Podľa tohto scenára okresné mestečko prepadla početná skupina ozbrojených diverzantov, ktorá prekročila východnú hranicu Litvy a prišla so susedného štátu Udia. Naši fantasticky vysokovzdelaní čitatelia, samozrejme, povedia, že podobný štát neexistuje. Ako sa to vezme… Mestečko Šalčininkai sa nachádza blízko východnej hranice krajiny – hranice s Bieloruskom. Čo s tým má nejaká neznáma Udia? Nuž, v Litve Bielorusko slangovo ešte nazývajú aj Gudia… Už sa vám to vyjasňuje?..
Dokonca aj niektoré litovské média na margo týchto cvičení utrúsili poznámku, že „každý Litovčan si určite dovtípil, čo je to za tajomná „Udia“ a z ktorej krajiny prišli diverzanti…“ Nemenej zaujímavá a pikantná bola reakcia niektorých poľských médií. Opakujem – nie bieloruských, ale poľských. Napriek tomu, že diverzanti prišli z tajomnej Udie, poľskí novinári sú presvedčení, že odvážni litovskí príslušníci špeciálnych jednotiek nebojovali proti bieloruským, ale proti poľským diverzantom…
Je v tom nejaká logika? Poľskí novinári tvrdia, že je. Niektorí priamo napísali, že za potenciálnych diverzantov Litva považuje radikálne naladených Poliakov a príslušníkov špeciálnych jednotiek Vojska Poľského. Prečo robia podobné závery? Vychádzajú z toho, že Šalčininkaiský okres Litvy je to vlastne tá „najpoľskejšia“ lokalita v krajine. Počet obyvateľov poľskej národnosti v tomto 40-tisícovom okrese dosahuje 78 percent.
Poľskí novinári pripomínajú, že litovské špeciálne služby už viackrát uvádzali, že poľskí diverzanti predstavujú „hybridnú hrozbu“ pre litovský štát. Najnovšie v tomto roku Department štátnej bezpečnosti Litvy vo svojej správe charakterizoval určitú skupinu poľských občanov, ako „potenciálnych vzbúrencov, ktorí za podpory Moskvy i Minsku môžu destabilizovať situáciu v Litve.“
Autori správy svoje závery argumentujú veľmi jednoducho: Moskva úmyselne upozorňuje na porušenia práv Poliakov žijúcich v Litve a tým sa snaží vytvoriť precedens, aby takýmto spôsobom získala dôvody aj na obhajobu ľudských práv Rusov žijúcich v Litve a iných pobaltských štátoch. Poľskí novinári poukazujú na to, že v Litve často porušujú práva národnostných menšín vrátane Poliakov a Rusov.
Jeden z novinárov sarkasticky odpovedá na obavy litovských orgánov z „hybridnej vojny“ Kremľa: „Nebolo by to lepšie, keby Litva neporušovala ľudské práva Poliakov a Rusov a tým nedávala dôvod Varšave a Moskve, aby viedli „hybridnú vojnu“ proti tomuto štátu?“
Poľské média pripomínajú, že v Litve žije viac ako 200 tisíc etnických Poliakov, ktorí už viac ako štvrťstoročia pociťujú serióznu diskrimináciu zo strany štátnych orgánov. Porovnajme to so stavom národnostným menším na Slovensku? Poliakom, ako aj zástupcom iných národnostných menšín, je zakázané používať dvojjazyčné tabule v obciach a mestách, kde tvoria početnú menšinu – na rozdiel od Slovenska. Školy s vyučovacím poľským jazykom sa neustále „reformujú“ – takým spôsobom, že postupne miznú z mapy Litvy. Poľské média pripomínajú, že podobná situácia je vo všetkých troch pobaltských štátoch a poznamenávajú, že podobnú „reformu“ rozbehli na aj Ukrajine – to sa týka práve škôl s vyučovacím ruským a poľským jazykom. Je to ten istý „model“…
Poľské média pripomínajú, že Varšava sa v týchto otázkach neustále snaží dohodnúť s Vilniusom, ale stále neúspešne. Zopár novinárov urobilo aj prekvapivý objav: asi nie je všetko dobre v EÚ a NATO, ak jedna členská krajina EÚ a NATO sa obava hybridnej vojny a útoku diverzantov zo strany ďalšej členskej krajiny EÚ a NATO. Ryba smrdí…
A čo spoločné s tým má tajomná Udia – Gudia – Bielorusko? Poľské média pripomínajú, že v Bielorusku má stále silnejší hlas poľská menšina. A asi preto sa v Litve obávajú útoku poľských diverzantov, ktorí prídu z Bieloruska?..
Eugen Rusnák