Brusel/Luxemburg 8. mája (TASR) – Súdny dvor EÚ dnes rozhodol o tom, že flámsky dekrét o politike v oblasti pôdy a nehnuteľností je v rozpore s právom Európskej únie.
Kvôli tzv. podmienke "dostatočnej väzby" medzi potenciálnym kupujúcim nehnuteľnosti a cieľovou obcou považovala frankofónna časť obyvateľov Belgicka za diskriminačné, že nemôže kupovať nehnuteľnosti vo flámskej časti.
Takto postavená podmienka podľa Súdneho dvora EÚ predstavuje obmedzenie základných slobôd, ktoré nie je odôvodnené.
Dekrét Flámskeho regiónu z 27. marca 2009 o politike v oblasti pôdy a nehnuteľností spája v Belgicku prevod nehnuteľností v určitých flámskych obciach s podmienkou existencie dostatočnej väzby kupujúceho alebo nájomcu s cieľovou obcou.
Ten istý dekrét ukladá developerom a stavebníkom povinnosť vytvárať ponuku sociálneho bývania, pričom stanovuje daňové stimuly a dotačné mechanizmy.
Pokiaľ ide konkrétne o podmienku existencie dostatočnej väzby s cieľovou obcou, dekrét o politike v oblasti pôdy a nehnuteľností stanovuje tri alternatívne kritériá na splnenie tejto podmienky.
Prvé kritérium spočíva v požiadavke trvalého pobytu osoby, na ktorú má byť nehnuteľnosť prevedená, v cieľovej obci počas najmenej šiestich mesiacov pred prevodom.
Ďalej musí kupujúci alebo nájomca v čase prevodu vykonávať v dotknutej obci činnosť.
Tretie kritérium stanovuje pracovnú, rodinnú, sociálnu alebo hospodársku väzbu kupujúceho alebo nájomcu s cieľovou obcou z dôvodu významnej a dlhodobej okolnosti.
Provinčnej hodnotiacej komisii prináleží, aby posúdila, či kupujúci alebo nájomca nehnuteľnosti spĺňa tieto kritériá.
Ústavný súd Belgicka, ktorý prerokúva viacero návrhov na zrušenie tohto dekrétu, sa zameral na otázku zlučiteľnosti tohto dekrétu s právom EÚ – najmä so základnými slobodami a s pravidlami týkajúcimi sa štátnej pomoci a verejného obstarávania.
Súdny dvor EÚ v dnešnom rozsudku konštatuje, že flámsky dekrét stanovuje postup vydania predchádzajúceho povolenia, ktorého účelom je preveriť existenciu "dostatočnej väzby" medzi kupujúcim alebo potenciálnym nájomcom nehnuteľnosti a dotknutou cieľovou obcou.
Existencia takéhoto postupu v skutočnosti vedie k zákazu, aby si určité osoby kúpili alebo prenajali na viac ako deväť rokov pozemky a stavby, ktoré sú na nich postavené. Preto Súdny dvor dospel k záveru, že tieto ustanovenia predstavujú obmedzenia základných slobôd, ktorých odôvodnenosť treba preukázať.
Súdny dvor sa okrem toho domnieva, že hospodárske subjekty, akými sú developeri a stavebníci, ktorým bola pri vydávaní stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu uložená "sociálna povinnosť", nemôžu nadobudnuté pozemky voľne využívať.
Takéto opatrenie teda môže odradiť obyvateľov členského štátu od investovania do nehnuteľností v iných členských štátoch, a preto predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu.
Ďalej sa Súdny dvor domnieva, že daňové stimuly a dotačné mechanizmy stanovené v dekréte môžu byť kvalifikované ako štátna pomoc. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či sa tieto opatrenia musia považovať za štátnu pomoc podľa kritérií poskytnutých Súdnym dvorom.
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
18.6°C
Pondelok 
18.7°C
Pondelok 
19.7°C
Pondelok 
18.6°C
18.1°C
Pondelok 
15.3°C
FOTO DŇA
