Božik: ZMOS chce v tomto roku zintenzívniť spoluprácu s českými partnermi

Od českých samospráv sa podľa neho máme čo učiť, ale aj slovenská strana môže ponúknuť zaujímavé spoločné projekty. „Snažíme sa o to, aby sme viac akcentovali československú formu spolupráce. Je to pre mňa bytostne a hodnotovo dôležité, keďže pochádzam z mesta, ktoré bolo najmladším mestom prvej Československej republiky,“ povedal Božik, ktorý je i primátorom Partizánskeho.

Hlavnou prioritou ZMOS-u však podľa neho ostáva obhajoba záujmov slovenských miest a obcí v komunikácii s vládou SR a Národnou radou (NR) SR. Už v roku 2025 ZMOS otvorilo celospoločenskú diskusiu o ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, tzv. dlhovej brzde. V tomto roku by chcelo presvedčiť parlament, aby zákon zmenil. „Chceme z prísneho sankčného pásma vyňať mestá a obce,“ vysvetlil Božik, podľa ktorého sa mestá a obce podieľajú na celkovom slovenskom dlhu len zanedbateľným percentom. „Ak by sme samosprávy nevyňali a budeme musieť naplno uplatniť zákon o dlhovej brzde, tak to 99 percent miest a obcí nedokáže ekonomicky prežiť,“ tvrdí Božik.

Cieľom ZMOS-u je, aby meranie maximálnej povolenej rýchlosti na cestách na území obcí a miest bolo v ich gescii. Veľkou témou ZMOS-u je podľa neho reforma sociálnych služieb, ale aj podpory výstavby nájomného bývania. „Čaká nás otázka dobrej prípravy na rok 2027, kedy už podľa všetkého mechanicko – biologická úprava zmesového komunálneho odpadu pred uložením na skládku bude povinná,“ konštatoval Božik.

Veľkou výzvou pre ZMOS bude podľa neho príprava na nové programovacie obdobie Európskej únie. „Chceme posilniť váhu miest, obcí a regiónov pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov,“ povedal Božik. Práve v susednom Česku, ale napríklad aj v Poľsku podľa neho lepšie čerpanie eurofondov súviselo s vyššou participáciou miest, obcí a krajov.

V roku 2025 sa podľa neho rozbehol pilotný projekt centier zdieľaných služieb, ktorý ZMOS realizuje v spolupráci s rezortom vnútra. Viac ako dve desiatky centier podľa neho zabezpečujú zdieľané služby pre vyše 600 obcí. „Išlo o to, aby si menšie obce nemuseli všetky obslužné činnosti zabezpečovať samy, ale aby sa ich viacero mohlo spojiť a mali spoločné centrum. Je to omnoho lacnejšie, ako keď si to každý robí sám,“ povedal Božik. Pilotný projekt je podľa neho podporený z európskych peňazí, v budúcnosti sa počíta so spolufinancovaním zo strany obcí.

Veľkou samosprávnou témou je školstvo a aktuálne otázka optimalizácie siete základných škôl, kde sa ZMOS snaží o konštruktívnu spoluprácu s rezortom školstva. „Starneme, natalita je nižšia ako mortalita, žiaľ,“ konštatoval Božik. Spájanie škôl má podľa neho aj výhody, plnoformátové školy majú podľa neho v porovnaní s malotriedkami vyššiu mieru pokrytia kvalifikovaným pedagogickým zborom.