Damask 11. júna 2018 (HSP/X-true/Foto:TASR-Alexei Druzhinin, RIA-Novosti, Kremlin Pool Photo via AP)

Portál X-true publikoval zaujímavú a podrobnú analýzu vývoja udalostí v Sýrii. Rusi reagujú na článok Jonathana Spyera, publikovaný vo Foreign Policy s názvom „Putin’s Endgame in Syria Has Arrived“. V článku Spyer tvrdí, že cieľom Ruska v Sýrii bol „zmrazený konflikt“, vďaka ktorému by mohlo Rusko zasahovať do diania v Sýrii a presadzovať tak svoju vôľu na Blízkom východe. Existujú však aj iné argumenty v prospech inej hypotézy, podľa ktorej konečným cieľom Putina nebol zmrazený konflikt, to sa len Putin musel zmieriť s vývojom situácie, ktorá vznikla ako dôsledok machinácii USA a Izraela. Konečným cieľom USA a Izraela je balkanizácia Sýrie a prekreslenie mapy Blízkeho východu.

V jednom z interview v októbri 2015, krátko po tom, ako sa Rusi zapojili oficiálne do vojenskej kampane v Sýrii, ruský prezident Vladimír Putin uviedol, že sýrsky konflikt už nie je obmedzený len na dodávky zbraní sýrskym vládnym silám, ale cieľom Ruska je „stabilizácia legitímnej vlády v Sýrii a vytvorenie nových podmienok pre politický kompromis“.

Stabilizácia sýrskeho vládneho režimu kráčala ruka v ruke so zachovaním ruských strategických základní na Blízkom východe. Hovoríme o námorných základniach v Tartuse a Latakii a leteckej základne v Hmeimmim. Od podpory legitímneho sýrskeho preizdenta Rusko očakávalo takisto neutralizáciu hrozby, predstavovanej islamistickými bandami, financovanými a riadenými americkou CIA. Rusko potrebovalo zabrániť, aby sa teroristická hrozba preliala zo Sýrie cez Irak a Afganistan do štátov Strednej Ázie a aby neprišlo v krajinách Strednej Ázie k podobným úkazom ako v Líbyi alebo Iraku, kde Američania rozbili fungujúce štáty a celú oblasť ponorili do chaosu. Tieto úlohy svojím zásahom v Sýrii Rusko splnilo, Stredná Ázia je dosiaľ v bezpečí.

Ruský prezident Vladimír Putin v prvej fáze sýrskeho konfliktu nechcel opakovať chyby ZSSR v afgánskej kampani a nechcel uviaznuť v Sýrii podobným spôsobom. Preto v Sýrii operuje od začiatku kampane len počtom obmedzený ruský kontingent, ten však dokázal vyriešiť väčšinu predložených úloh, zničil ISIS a oslabil ostatné protiasadovské skupiny, ktoré predstavovali americkú zástupnú armádu v Sýrii.

Operácii v Sýrii predchádzala vojenská operácia Ruska v Južnom Osetsku. Na južné Osetsko zaútočili Gruzínci, Saakašvili útok na Južné Osetsko uskutočnil na americký príkaz. Vojna z 8.8.2008 bola prekvapivo krátka, Rusi zničili Američanmi vycvičené gruzínske oddiely a Saakašviliho režim padol. Saakašvili by nikdy bez amerického príkazu takto agresívne nereagoval, rovnako aj Majdan 2014 je výsledkom štátneho prevratu, inšpirovaného Washingtonom, tento prevrat riadila Victoria Nuland.

Čo sa týka gruzínskeho konfliktu, po 5 dňoch boli gruzínske jednotky zlikvidované a Rusko už v októbri 2008 stiahlo svoje sily z gruzínskych nárazníkových zón. Rusi neobsadili Gruzínsko (americké obviňovanie Ruska, že Rusi sa snažia násilím obnoviť ZSSR v jeho bývalej podobe sú americkým klamstvom), americké plány prekazili Rusi aj na Ukrajine. Krym sa nestal americkou nepotopiteľnou lietadlovou loďou v Čiernom mori a Američania nezískali možnosť ohrozovať územie južného Ruska.

Rovnako aj na Ukrajine, Putin nepodľahol výzve ruských ultranacionalistov, ktorí požadovali napadnúť východnú Ukrajinu, podporiť separatistov a dosiahnuť vytvorenie Novoruska. Nepotvrdila sa ani prítomnosť ruskej armády v Donecku a Luhansku. Separatistom pomáhajú ruskí dobrovoľníci a žoldnieri, pričom je vysoko pravdepodobné, že niektorých operácii v Donecku a Luhansku sa zúčastňovali aj príslušníci ruského Specnazu.

Informácie o masívnom nasadení ruskej armády v konflikte na východe Ukrajiny sú opätovne klamstvom Američanov, ukrajinských politických elít a toto klamstvo usilovne šíria mainstreamové médiá, ktoré šírili aj klamstvá o existencii irackých zbraní hromadného ničenia či klamstvá o Asadových útokoch chemickými zbraňami. Len na doplnenie – Rusi doporučili Asadovi, aby chemické zbrane zničil, likvidácia chemických zbraní v Sýrii sa uskutočnila v rokoch 2011 a 2013,  medzinárodná organizácia OPCW potvrdila likvidáciu sýrskych chemických zbraní v roku 2013.

V Gruzínsku, Sýrii i na Ukrajine ruské kroky neboli agresiou, ale len reakciou na agresiu Američanov.

Po rozpade ZSSR v roku 1991 sa Rusko ponorilo do vnútorných problémov, z ktorých veľké množstvo iniciovali práve Američania. V období 1991 – 2004 Rusko nedokázalo úspešne zasahovať na medzinárodnej scéne a len sledovalo agresívne kroky USA a vojenské intervencie Američanov. Američania arogantne destabilizovali jednu krajinu za druhou a prikročili k vojenskej intervencii vždy keď  to uznali za vhodné.

Dôkazom tejto skutočnosti sú Irak, Líbya, Sýria, Juhoslávia, Afganistan. Ako dôvod svojích krokov Američania uvádzajú udalosti z 11.9.2001. Ak aj nebudeme udalosti z 11.9.2001 vnímať ako americký  útok pod falošnou vlajkou, aj tak ostáva nezodpovedaná otázka, prečo by mali byť iné krajiny terčom agresívnych amerických útokov len preto, že totálne zlyhali americké tajné služby, ktoré nedokázali zabrániť útokom z 11.9.2001.

Americkým plánom je rovnako zlikvidovanie Iránu, ten však americkým snahám odoláva. Pritom je zaujímavé, že Saudská Arábia, americký spojenec ktorý je vlajkovou loďou agresívneho islamského wahhábizmu, ohrozovaný Američanmi nie je. Útoky na USA z roku 2001 pritom organizovali wahhábisti, Saudská Arábia je takisto spojencom Izraela a existujú aj indície, ktoré naznačujú, že Saudi mali prsty v udalostiach 11.9.2001.

Bývalý francúzsky minister zahraničných vecí Roland Dumas citoval bývalého izraelského premiéra Jicchaka Shamira, ktorý v súkromnom rozhovore s Dumasom v roku 1986 uviedol „budeme sa snažiť vytvoriť mierové vzťahy so svojími susedmi, tí ktorí však nebudú s našími predstavami súhlasiť, budú zničení“. Dumas, ktorý je momentálne už na politickom odpočinku uvádza, že vojna v Sýrii bola organizovaná Západom a prípravy na vojnu voči Sýrii začali už v roku 2008. Pomoc USA, Izraela, Saudskej Arábie protiasadovským skupinám je dnes všeobecne známym faktom.

Sýrčania spoločne s Hizballáhom a iránskymi dobrovoľníkmi by dokázali v Sýrii zvíťaziť, keby protiasadovským skupinám neposkytovala pomoc západná koalícia. Všetko sa zmenilo v roku 2015, keď do konfliktu vstúpili Rusi a tí zlikvidovali americkú zástupnú armádu zloženú zo „zelených“(protiasadovské arabské skupiny) a „čiernych (ISIS) teroristov.

Ruské lietadlá a rakety Kaliber zničili opevnené body teroristov, aj s americkými inštruktormi, ktorí sa tajne na týchto bodoch nachádzali. Američania nemohli o svojích stratách ani len hovoriť, pretože už aj najnaivnejší čitateľ mainstreamu by si mohol položiť otázku „čo robili Američania na základniach teroristov ISIS, keď pred svetom Američania ostentatívne prehlasujú, že ich letectvo takmer 2 roky intenzívne ISIS bombarduje?“ Pritom v čase „bombardovania ISIS“ zo strany USA a západnej koalície sa územie pod kontrolou teroristov utešene rozrastalo, teroristi mali pod kontrolou územie Iraku i Sýrie. Až Rusi zlomili ISIS ozbrojenú moc ISIS, dnes sa zvyšky ISIS nachádzajú v zónach pod americkou kontrolou v Sýrii, alebo ich podľa ruských expertov už Američania presunuli do Afganistanu, časť sa už uchytila v Európe.

Rusi pôsobia v Sýrii v súlade s medzinárodnými zákonmi, o pomoc ich požiadal sýrsky prezident Bašár Asad. Američania nemajú mandát OSN na zásah v Sýrii, pôsobia v krajine v rozpore s medzinárodným právom. Cieľom Američanov je balkanizácia Sýrie a jej rozdelenie na viacero  štátikov, pričom západ Sýrie by ovládol Izrael a východ s bohatými plynovými a ropnými poľami Američania cez nastrčených Kurdov. Poslednou zástupnou armádou Američanov sú Kurdi, ktorých Američania využívajú. Kurdi na americký príkaz vykonávajú aj etnické čistky arabského obyvateľstva v oblasti Rakky. Kurdi však nie sú jednotní, okrem proamerických Kurdov existujú aj Kurdi ktorí sa pripájajú k Rusku a Iránu. Hrozbu pre Kurdov predstavujú Turci a rovnako aj Arabi.

O spomenutej balkanizácii Sýrie, ktorá predstavuje dlhodobý cieľ USA a Izraelu hovorila už bývalá americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová, ktorá presadzovala ideu „nového Blízkeho východu“. Cieľom americkej politiky bolo neutralizovať šiítsky polmesiac skladajúci sa z Iránu, Sýrie a Hizballáhu v Libanone. Na dosiahnutie tohto ciela Američania vyvolali  „arabskú jar“, ktorou destabilizovali pomery v arabskom svete a vyvolali nepokoje a násile v takom rozsahu, aby dokázali presadiť svoje plány a predstavy, rovnako ako aj plány a predstavy Izraela.

V júni 2006 bola v americkom Armed Forces Journal publikovaná mapa, ktorá prezentuje predstavy Američanov o tom, ako by mal vyzerať Blízky východ, aby sa naplnili americké a izraelské predstavy. Vidieť absolútne novú mapu Blízkeho východu, ktorý je rozdelený na množstvo nových štátov, vrátane Kurdistanu, značne zmenšeného Iraku, Iránu, Pakistanu, Turecka. Vtedajší izraelský premiér Olmert s týmto plánom súhlasil, Izrael totiž nedokázal poraziť v krátkej vojne v roku 2006 Hizballáh, izraelská lobby v USA má navyše  vždy na zreteli záujmy Izraela a vhodné je, aby Američania tieto izraelské predstavy aj pomáhali naplniť.

Ešte v roku 1982 uzrel svetlo sveta  dokument „Stratégia Izraela pre 80 roky“. Tento dokument priamo definuje záujmy Izraela. Tie spočívajú v tom, že Sýria sa rozpadne na niekoľko štátov, veľkosťou podobných Libanonu. Krajina sa rozdelí na niekoľko sunnitských, šiítskych a alawitských štátikov, v pláne sa ešte nespomína vytvorenie Kurdistanu. Dôvodom prečo v 80. rokoch otázka Kurdistanu nebola témou dňa  bol bipolárny svet a súboj dvoch blokov, v takomto svete nebolo možné oslabovať Turecko, jedného z najväčších členov NATO. Ale izraelský Mossad udržiaval úzke kontakty s vodcom irackých Kurdov Masúdom Barzánim. Podpora Barzánímu zo strany Izraela trvá aj naďalej a Američania a Izrael sa snažia vytvoriť Kurdský štát, cez ktorý by presadzovali svoje záujmy na Blízkom východe. K Izraelu a USA by tak pribudol ďalší štát, ktorý by Arabi nenávideli a tlak na Izrael by sa tak oslabil.

Izrael nemá len politické záujmy na vytvorení kurdského štátu. V auguste 2015 publikoval  Financial Times článok, v ktorom sa hovorí že Izrael dováža 3/4 svojej ropy a plynu práve z oblastí severného Iraku, kde má vzniknúť Kurdský štát. Časť ropy Izrael ťaží na sýrskych Golanoch, ktoré nezákonne okupuje od roku 1967 (v roku 1981 Izrael nelegálne priamo pripojil Golany k Izraelu).

Časť Kurdov predstavuje zástupnú armádu USA, sami si zvolili túto cestu a časť kurdských milícii sa pripojila k Sýrii, Rusku a Iránu. Pred Moskvou a Washingtonom sa teraz objavilo vážne riziko konfrontácie. Ruský prezident Vladimír Putin zvážil  ďalší ruský postup v Sýrii a Rusi dospeli k názoru, že priama vojenská konfrontácia s USA ohľadne oslobodenia východnej Sýrie by pre Rusko nebola tak výhodná ako asymetrické odpovede, takže treba hľadať iné cesty ako dostať Američanov zo Sýrie

Američania už dávno odhodili masku diplomacie a vyhrocujú situáciu svedčia aj skutočnosti, že napríklad v roku 2016 zaútočili letecky na pozície sýrskych vládnych síl, krátko po útoku nasledoval útok pozemných jednotiek ISIS. Američania potom oznámili, že išlo o omyl pri výbere cieľa. 60 mrtvych sýrskych vládnych vojakov, ktorí zahynuli kvôli americkým leteckým útokom  je jasným dôkazom že ISIS a USA spolupracujú, Američania sú rozhodnutí útočiť proti sýrskym vládnym vojskám aj naďalej – ako dôvod im poslúžili napríklad aj  už vyššie spomenuté klamstvá o sýrskych zbraniach hromadného ničenia.

Postup sýrskych vládnych vojsk sa na brehoch Eufratu teda spomalil. Rusko podporuje Sýriu modernými dodávkami zbraní a na území východnej Sýrie sa začala guerillová vojna, obeťou ktorej sa stávajú najmä americkí a francúzski žoldnieri. Na týchto žoldnierov útočia skupiny neznámych profesionálov. Čím viac Američanov a Francúzov v oblasti zlikvidujú, tým skôr sa Američania zo Sýrie stiahnu. Túto prácu (likvidáciu západných žoldnierov) však nebudú za Sýrčanov robiť Rusi, túto prácu musia vykonávať príslušníci sýrskych špeciálnych kománd, ktoré Rusi v Sýrii aj naďalej cvičia. Rusi stabilizovali Asadov režim, ďalší postup voči Američanom bude determinovaný partizánskou aktivitou.

Video sýrskych špeciálnych síl

Izrael podporuje teroristov na juhozápade Sýrie v provinciách Kuneitra a Deraa. Agenti Mossadu spolupracujú so zvyškami al Kaidy a Drúzami. Izrael  útočí na sýrske a iránske ciele, časť odborníkov  dokonca predpokladá, že Rusi a Izrael už dospeli k nejakej rámcovej dohode za zatvorenými dvermi, ktorú bude musieť Sýria akceptovať. V Rusku nacionalisti dokonca obviňujú Putina z toho, že zradil svojho spojenca, nedodal Sýrii systémy S-300 a takisto doporučil iránskym skupinám a Hizballáhu, aby sa stiahli z niektorých strategických oblastí, v ktorých ssi Izrael neželá ich prítomnosť. Kritici obviňujú Putina, že pokiaľ od nechce ísť do konfrontácie, Izrael a USA posilňujú svoje postavenie a nakoniec ho do konfrontácie dotlačia.

Putinov vstup do sýrskej kampane zachránil Sýriu a sýrsky režim. Americké a izraelské plány nevyšli, USA a Izrael sa však zo všetkých síl snažia dosiahnuť svoj cieľ a tým je rozdelenie Sýrie na viacero menších neživotaschopných štátov a takisto sa snažia dosiahnuť preformátovanie celého Blízkeho východu. Rusi nebudú ťahať za Sýriu a Irán gaštany z horúceho ohňa podobným spôsobom ako v minulosti vyťahoval ZSSR horúce gaštany z ohňa za Arabov v ich zápase s Izraelom. Na Blízkom východe teda pravdepodobne   vzniká zmrazený konflikt, v ktorom budú straty Američanov a Izraelu postupne rásť.  Možno očakávať aktivizáciu Palestíncov,  pravdepodobne sa zvýši teroristické ohrozenie Izraela a príde aj k útokom na ropné a plynové polia okupované Kurdami. Očakáva sa rast napätia medzi Kurdami a Turkami. Sýrsky konflikt si v podobe zmrazenej vojny dožičí prestávku, aby mohol neskôr opäť prerásť do horúcej fázy.