Švajčiarsko zvažuje povolenie dodávok zbraní na Ukrajinu, a to aj napriek stanovenej zásade vojenskej neutrality, informoval vo štvrtok 2. februára portál Politico.

Prebiehajúca vojna na Ukrajine podnietila zákonodarcov v Berne, aby prehodnotili, čo znamená švajčiarska neutralita a ako obísť ústavné ustanovenia, ktoré zakazujú účasť na vonkajších konfliktoch vrátane priameho a nepriameho vývozu zbraní a munície švajčiarskej výroby do bojujúcich krajín. Zákonnosť reexportu zbraní – povolenie inej krajine distribuovať zbrane švajčiarskej výroby – je naliehavou otázkou, ktorej dnes zákonodarcovia čelia.

Švajčiarski politici z celého spektra presadzujú zmeny v legislatíve, ktoré by umožnili flexibilnejšie pravidlá, pokiaľ ide o vyzbrojovanie Ukrajiny. Existujúce obmedzenia reexportu znamenajú, že žiadne iné krajiny nemôžu pomáhať Ukrajine zbraňami zakúpenými vo Švajčiarsku; Bern to predtým odmietol napríklad Nemecku, Španielsku a Dánsku. Tento postoj vyvolal obavy v mnohých európskych krajinách, ktoré chceli Ukrajine pomôcť, keďže veľká časť ich zásob pochádza zo Švajčiarska, ktoré je jedným z najväčších svetových výrobcov zbraní.

“Sme neutrálni a takými aj zostaneme,” povedal liberálny poslanec Thierry Burkart, jeden z tých, ktorí sa zasadzujú za legislatívnu zmenu. “V súčasnej situácii však v skutočnosti bránime našim západným partnerom v podpore Ukrajiny.” Ako líder Slobodnej demokratickej strany to bol práve Burkart, kto vlani v lete predložil návrh, ktorý by umožnil vývoz zbraní na Ukrajinu krajinám, “ktoré zdieľajú švajčiarske hodnoty”, bez výslovného súhlasu Bernu.

Konzervatívny predseda bezpečnostného výboru, ktorý o iniciatíve diskutuje, zostáva v tejto otázke zdržanlivejší. Werner Salzmann s odvolaním sa na existujúce právne rámce uviedol, že legislatívnu zmenu podporí len v prípade splnenia určitých podmienok. Aby sa zabezpečilo, že ústavné ustanovenia zostanú nedotknuté, Werner navrhol zmeniť zákon tak, aby umožňoval reexport, ale až päť rokov po dodaní zbraní spojeneckým krajinám.

Pre Ukrajinu však rozdiel medzi piatimi a päťsto rokmi nemusí byť dôležitý. Minulý mesiac kyjevský starosta Vitalij Kličko vyzval Švajčiarsko, aby prehodnotilo svoj postoj. “Keď ide o ľudské práva, o život a smrť, o vojnu a mier, nemôžete byť neutrálni,” povedal.

Meniaca sa tradícia

Švajčiarsko presadzuje politiku neutrality už päť storočí a medzinárodné spoločenstvo ho na Viedenskom kongrese v roku 1815 uznalo za neutrálnu mocnosť. Len veľmi málo krajinám sa podarilo vytvoriť trvalú neutralitu; žiadnej z nich sa to nepodarilo na tak dlho.

Po období mieru na európskom kontinente však vojna na Ukrajine zásadne mení spôsob, akým niektoré krajiny uvažujú o svojej bezpečnosti. Napríklad Fínsko sa rýchlo odklonilo od cesty “finlandizácie”, keď tento rok oznámilo, že sa vzdá neutrality v prospech vstupu do NATO.

V prípade Švajčiarska je však táto otázka mnohostrannejšia. Neutralita, ktorú sprevádza silná tradícia militarizmu, je už dlho zakorenená v národnej kultúre a považuje sa za najdôležitejšiu ústavnú záruku ochrany trvalej integrity federácie.

V minulosti švajčiarska neutralita neznamenala len nezasahovanie do konfliktov a vojenských spojenectiev, ale aj ustanovenie, že krajina bude zaobchádzať so všetkými vonkajšími bojujúcimi frakciami rovnako – poskytovala pôdu na stretnutie proti sebe stojacim silám alebo právnu ochranu politickým utečencom, ako aj zabezpečovala, aby jej hospodárske vzťahy zostali vyvážené. Švajčiarsko bolo napríklad kritizované za to, že počas druhej svetovej vojny udržiavalo rovnakú obchodnú bilanciu s mocnosťami Osi aj Spojencami, dokonca predávalo zbrane obom stranám a otvorilo švajčiarske banky na úschovu nacistických finančných aktív. Pokiaľ však išlo o ústavu, to všetko bolo v rámci švajčiarskej neutrality v poriadku.

Medzi druhou svetovou vojnou a súčasnou vojnou na Ukrajine je však jeden rozdiel. Zatiaľ čo nacistické Nemecko bolo bezprostredným susedom Švajčiarska, a preto si vyžadovalo opatrnejší prístup, aby sa zabránilo invázii, Rusko je relatívne vzdialenou hrozbou. Preto Bern rýchlo upustil od ekonomického aspektu svojej historickej neutrality a vo februári minulého roka oznámil, že sa pripojí k sankciám EÚ voči Rusku, pričom zároveň zmrazil vo Švajčiarsku uložené aktíva ruskej oligarchie.

Dodávať zbrane cudzej krajine, a tak priamo podporovať jej vojnové úsilie, by bolo pre Švajčiarsko historickým krokom, ktorý by bol ešte pred niekoľkými desaťročiami nepredstaviteľný.

Obchádzanie ústavy

Švajčiarski zákonodarcovia predložili niekoľko iniciatív na obchádzanie existujúcich obmedzení reexportu. V jednom z návrhov sa navrhovalo úplné zrušenie ustanovení, ktoré bránia reexportu, ak sa zbrane majú posielať do konfliktných zón, kde sa podľa Valného zhromaždenia OSN porušuje medzinárodné právo. Takáto zmena by si však vyžadovala šesťmesačnú lehotu na referendum a viacerí poslanci by chceli, aby sa legislatíva zmenila skôr.

Ďalšia parlamentná iniciatíva (nazvaná “Lex Ukraine” alebo zákon Ukrajiny) má za cieľ poskytnúť naliehavejšie riešenie tým, že umožní dočasný reexport zbraní švajčiarskej výroby, ak sú tieto “spojené s rusko-ukrajinskou vojnou”. V prípade schválenia oboma komorami by dočasné právne predpisy nadobudli účinnosť okamžite, hoci s trojročným časovým obmedzením. Podľa zákonodarcov by táto iniciatíva vyriešila problém v krátkodobom horizonte, zatiaľ čo pozmeňujúci návrh OSN by slúžil ako dlhodobý politický nástroj.

Lex Ukrajina má však malú šancu na schválenie, keďže viaceré strany už naznačili, že budú hlasovať proti. Podľa niektorých by Lex Ukrajina prakticky znamenal priame dodávky zbraní na Ukrajinu, čo je nezlučiteľné s ústavou. “Ak budeme dodávať Ukrajine, potom musíme dodávať aj Rusku,” povedal Salzmann a dodal: “Nemyslím si, že to má šancu.”