Môj profil 
Predplatné
Bratislava 11. augusta (TASR) – Uzavretú históriu Školy umeleckých remesiel (ŠUR) podrobne dokumentuje nová kniha Ivy Mojžišovej Škola moderného videnia s podnázvom Bratislavská ŠUR 1928-1939. Napriek krátkemu trvaniu sa škola významne zapísala do dejín nielen československého, ale aj európskeho vzdelávania. Od je založenia uplynulo 85 rokov.
"Dnes patrí ŠUR k najcennejším kapitolám v dejinách modernej vizuálnej kultúry Slovenska," konštatuje v úvode knihy Mojžišová, ktorá sa problematike tejto školy venuje vyše polstoročie.
Čitateľ na vyše 200 stranách spozná medzinárodné snahy o premenu vzdelávania, dozvie sa o svetovom kongrese pre kreslenie, výtvarnú výchovu a úžitkové umenie (Praha 1928), ktorému predsedal Josef Vydra. Tento inšpektor kreslenia na stredných školách mal veľkú zásluhu na vzniku ŠUR, ktorá spájala umenie s remeslami, vychovávala umelcov pre remeslá a priemysel, aby našli väčšie uplatnenie v praxi. Medzi oddeleniami školy bola úzka súčinnosť, tímová práca. V spôsobe výchovy bola radikálna zmena aj v používaní tradičných i nových materiálov a progresívnych postupov kreslenia. Aby ŠUR mohla plniť úlohu majstrovskej školy, jej budúci žiaci museli prejsť náročným výberom, pri ktorom sa okrem duševných a fyzických skúmali aj zdravotné dispozície. Zaujímavé je hodnotenie školského lekára, ktorý v rokoch 1932-1933 prezrel 1493 mladých ľudí, i to, aké choroby u nich zistil.
Autorka spomína aj vývinové snahy o zásadný reformný pedagogický koncept novej nemeckej školy Bauhaus. O tom sa hovorilo na drážďanskom kongrese (1912), kde vystúpil aj mladý Vydra.
"Štátny Bauhaus vznikol vo Weimare v roku 1919 a trval dovtedy, kým ho v roku 1933 nezlikvidovala nacistická vláda. Za ten krátky čas sa Bauhaus stal nielen najslávnejšou, ale štruktúrou a didaktickým významom aj kľúčovou školou vizuálnych umení a dizajnu za posledných sto rokov," zhodnotila Mojžišová.
ŠUR si vyslúžila označenie bratislavský Bauhaus, no nebol to starostlivo napodobňovaný vzor. Šírila poznatky o modernom pokroku. Bola prameňom vkusu celých generácií študentov a priaznivcov, pôsobili na nej významní pedagógovia. ŠUR má svojbytné postavenie v európskom kontexte dejín reformného priemyselného a umeleckého školstva. Zo všetkých európskych progresívnych škôl trvala najdlhšie. Ministerstvo školstva a národnej osvety ju náhle zrušilo 1. októbra 1939.
"Bola legendou a náhle sa vytratila, ako keby nikdy nebola. ŠUR nevyhovovala ideologickým nárokom režimov, ktoré prišli po nej. Stala sa z nej schola non grata. Mizli dokumenty, mnohé sa zničili alebo rozptýlili na neznáme miesta, došlo k strate diel," spomína Mojžišová, ktorá okrem osôb pôsobiacich na škole pátrala o nej aj v zahraničných archívoch. V závere knihy uvádza vyučovacie programy ŠUR v každom školskom roku, biografiu pedagógov i zoznam stovák žiakov od roku 1932.
Publikácia vyšla v spolupráci Slovenského centra dizajnu a vydavateľstva Artforum s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR a grantového programu Ars Bratislavensis. Je súčasťou rovnomennej výstavy v Múzeu mesta Bratislavy (MMB). Obsahuje práce pedagógov a študentov, ktoré ešte neboli prezentované na verejnosti. Medzi nimi sú aj ocenené na svetových podujatiach.
"ŠUR bola významná v tom, že od tej zdobnosti a trendu, aby boli veci secesné, filigrandské, prešla k tomu, že veci majú byť hlavne účelné, vhodné pre ľudí na bývanie, odievanie, kuchynské potreby a celkovo pre bežný život," uviedol pre TASR Václav Macek zo Združenia FOTOFO, ktoré je s MMB organizátorom výstavy. Tá potrvá do 1. septembra.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
.JPG)
.jpg)
