Svätý Otec sa zameral na text Azariášovej modlitby z Knihy proroka Daniela (3,25.34-43) z prvého liturgického čítania dnešného utorka 3. pôstneho týždňa:
„Pane, stali sme sa menšími ako všetky iné národy a sme dnes pokorení na celej zemi pre svoje hriechy. … Ale prijmi nás skrúšených srdcom a ponížených duchom… Nezahanbi nás, ale zaobchádzaj s nami podľa svojej miernosti a podľa svojho veľkého milosrdenstva.“
Študentom za prítomnosti rímskeho vikára Angela de Donatis a rektora univerzity Vincenza Buonoma i ďalších vyučujúcich pápež František hovoril o dôležitosti pamäti minulosti a predkov, ktorá dáva silu čeliť súčasným ťažkostiam a cítiť spolupatričnosť ako jeden ľud.
Okrem dôležitosti koreňov pápež hovoril aj o nebezpečenstve individualizmu a egoistickej túžby po sebarealizácii, ktorá oberá o plodnosť, zabraňuje nám zanechať za sebou stopy, vytvárať dejiny. To nás oddeľuje od ostatných i od reality a prejavuje sa to aj v skartovaní druhých. Svätý Otec spomenul aj fenomén, keď manželské páry odkladajú plodenie detí, kvôli túžbe cestovať.
Kontemplácia tajomstva Najsvätejšej Trojice nás vedie k „tajomstvu druhého“, k „univerzálnemu spoločenstvu s celým ľudstvom, ako povolaniu všetkých“, uviedol pápež.
Svätý Otec inšpirovaný liturgickým čítaním spomenul aj dôležitosť solidarity s našimi predkami i uznanie toho, že hriechy predkov je ľahko zopakovať. Študentov vyzval „predstúpiť pred Pána v nahote vlastnej hanby“, úplne sa mu odovzdať v dôvere a kráčať v nádeji.
Pri pohľade na prítomných študentov pápež pripomenul svoju známu tézu, že pri štúdiu je dôležité otvorené myslenie, ako aj jednota myslenia, cítenia a konania.