Môj profil 
Predplatné
Strana SaS zvolala tlačovú konferenciu (píšeme o nej aj TU) predovšetkým v súvislosti so sledovaním novinárov, ktoré si mal podľa informácií Denníka N a denníka Sme objednať podnikateľ Marian K. Novinárov, medzi ktorými bol aj zavraždený Ján Kuciak, mali sledovať viac ako rok viacerí páchatelia, medzi nimi aj bývalí príslušníci Slovenskej informačnej služby (SIS), pričom pomocníkov mali mať aj na polícii. Vyšetruje to Národná kriminálna agentúra a vo veci je začaté trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi pre trestný čin nebezpečného prenasledovania alebo porušenia dôvernosti ústneho alebo iného prejavu. Obvinený nie je zatiaľ nikto.
Tlačovka sa však dotkla aj ďalších tém. Predseda strany SaS Richard Sulík a podpredsedníčka NR SR za SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová kritizovali návrh novely tlačového zákona od poslancov Jarjabka a Číža (Smer-SD), ktorí chcú do zákona znovu zaviesť právo na odpoveď, ako aj pokuty v podobe, v akej platili do roku 2008. Mainstreamovým médiám a „demokratickej“ opozícii novela zákona veľmi prekáža, tak veľmi, že hovoria dokonca o terore, konci pluralitného mediálneho priestoru a podobne.
Zástancovia novely naopak hovoria, že politici sú rovnakí ľudia ako ostatní a majú aj rovnaké práva sa domáhať svojej pravdy, ak sú o nich šírené nepravdy a urážky. Tvrdia, že opačný tábor sa novele zákona preto tak veľmi bráni, že odňatie práva na beztrestné šírenie klamstiev a urážok by mohlo jednofarebnému proamericky ladenému mainstreamu výrazne obmedziť možnosti mediálneho lynčovania nepohodlných osôb. Pripomeňme ešte, že predmetom práva na odpoveď by malo podľa tohto návrhu byť len skutkové tvrdenie – nevzťahuje sa teda na hodnotiace úsudky. Právo na odpoveď je prvkom tlačového práva niektorých európskych krajín, napríklad Francúzska, ktorý vychádza zo zásady „audiatur et altera pars“, teda „nech je vypočutá tiež druhá strana“.
Sulíkovci na tlačovke vyjadrili podporu whistleblowerom, teda ľuďom, ktorí sa neboja odhaľovať pravdu, ktorá by mohla byť pre mocných nepríjemná. Opozícia však súčasne hovorí o potrebe stíhať šíriteľov „hoaxov a konšpirácií“, čím myslia najmä alternatívne médiá, kam práve whistlebloweri pri zverejňovaní svojich zistení majú najbližšie. Preto sme položili predstaviteľom SaS niekoľko otázok.
Hlavné správy: Nevidíte trochu rozpor v tom, že na jednej strane hovoríte o potrebe chrániť whistleblowerov a ponechať priestor pre ľudí, ktorí hovoria opačnú verziu, a na druhej strane je tu zo strany tzv. systémových strán čoraz väčšia snaha útočiť na „alternatívne“ médiá? Ich cieľom tiež je poukazovať na problémy, ktoré v spoločnosti sú, a sú často paušálne obviňované z toho, že šíria „hoaxy“ a „konšpirácie“, ale keď na to príde, tak nikto žiadny konkrétny dôkaz na nejaký „hoax“ nemá. A keď je tu pokus o takú úpravu mediálneho zákona, podľa ktorej by mala dostať jedna aj druhá strana možnosť sa vyjadriť, aby bolo jasné, že kto teda klame, tak ste proti. Nevidíte v tom rozpor?
Sulík: Dá sa len súhlasiť s tým, aby všetky strany mali priestor vyjadriť sa. Ja a SaS budeme prvá strana v poradí, ktorá bude obhajovať aj vašu slobodu slova. Keď budete písať klamstvá, budeme na to poukazovať, ale sme za to, aby ste mohli hovoriť, čo uznáte za vhodné a minimálne z mojich úst nikdy nevyšlo, že by bolo treba zakázať Hlavné správy, alebo niečo podobné. Nesúhlasím síce so všetkým, čo píšete, hoci napríklad rozhovor, ktorý ste so mnou minule robili, bol korektne podaný, ale sú tu iné veci, s ktorými nesúhlasím, najmä pokiaľ ide o hodnotové úsudky – budem však prvý, kto bude obhajovať, aby každý mohol písať, čo chce. Máme tu, samozrejme, jednoznačné zákony: vo veciach ako je šírenie nenávisti, tam treba postupovať v zmysle týchto zákonov, ale inak sme za slobodu tlače, slobodu slova. Aj takej tlače a takého slova, s ktorými nesúhlasíme.
Lucia Ďuriš Nicholsonová: My si myslíme, že tá sloboda tlače, sloboda slova a sloboda prejavu by nemala byť nejakým plošným spôsobom okliešťovaná zhora. Čo podporujeme, je zvyšovanie mediálnej gramotnosti a kritického myslenia u ľudí. Toto je veľmi dôležité. Vy ak čokoľvek napíšete, mali by ste uviesť zdroj, informácie, ktoré vy šírite ďalej, by mali byť overiteľné z nejakého zdroja a existujú spoľahlivé zdroje a existujú nespoľahlivé zdroje. Kopec konšpiračných webov dnes cez sociálne siete šíri bludy, ktoré nemajú ani zazdrojované a ľudia si to nemajú ako overiť. To znamená, že my nepožadujeme nejakú cenzúru zhora, ale chceme, aby boli ľudia, ktorí čítajú rôzne informácie, schopní rozlišovať. A potom niektoré konšpiračné weby, myslím si že veľmi prirodzeným spôsobom, pre mňa veľmi potešiteľným, zaniknú, pretože ich nebude nikto čítať.
Sulík: Dovoľte mi uviesť jeden príklad, ktorý je výborný pre túto tému, a zároveň hnusný. To je fotografia Zuzany Čaputovej z profilu, kde jej niekto dorobil veľký nos a niektoré weby – nehovorím, že Hlavné správy – to začali šíriť. To je čisté svinstvo. Môj postoj je, myslím, dostatočne známy, nechodím sa vtierať do Ruska ako Andrej Danko, a zároveň kritizujem aj Spojené štáty americké, ja naozaj hovorím to, čo si myslím a poctivo obhajujem slobodu slova, ale niekde to zachádza priďaleko.
Hlavné správy: Aký je váš názor na whistleblowera Juliana Assangea?
Sulík: Tiež si myslím, že výrazne prispel k tomu, aby sa svet dozvedel veci, ktoré sa nemali diať, ktoré boli často na hrane zákona. Nepovažujem za správne, že bol teraz z toho exilu vydaný, keď už mu tak dlho bola poskytovaná ochrana. Jeho život je prakticky zničený. Malo to pokračovať. Toto je napríklad jedna z vecí, kde si aj Spojené štáty vyslúžia kritiku, že takto po ňom idú. Mali by to iným spôsobom uzavrieť.
Toľko teda vyjadrenia predstaviteľov strany Sloboda a Solidarita. My si teda na záver môžeme s potešením zhrnúť, že aspoň jedna z tzv. „systémových“ strán demokratickej opozície, teda prinajmenšom jej líder, sa mieni tvrdo pridržiavať zásady, že každý môže hovoriť čo chce. Teda kým to nespadá pod nejaký paragraf. V tom je práve ten rozdiel oproti dobám socializmu, že vtedy boli určité veci zakázané zákonom, kým teraz sú zakázané iba tie, ktoré spadajú pod nejaký paragraf.
Ale aby si náhodou ľudia nemysleli zase tak úplne čo chcú, tak sa Lucia Ďuriš Nicholsonová odvoláva na svätý grál bojovníkov proti „hoaxom a konšpiráciám“, ktorým je tzv. zazdrojovanie. Na to máme konkrétne autority, tie určia, ktoré zdroje sú spoľahlivé a ktoré nie. Ľudia si potom už budú vedieť aj sami sformovať ten správny názor. Nicholsonová síce nepovedala, ktoré zo slovenských a zahraničných médií sú ktoré, ale to si práve inteligentní čitatelia ľahko domyslia aj sami. Keď budeme mať všetci ten správny názor, vyformovaný tými správnymi (a spoľahlivými) médiami, potom tie druhé skončia aj samy. A z toho sa bude pani Nicholsonová úprimne tešiť.
Ivan Lehotský
.jpg)
