Summit EÚ v tieni nespokojnosti niektorých krajín s kandidatúrou Mogheriniovej

Brusel 16. júla 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Mimoriadny summit má za cieľ dohodu premiérov a prezidentov na menách, ktoré budú najbližších päť rokov (2014-19) spájané s vysokými funkciami v administratíve EÚ

Šéfka talianskej diplomacie Federica Mogheriniová je tesne pred začatím mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli považovaná za najnádejnejšiu kandidátku na obsadenie postu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorý opustí Catherine Ashtonová. Jej šance však znižuje údajná dohoda niekoľkých východoeurópskych štátov, podľa ktorých nie je talianska kandidátka dostatočne razantná voči Rusku.

Mimoriadny summit, ktorý na dnes večer zvolal predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, má za cieľ dohodu premiérov a prezidentov na menách, ktoré budú najbližších päť rokov (2014-19) spájané s vysokými funkciami v administratíve EÚ. Po tom, ako sa lídri dohodli, že budúcim šéfom Európskej komisie bude Jean-Claude Juncker, čo v utorok schválil aj Európsky parlament, sú v hre najmä kreslá, ktoré uvoľní Ashtonová a neskôr aj Van Rompuy.

Mogheriniová spĺňa predstavy o politickej vyváženosti, je z tábora sociálnej demokracie, kým Juncker patrí do tábora ľudovcov, a tiež sa hodí do scenára rodovej vyváženosti. Podľa európskeho internetového denníka EUobserver problémom môžu byť niektoré východoeurópske krajiny, ktoré Mogheriniovú považujú za blízku Moskve a hrozia preto blokovaním jej nominácie počas dnešného nočného rokovania.

Litovský premiér Algirdas Butkevičius už v utorok, ako prvý z popredných politikov členského štátu EÚ, v rozhovore pre domácu rozhlasovú stanicu LRT uviedol, že nesúhlasí s nomináciou talianskej političky. Premiér má aj podporu svojej prezidentky Dalie Grybauskaite, ktorá sa na summite EÚ zúčastní. Zhodou okolností je meno litovskej prezidentky spájané ako s možnou nástupkyňou po Van Rompuyovi.

Aby však dosiahli potrebnú blokovaciu menšinu, k trom pobaltským štátom a tiež k Poľsku a Bulharsku, ktoré avizovali, že budú požadovať hlasovanie o kandidátoch na post šéfa diplomacie EÚ, by sa museli pridať aj ďalšie členské krajiny tohto regiónu – Česká republika, Maďarsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

Postoj týchto krajín nie je zatiaľ známy, avšak talianska tlačová agentúra ANSA s odvolaním sa na zdroje blízke Junckerovi uviedla, že “desať až 11 členských krajín je proti nominácii Mogheriniovej”.

Kameňom úrazu nespokojných krajín je príliš priateľský postoj Mogheriniovej k súčasnej vláde v Moskve. Šéfka talianskej diplomacie krátko po tom, ako Taliansko prevzalo polročné predsedníctvo v EÚ, odišla na prvú zahraničnú návštevu do Kyjeva a do Moskvy. V ruskej metropole sa stretla s prezidentom Vladimirom Putinom, ktorého dokonca pozvala na podujatie do Talianska, ktoré jej krajina pripravuje v októbri v rámci predsedníctva v Rade EÚ.

mž