Môj profil 
Predplatné
Podľa geológov sa na území severného pólu ukrýva takmer štvrtina celosvetových zásob ropy, ktoré sú zatiaľ skoro nedotknuté. Ubúdajúci ľad odkrýva možnosti, ako sa k tomuto nerastnému bohatstvu dostať, čo sa snaží využiť ropný priemysel.
Záujemcov o Arktídu a severný pól je až päť, potom čo sa pred piatimi rokmi pridalo Dánsko k trojici USA, Rusko a Nórsko. Po novom si nárokuje na oblasť už aj Kanada.
Dáni prišli s argumentom, že Grónsko, ktoré patrí pod ich správu, leží v tejto oblasti a to im dáva právo na spravovanie okolitých vôd a šelfov.
„Myslíme si, že Dánsko bude schopné odôvodniť svoje požiadavky na zónu, ktorá okrem iného zahŕňa podmorské dno v oblasti severného pólu,“ vyhlásila pred piatimi rokmi dánska ministerka zahraničných vecí Lene Espersenová.
Zatiaľ čo Dáni si nárokujú na severný pol z dôvodu pozície Grónska, Kanada našla iný dôvod. Výskum, ktorý spustili, má ukázať, že Lomonosov chrbát nie je súčasťou euroázijského ale amerického pevninského šelfu.
Kanadský minister zahraničných vecí John Baird potvrdil, že Kanada si bude naozaj nárokovať veľkú časť severného pólu, práve na úkor Ruska, ktoré považuje Lomonosov chrbát za súčasť euroázijského šelfu. Ak by sa dokázalo, že ruskí geológovia sa nemýlia, Rusi by mohli ťažiť na území o 150 námorných míľ dlhšom ako doteraz.
Kanada mala do tohto výskumu investovať už niečo cez 200 miliónov dolárov. Podľa jej predstaviteľov si Kanada „len bráni svoju suverenitu,“ a tiež má mať nárok nakresliť poslednú čiaru na mape.
No, podľa medzinárodného dohovoru OSN vlastníkom severného pólu nie je ani jedna krajina. Podľa neho si môže každá z pätice krajín, ktorá ho obklopuje: Nórsko, Dánsko, Rusko, Kanada a USA (kvôli Aljaške) nárokovať na územie 200 míľ od pobrežia.
Všetky krajiny dohodu schválili, až na USA. Zaviazali sa tým, že budú dodržiavať to, čo bolo dohodnuté. Prečo však USA nepristúpili k dohode, je otázne.
Juraj Paška
.JPG)
.jpg)
.jpg)
