“Chcem, aby ľudia spochybňovali to, čo považujú za nechutné,” vyhlásil pre The New York Times Samuel West, hlavný kurátor a sponzor Múzea nechutných jedál, ktoré od 31. októbra do 27. januára za vstupné 185 švédskych korún (cca 20 dolárov) otvorilo brány návštevníkom, aby “preskúmali svoje predstavy o potravinách cez objektív znechutenia”.
Nápad na výstavu bol čiastočne vyvolaný jeho obavami z ekologického vplyvu konzumácie mäsa a jeho environmentálnej stopy. Udržateľné zdroje bielkovín nachádza aj v iných možnostiach.
“Nemôžeme pokračovať tak, ako doteraz. Pýtam sa samého seba, prečo nejeme hmyz, keď je taký lacný a udržateľný na výrobu? Prekážkou je znechutenie,” vraví West.
To, čo by niekto vôbec nepovažoval za jedlo a v žiadnom prípade to nejedol, totiž iné kultúry považujú za bežný pokrm a dokonca aj za pochúťku. Riaditeľ múzea Andreas Ahrens dodáva: “Ľudia nemôžu uveriť, že sme vybrali ich obľúbené jedlá a dali ich do múzea.”
Vystavuje sa viac ako 80 exponátov z 35 krajín, ako napríklad Haggis, škótska pochúťka z vnútorností a ovsených vločiek, tradične varená v ovčom žalúdku, či Vegemite, hustý čierny kvas z Austrálie, alebo Spam, ružový konzervovaný varený výrobok z bravčového mäsa, s ktorým sa americkí vojaci stretli na tichomorských ostrovoch.
To by sa ešte dalo zvládnuť. Ale vystavuje sa aj ovocná netopieria polievka z Guamu, sardínsky syr s množstvom červov, čínske myšie víno, hľuzové pivo, džús z kyslej kapusty, či slaný “pendrek” (sladké drievko), ale aj hákarl, islandské jedlo zo žraloka, ktoré šéfkuchár Anthony Bourdain opísal ako “najhoršia, najnechutnejšia a najstrašnejšia vec”. Švédi vyšli tiež so svojou “pochúťkou”: baltský fermentovaný príšerne zapáchajúci sleď “surströmming”.
Jednotlivé jedlá vyberala komisia, ktorá vypracovala zoznam 250 potravín na základe štyroch kritérií: chuť, vôňa, zloženie a pôvod. Napríklad bravčové mäso malo slabú chuť, vôňu aj “nechutné” zloženie, ale pôvod bol zaujímavý.
Videoprezentácia predstavovala, ako sa so zvieratami zaobchádza pri príprave jedla, napríklad husi sa nasilu kŕmili na prípravu francúzskej pochúťky “foie gras”, ryby či iné morské živočíchy sa v Japonsku podávajú živé, dokonca vo Vietname so živým hadím srdcom.
“Nechutnosť je výsledkom kombinácie biologických a kultúrnych faktorov,” vysvetľuje potravinový antropológ Hakan Jonsson z univerzity vo švédskom meste Lund. “A pokiaľ ide o jedlo, je nemožné definovať, čo je biológia a čo je kultúra. Môžete povedať, že niečo je nechutné, ale len z pohľadu jednotlivca.”
“Milujem Vegemite, takže som trochu smutný, že je to v múzeu,” zasmial sa Samuel West pre ABC News s tým, že niektorí si ho môžu ľahko zmýliť s Nutellou. Pre prípad návštevníci dostávajú vrecúška, ak by sa im náhodou stalo nevoľno.