil svojho spojenca, nedodal Sýrii systémy S-300 a takisto doporučil iránskym skupinám a Hizballáhu, aby sa stiahli z niektorých strategických oblastí, v ktorých ssi Izrael neželá ich prítomnosť. Kritici obviňujú Putina, že pokiaľ od nechce ísť do konfrontácie, Izrael a USA posilňujú svoje postavenie a nakoniec ho do konfrontácie dotlačia.

Putinov vstup do sýrskej kampane zachránil Sýriu a sýrsky režim. Americké a izraelské plány nevyšli, USA a Izrael sa však zo všetkých síl snažia dosiahnuť svoj cieľ a tým je rozdelenie Sýrie na viacero menších neživotaschopných štátov a takisto sa snažia dosiahnuť preformátovanie celého Blízkeho východu. Rusi nebudú ťahať za Sýriu a Irán gaštany z horúceho ohňa podobným spôsobom ako v minulosti vyťahoval ZSSR horúce gaštany z ohňa za Arabov v ich zápase s Izraelom. Na Blízkom východe teda pravdepodobne   vzniká zmrazený konflikt, v ktorom budú straty Američanov a Izraelu postupne rásť.  Možno očakávať aktivizáciu Palestíncov,  pravdepodobne sa zvýši teroristické ohrozenie Izraela a príde aj k útokom na ropné a plynové polia okupované Kurdami. Očakáva sa rast napätia medzi Kurdami a Turkami. Sýrsky konflikt si v podobe zmrazenej vojny dožičí prestávku, aby mohol neskôr opäť prerásť do horúcej fázy.

 

.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.


.

ĎALŠIE Z HS













.

.

Blogy

Anton Čapkovič

Ján Droppa

Marek Brna

Peter Bielik

Branislav Čech

Erik Majercak

.
.
.

Trump mal pre Putina posolstvo… Alebo?

Dnes časť médií citovala slová amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré povedal po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským: „Moje posolstvo…

22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

.

Kto žije z našich daní?

Ministerstvo financií SR vykonalo audit, ktorý sa týkal dotácií zo štátneho rozpočtu pre občianske združenia za roky 2020-2025. Audit zistil nedostatky…

22. 01. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

Nord Stream: Ukrajina tvrdí, že podozrivý je v Nemecku zadržiavaný v neľudských podmienkach

Ukrajinec podozrivý z vyhodenia do vzduchu plynovodu Nord Stream je zadržiavaný v Nemecku a podľa ukrajinského ombudsmana pre ľudské práva…

22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Ostrá výmena názorov medzi Zelenským a Orbánom

Na sociálnej sieti sa po fóre v Davose spustila online prestrelka medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a maďarským premiérom Viktorom…

22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Všetky tri strany za jedným stolom: Aký bude výsledok?

Po prvýkrát sa všetky tri strany – Ukrajinci, Američania a Rusi – stretnú za jedným stolom: Dôjde k posunu vo…

22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov
.

Francúzske vojenské námorníctvo zadržalo tanker z ruskej „tieňovej flotily“ v Stredozemnom mori

Francúzske námorníctvo vo štvrtok s podporou spojeneckých krajín zadržalo a prehľadalo tanker podozrivý z príslušnosti k ruskej takzvanej tieňovej flotile…

22. 01. 2026 | Aktualizované 22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Aktualizované 22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

USA a Ukrajina diskutovali o možnosti navrhnúť Rusku obmedzené prímerie v oblasti energetiky

Ide o schému, podľa ktorej Moskva zastaví útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a Kyjev útoky na ruské ropné rafinérie a…

22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

V disciplinárnom procese s Danielom Lipšicom padol verdikt

Senát Najvyššieho správneho súdu SR dnes v disciplinárnom procese s prokurátorom Generálnej prokuratúry SR Danielom Lipšicom ukončil dokazovanie. Zároveň dal…

22. 01. 2026 | Aktualizované 22. 01. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Aktualizované 22. 01. 2026 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Súd vydal v decembri ďalšie rozhodnutie v spore Sabaku a europoslanca Milana Mazureka

Okresný súd Poprad, pracovisko Kežmarok, vydal vlani v decembri ďalšie rozhodnutie v prípade žaloby na ochranu osobnosti podanej infektológom Petrom…

22. 01. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Premiér odletel do Bruselu na mimoriadny samit Európskej rady

Premiér Robert Fico vo štvrtok odcestoval do Bruselu na mimoriadny samit Európskej rady. TASR o tom informoval tlačový a informačný…

22. 01. 2026 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Z domova | 1 min. čítania | 0 komentárov

Ukrajinka Olijnykovová pokračuje v šokujúcich vyjadreniach: "Rusi patria do pekla, bohužiaľ, nemôžeme ich zabíjať priamo na kurte"

Už skôr sme upozornili na mediálne vyjadrenia ukrajinskej tenisovej reprezentantky Oleksandry Olijnykovovej počas prebiehajúceho Australian Open, z ktorého vypadla po…

22. 01. 2026 | 0 komentárov

Stretnutie v Davose a prejav Zelenského: Kam smerujú rokovania?

Po všetkých rozsiahlych vyhláseniach Zelenského a po veľmi stručnom komentári Trumpa k výsledkom spoločného stretnutia zostala nezodpovedaná hlavná otázka dnešných…

22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Americký prezident predstavil svoju Radu mieru, podpísal jej zakladajúcu chartu

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok na Svetovom ekonomickom fóre v Davose predstavil svoju novú Radu mieru a jej ambicióznu…

22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Sám je homosexuál ale do sveta odkazuje: Som proti verejnému financovaniu Prague Pride a zastávam konzervatívny názor

Osmany Laffita sa síce otvorene hlási ku homosexualite, ale má výhrady voči aktivistom za práva gayov a voči PRIDE festivalu…

22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Zelenskyj si v prejave v Davose kopol do Európy a líškal sa Trumpovi

Prinášame Vám prejav ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského po stretnutí s Trumpom v Davose. Okrem iného vyhlásil, že Európa nevie, ako…

22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Mimovládka sa cíti zastrašovaná: Jej výrok vyšetruje polícia

Tlačová agentúra SITA informuje, že Nadácia Zastavme korupciu čelí trestnému oznámeniu. Skúmali sme, aký je dôvod

22. 01. 2026 | Komentáre | 3 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Komentáre | 3 min. čítania | 0 komentárov

Európsky parlament podporil von der Leyenovú. Vieme, ako hlasovali slovenskí europoslanci

Hlasovanie o nedôvere voči predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, ktoré predložila pravicová frakcia Patrioti , bolo v Európskom…

22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

.

Rusko vo Vinnickej oblasti použilo novú raketu

Rusko, 22. januára 2026 - Pri masívnom útoku na ciele na Ukrajine v noci z 20. januára boli zaznamenané nové…

22. 01. 2026 | 0 komentárov

Zmocnenie sa Grónska spustí nezvratný proces

Politológ Andrej Suzdalcev na stránkach ruských novín Pravda vysvetľuje, prečo sa konflikt na Ukrajine stal „oknom príležitostí“, ako sa mení…

22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny – Zelenskyj a Trump sa znova nedohodli

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

22. 01. 2026 | Aktualizované 22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 8 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Aktualizované 22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 8 min. čítania | 0 komentárov

Budapešť kritizuje Kyjev za „hrubé zasahovanie“ po predvolaní veľvyslanca

Maďarsko v stredu 21. januára ostro kritizovalo Ukrajinu po tom, ako Kyjev predvolal maďarského veľvyslanca, čo Budapešť označila za „hrubé…

22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

.

Je to dosť „prúser“ pre bruselských komikov, čo sa nazývajú lídri

Odpálili sa od ruského plynu, vpálili sa do amerického skvapalneného, , v dôsledku Trumpovej šarapaty s Grónskom teraz hrozí, že…

22. 01. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

Putin: Spor o Grónsko sa nás netýka a vstup do Rady mieru má podmienky

Putin zdôraznil, že je ochotný za členstvo zaplatiť miliardu dolárov, ale len z prostriedkov zmrazených v USA

22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Hrozivé detaily havárie fitnesky Jákliovej. Len pred pár týždňami sa druhý raz zasnúbila

Včera médiami preletela veľmi smutná správa o tragickom úmrtí 31-ročnej podnikateľky, fitnesky a influencerky Moniky Jákliovej, ktorá bola bývalou snúbenicou…

22. 01. 2026 | 0 komentárov

Stiahnutie ukrajinskej armády z Donbasu. O čom budú dnes v Davose hovoriť Trump a Zelenskyj?

Dnes sa v rámci rokovaní o Ukrajine uskutočnia dve kľúčové udalosti – stretnutie Trumpa a Zelenského vo Švajčiarsku a následne…

22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

.
Hrnko pre HS

16. 01. 2026


Axios vyzradil ako by mala vyzerať dohoda o Grónsku. Medzitým unikli informácie o tučnej sume. „To je červená čiara!“ vyhlásil dánsky minister

Dohoda o Grónsku, ktorú schválil Trump, nepočíta s odovzdaním ostrova Spojeným štátom, informuje Axios

22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Nemecko a Veľká Británia sú hlavnými cieľmi ruského jadrového úderu

Rusko, 22. januára 2026 - Politológ Sergej Karaganov, ktorý je zástanca obmedzeného jadrového úderu na Európu, sa k nemu opäť…

22. 01. 2026 | 0 komentárov

Epické zlyhania, ktoré majiteľov stáli veľa peňazí

Epické zlyhania nás fascinujú práve preto, že sú až bolestivo ľudské. Stačí sekunda nepozornosti, zlé rozhodnutie alebo obyčajná smola a…

22. 01. 2026 | 0 komentárov

Otázka ukončenia vojny sa zredukovala na vyriešenie jednej otázky

Witkoff vyhlásil, že rokovania o mieri na Ukrajine sú v záverečnej fáze a je optimistický, pokiaľ ide o urovnanie

22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

.

NAŽIVO

Rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa neuvaliť clá na európske krajiny, ktoré nesúhlasili s jeho plánom prevziať kontrolu nad Grónskom, bolo pragmatickým a rozumným krokom. Uviedol vo štvrtok britský premiér Keir Starmer v rozhovore s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou. Informovala o tom správa agentúry Reuters.

Keir Starmer
Na snímke britský premiér Keir Starmer / Foto: TASR/AP-Alberto Pezzali
19:05

Americké akcie otvorili štvrtkové obchodovanie rastom, keď trhy reagovali na rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa nezaviesť na tovary z ôsmich európskych štátov od februára zvýšené dovozné clá. Tie chcel uvaliť na krajiny po tom, ako sa ostro postavili proti jeho plánom získať Grónsko. Informovala o tom agentúra AFP.

19:00

Letecký dopravca Wizz Air zvýši pre vysoký záujem frekvenciu letov Bratislava – Košice z deviatich na 13 týždenne. K zmene pristúpi od 21. marca tohto roka. Na vnútroštátnej linke tak bude lietať dvakrát denne s výnimkou stredy, kedy ostáva jedna rotácia letov. Informovala o tom vo štvrtok hovorkyňa bratislavského letiska (BTS) Veronika Demovičová.

18:46

.

Piloti F1 vôbec nemusia dostávať plat. Hülkenberg však má lukratívnu zmluvu ako kedysi Räikkönen

Tímy motoristickej Formuly 1 nie sú povinné zverejňovať výšku zmlúv svojich pilotov. To je zrejme aj dôvod, prečo to nikto…

22. 01. 2026 | 0 komentárov

Revitalizáciu kúpeľov Sliač bude robiť firma ministra Ódorovej vlády

Keď sa „návratnosť“ ráta na papieri a v tendri vyjdú iné čísla

22. 01. 2026 | Komentáre | 8 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Komentáre | 8 min. čítania | 0 komentárov

Trumpa nechali žiariť ako najväčšiu hviezdu, ale vo výsledku Európa nepustila Grónsko a ešte sa aj vyhla dovozným clám

Rusko, 22. januára 2026 - V súvislosti s tým nebudú zavedené nové clá voči viacerým európskym štátom O akú dohodu…

22. 01. 2026 | 0 komentárov

Rakety a obetní baránkovia. USA na Mesiac, Európa na bitúnok

Kým sa Spojené štáty opäť obracajú k Mesiacu – nie z nostalgie alebo z dôvodu mávania vlajkou, ale z chladného…

22. 01. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

.

NAJČÍTANEJŠIE










Kľúčovým sólistom baletu Národnej opery Ukrajiny hrozí prepustenie, a to len kvôli Labutiemu jazeru

Toto dal najavo ukrajinský minister kultúry, keď komentoval európske turné ukrajinských umelcov s baletom Čajkovského

22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
22. 01. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

.

ĎALŠIE Z HS













.

Blogy

Anton Čapkovič

Ján Droppa

Marek Brna

Peter Bielik

Branislav Čech

Erik Majercak

.
.
.
.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov