Teherán 10. januára 2020 (HSP/RT/Foto:TASR/AP/The Canadian Press-Codie McLachlan)
Srbsko-americký publicista Nebojša Malić napísal pre portál RT komentár o mediálnych špekuláciách ohľadom pádu resp. možného zostrelenia ukrajinského lietadla v Iráne.”Nech haváriu letu 752 krátko po vzlete z Teheránu spôsobilo čokoľvek, 176 mŕtvych bolo rýchlo využitých ako súčasť propagandistického príbehu zameraného na Irán, Rusko a amerického prezidenta Donalda Trumpa,” píše vo svojom článku Malić.
Autor pripomína, že Boeing 737 ukrajinskej spoločnosti UIA vzlietol z medzinárodného letiska Imáma Chomejéního v Teheráne v stredu ráno, keď mal namierené do Kyjeva počas zvyšujúceho sa napätia v súvislosti s iránskymi raketovými útokmi proti americkým cieľom v Iraku. “Deväť členov posádky a 167 cestujúcich na palube, vrátane 15 detí, sa pravdepodobne sťažovalo, že let meškal takmer hodinu. Do siedmich minút od vzletu však boli všetci mŕtvi.”
Prvé správy hovorili o „technických problémoch“ ako o pravdepodobnej príčine. Vo štvrtok ráno sa však tento príbeh zmenil. Médiá informovali o tom, že americkí predstavitelia „sú presvedčení, že Irán zostrelil ukrajinského dopravné lietadlo“, uviedla to trebárs CBS s odvolaním sa na viaceré zdroje.
Informačná agentúra AP kvalifikovala tieto podozrenia ako „vysoko pravdepodobné“, čo je podľa Malića doslova “bláznivá fráza”, ktorú preslávili oficiálne úrady Spojeného kráľovstva napríklad pri kauze otravy bývalého dvojitého agenta Skripaľa v roku 2018.
Kým sa k tomu dostali médiá ako New York Times, všetky pochybnosti zmizli: „Iránska raketa tento týždeň omylom zostrelila ukrajinské prúdové lietadlo nad Iránom, pričom všetci na palube zahynuli, vo štvrtok to uviedli Američania a ich spojenci…“, cituje Nebojša Malić médiá v USA.
Potom prišiel na rad kanadský premiér Justin Trudeau. Novinárom povedal, že „spravodajské informácie z viacerých zdrojov naznačujú, že lietadlo zostrelila iránska raketa typu zem-vzduch.“
Podľa Malića ide o učebnicový príklad „citogenézy“ – tvorby naratívu opakujúceho sa publikovania tvrdení ako dôkazov. “Deň predtým agentúra Reuters oznamovala niečo úplne iné a citovala anonymný „zdroj z kanadských bezpečnostných zložiek: “Počiatočným hodnotením západných spravodajských služieb je, že lietadlo nebolo zostrelené raketou.”
Publicista dodal, že zatiaľ neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by to naznačovali. Naopak, pravdepodobným vinníkom tragédie. „ je podľa predošlých správ “technická porucha“. Iránske úrady civilného letectva takisto uviedli, že na mieste havárie sa nenašli žiadne úlomky rakiet a že špekulácie o rakete sú „nelogické“ a „vedecky nemožné“, hoci neskôr investigatívci z Bellingcat publikovali fotografie fragmentov rakiet v oblasti pádu lietadla, ako aj video zachytávajúce raketový zásah lietadla.
Namiesto toho, aby boli médiá skeptické voči tvrdeniam spravodajských služieb, ktoré majú anonymné zdroje a ktoré majú podľa Malića “hviezdny záznam” nesprávnych odhadov vo významných záležitostiach, od údajného „chemického útoku“ v sýrskej Dúme, až po iracké „zbrane hromadného ničenia“ – tradičné médiá na Západe podľa Malića s radosťou informujú. že „Irán zostrelil lietadlo“. Niektorí však išli ešte ďalej a dodali, že išlo o „ruskú raketu“.
Aj keď zobrali tvrdenie o iránskej rakete ako fakt, americkí Demokrati rýchlo obviňovali Trumpa za smrť ľudí na palube letu 752 a dodali, že cestujúci a posádka sa stali obeťami „krížovej paľby“ – hoci ku havárii došlo stovky míľ ďaleko a hodiny po údere iránskych rakiet na ciele v Iraku.
Republikáni na druhej strane použili tento príbeh ako dôkaz toho, že „režim v Teheráne“ je “monštruózny”, čo spätne odôvodňuje rozhodnutie Trumpa o vykonaní atentátu na iránskeho generála Solejmáního. Podľa novinára Malića sa tak rýchlo skončil ich skepticizmus voči spravodajským službám, ktoré boli podľa nich zneužité, aby špehovali Trumpovu kampaň a ktoré vraj stáli za kauzou ‘Russiagate.’