Bratislava 22. apríla 2019 (HSP/Foto:TASR-Diana Černáková)
Predseda opozičnej strany Sloboda a Solidarita je sklamaný zo slabej lojality časti opozičného elektorátu, ktorý považuje za staromódne voliť takú osvedčenú, starú, dobrú, poctivú a skúsenú opozičnú stranu akou je SaS
Namiesto dôvery k programu a predvolebným sľubom SaS sú títo ľahkovážni voliči náchylní veriť „ľuďom, ktorí vystriedali dve-tri strany a teraz sa prezentujú ako nová opozícia“ v protiklade k „staromódnej“ opozícii stelesnenej stranou SaS.
Predseda SaS v tejto súvislosti pripomenul neblahú skúsenosť s bývalým nádejným „gazdom“ pravice Radoslavom Procházkom, ktorý sa v atmosfére ošiaľu a „mexických vĺn“ hlásil do služby samozvaného záchrancu krajiny, v čom mu masívnou kampaňou ochotne drukovali aj mienkotvorné denníky. Až po voľbách naivní voliči pochopili, s kým majú dočinenia a niektorí si márne búchali hlavu o stenu až keď už bolo neskoro.
Nič z toho sa nemôže prihodiť verným voličom SaS, ktorá možno je „stareckou“ politickou stranou, ale zato má najlepší program a nepodlieha módnym vlnám, lebo vie, „že najhoršia smrť je z oplašenia“. Aj keď „žijeme v ošiali, keď voda je mlieko a mlieko je voda“, SaS sa drží svojho programu, lebo vie, „že bič plieska na konci, pričom rozhodujú výsledky a nie prieskumy“. SaS nemá podľa Sulíka žiadne väzby na oligarchov, ale zato má ucelenú predstavu o reforme EÚ v duchu „Manifestu slovenského eurorealizmu“ a „Hodnotového kompasu“, ktorý by mal voličom pomôcť zorientovať sa v nadchádzajúcich eurovoľbách. Prázdne frázy o tom, ako „musíme slepo poslúchať Brusel, lebo musíme byť vzorní Európania“, SaS ochotne prenechá progresívnym kandidátom bez životných skúseností, ktorí svojich voličov lanária na nezáväzné predvolebné sľuby z kategórie „chceme svetový mier“.
Gabriel Gačko
.jpg)
