Môj profil 
Predplatné
S prekvapením zistila, že vlastne deti sú všade rovnaké, iba ich výchova sa odlišuje. Svoj objav preverila na vlastnej dcére: myslela si, že sa bude nudiť počas baletu „Labutie jazero“, ale jej dcéra naopak bola nadšená. Anna-Lena Laurénová s prekvapením a jemnou závisťou konštatuje, že deti vo Švédsku a vôbec v Európe by nedokázali pozerať predstavenie 3 hodiny, ako to v pohode zvládajú ich rovesníci v Rusku.
„V Rusku si nemyslia, že vysoká kultúra je určená iba dospelým. Naopak. Deti tiež majú vysoko oceňovať balet a klasickú hudbu. Keď navštívite Boľšoj teatr alebo Marijinské divadlo, vždy tam uvidíte veľa detí. Na jeseň počas víkendu som zavítala do Petrohradu a bola som na návšteve u mojich dobrých kamarátov. Moja kamarátka Jana kúpila lístky na detské rozprávkové predstavenie v Marijinskom divadle. Predstavenie sa tak aj volalo – „Ruské rozprávky. Divadelné predstavenie pre deti.“ „Fajn,“ pomyslela som si. „Moja deväťročná dcéra má rada rozprávky a čítanie nahlas,“ uviedla Anna-Lena Laurénová.
„Keď sme sa dostali dnu, hneď sme sa ocitli „v objatiach“ symfonického orchestru. „Mami, veď mali sme počúvať rozprávky,“ s výčitkami povedala moja dcéra. Predstavenie pokračovalo dve hodiny, vrátane prestávky. Pre deti znela hudba Musorgského, Ravela, Griga a Rimského-Korsakova. Hudobné momenty sa striedali s divadelnými spracovaniami rozprávok – ruských, francúzskych a nórskych. Na pódiu sa napríklad, objavila Baba Jaga a Červená čiapočka,“ popisuje to švédska novinárka.
„Sedemročné dieťa mojej kamarátky potichu, ale podrobne rozprávalo, aké hudobné nástroje počulo v orchestre, kým ho nezastavili staršie ženy, ktoré sedeli vedľa. V celej sále panovalo ticho, všetci počúvali hudbu. Minimálne sto detí, ktoré ešte nedosiahli vek 10 rokov, pokojne sedeli a počúvali hudbu Griga. Po predstavení sa Jana posťažovala, že jej 5-ročný syn nedokáže dlho sedieť pokojne – je ešte príliš malý. Odpovedala som, že vo Švédsku by pokojne nedokázali sedieť ani oveľa staršie deti a už dávno by rozmetali celú sálu,“ prízvukuje Anna-Lena Laurénová.
„O pár mesiacov pozvali nás na „Labutie jazero“ v Moskve. Pre moju dcéru bol to prvý balet a predstavenie sa uskutočnilo v divadle nazvanom na počesť Stanislavského a Nemiroviča-Dančenka. Poučená predošlými skúsenosťami obliekla som dcéru do lesklých tyrkysových šiat v štýlu „Chladné srdce“. V divadle bolo veľmi veľa parádne oblečených detí, aj keď „Labutie jazero“, trojhodinový balet s dvoma prestávkami, zjavne nebol určený práve pre nich. Ale v Rusku sa považuje, že je to úplne vhodné predstavenie na to, aby začali zoznamovať dieťa s baletom,“ prízvukuje švédska novinárka.
„Znela hudba Čajkovského… Počas prestávok sa dospelí zastavili v bare, aby si pripili so šampanským, a deti behali na chodbe a po schodoch. V priebehu troch hodín sa moja dcéra iba dva razy posťažovala na príliš dlhé tanečné epizódy. V ostatnom všetko bolo fajn: stále čakala, kedy na pódium vyjde zlý kúzelník, pretože, ako vysvetlila, „hneď sa začína niečo diať…“ Potom som sa opýtala, či by dcéra znova rada išla na balet. Pohotovo odpovedala: „Samozrejme. Ale nech tam budú labute…“
Eugen Rusnák
.jpeg)
.JPG)
.jpg)
