Tohtoročné plenárne zasadanie dikastéria má slávnostný podtón, pripomenul Svätý Otec:

„Prešlo päťdesiat rokov od 8. mája 1968, kedy svätý Pavol VI. ustanovil vtedajšiu Kongregáciu pre Boží kult (Congregatio pro Cultu Divino) s cieľom dať formu obnove žiadanej Druhým vatikánskym koncilom. Išlo o publikovanie liturgických kníh podľa kritérií a rozhodnutí koncilových otcov s cieľom podporiť u Božieho ľudu vedomú, nábožnú a aktívnu  účasť na Kristových tajomstvách (porov. Konšt. Sacrosanctum Concilium, 48). Tradícia modlitby Cirkvi potrebovala obnovené výrazy s tým, aby nestratila nič zo svojho tisícročného bohatstva, ale naopak, aby znovuobjavila svoj pôvod. V prvých mesiacoch toho roku sa tak zrodili prvotiny reformy uskutočnenej Apoštolským stolcom v prospech Božieho ľudu.“

Spomínanými prvotinami boli nasledujúce dokumenty: Motu proprio Mysterii paschalis o Rímskom kalendári a Liturgickom roku, ktorého 50. výročie vydania pripadá práve na dnešný deň 14. februára; Apoštolská konštitúcia Missale Romanum, s ktorou pápež promulgoval Rímsky misál, ďalej Omšový rituál (Ordo Missae) i mnohé ďalšie rituály, ako napríklad krstu detí, sviatosti manželstva a pohrebných obradov.

Pápež František pri tejto príležitosti pripomenul, v čom spočíva podstata obnovy liturgie:

„Vieme, že nestačí zmeniť liturgické knihy pre to, aby sme zlepšili kvalitu liturgie. Urobiť len toto by bolo omylom. K tomu, aby bol život skutočne jednou Bohu milou chválou, je treba zmeniť srdce. K tejto konverzii smeruje kresťanské slávenie, ktoré je stretnutím života s «Bohom živých» (Mt 22,32).“

Petrov nástupca pripomenul dokument Motu proprio Magnum principium z roku 2017, ktorým chcel upevniť vzájomnú spoluprácu medzi spomínaným dikastériom Svätej stolice a biskupskými konferenciami. Na margo tejto spolupráce povedal:
„V cirkevnom spoločenstve pôsobia ako Apoštolský stolec, tak aj biskupské konferencie v duchu spolupráce, dialógu, synodality. Svätá stolica nenahradzuje biskupov, ale spolupracuje s nimi, aby v bohatstve rozličných jazykov a kultúr slúžili povolaniu modliacej sa Cirkvi vo svete.“

Osobitným predmetom plenárneho zasadania dikastéria je výzva liturgickej formácie, pripomenul pápež:

„Keď hovoríme o formácii, nesmieme zabúdať predovšetkým na to, že liturgia je životom, ktorý formuje, a nie ideou, ktorú si treba osvojiť. V tomto ohľade je užitočné pamätať na to, že skutočnosť je dôležitejšia než idea (porov. Apošt. exhort. Evangelii gaudium, 231-233). A preto je dobré, v liturgii, ako aj v ďalších oblastiach cirkevného života, neskončiť v sterilných ideologických polarizáciách, ktoré sa rodia častokrát vtedy, keď považujúc vlastné idey za platné vo všetkých kontextoch, dochádzame k zaujatiu postoja večnej diskusie voči tomu, kto ich s nami nezdieľa. Takto, vychádzajúc azda z túžby reagovať na niektoré neistoty dnešnej situácie, riskujeme, že sa potom uzavrieme v minulosti, ktorej už niet alebo že utečieme do predpokladanej budúcnosti.

Východiskovým bodom je naopak uznať skutočnosť posvätnej liturgie, žijúceho pokladu, ktorý nemôže byť zredukovaný na chute, recepty a prúdy, ale treba ju prijať s poddajnosťou a podporovať ju s láskou, keďže je nenahraditeľnou výživou pre vyvážený rast Božieho ľudu. Liturgia nie je «poľom pre štýl urob si sám», ale je zjavením cirkevného spoločenstva. Preto v modlitbách a v gestách zaznieva «my» a nie «ja»; reálna komunita, nie ideálny subjekt. Keď nostalgicky oplakávame minulé tendencie alebo keď chceme nanútiť nové, naopak riskujeme, že dáme prednosť časti pred celkom, «ja» pred Božím ľudom, abstraktnému pred konkrétnym, ideológii pred spoločenstvom a svetskému pred duchovným.“

Téma tohtoročného plenárneho zasadania Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí znie: „Liturgická formácia Božieho ľudu“. V tejto súvislosti Svätý Otec zdôraznil:

„Hovoriť o liturgickej formácii Božieho ľudu znamená predovšetkým uvedomiť si nenahraditeľnú rolu, ktorú liturgia zohráva v Cirkvi a pre Cirkev. A potom konkrétne pomôcť Božiemu ľudu, aby si lepšie zvnútornil modlitbu Cirkvi, aby ju miloval ako skúsenosť stretnutia s Pánom a s bratmi a vo svetle toho znovu objavil jej obsahy a zachovával jej ríty.“

„Liturgia je skúsenosť zameraná na obrátenie života prostredníctvom osvojenia si Pánovho spôsobu myslenia a konania“, pripomenul pápež a dodal, že k tomu, aby liturgia plnila svoju formačnú i transformačnú funkciu, je potrebné, aby duchovní pastieri i laici chápali význam symbolického jazyka, ku ktorému patrí aj umenie, spev a hudba či ticho. V tejto súvislosti dal Svätý Otec dôraz na mystagógiu:

„Sám Katechizmus Katolíckej cirkvi si osvojuje mystagogický spôsob objasnenia liturgie, docenenia jej modlitieb a znamení. Mystagógia: to je adekvátny spôsob, ako vstúpiť do tajomstva liturgie, do živého stretnutia s ukrižovaným a zmŕtvychvstalým Pánom. Mystagógia znamená objaviť nový život, ktorý sme v Božom ľude prijali prostredníctvom sviatostí, a neustále znovuobjavovať krásu jeho obnovy.“

Okrem počiatočnej formácie je treba kultivovať aj permanentnú liturgickú formáciu, a to u laikov, no predovšetkým medzi duchovenstvom, pripomenul Svätý Otec:

„Zodpovednosti za formovanie sú zdieľané, aj keď v aplikačnej fáze sa vzťahujú najmä na jednotlivé diecézy. Vaša reflexia pomôže dikastériu dať dozrieť smerniciam a orientáciám, ktoré treba ponúknuť v duchu služby všetkým – biskupským konferenciám, diecézam, formačným inštitúciám, časopisom – čo majú zodpovednosť starať sa o liturgickú formáciu Božieho ľudu a sprevádzať ju.“