Hlavné správy: Spolitizované sú už všetky sféry, policajná mašinéria na čele s policajným prezidentom robí svoj „džihád“, krytá je z najvyšších miest, keď aj prezidentka aj predseda vlády sa jednostranne a nepokryte stavajú na jej stranu, takže evidentne sa tejto hry zúčastňujú. Neprenáša sa tento zápas aj medzi sudcov?
Ayşe Pružinec Eren: Sudcovia musia byť apolitickí, takže tento „zápas“ ide oficiálne mimo nás. Ja, ako členka Súdnej rady, pociťujem akýsi zápas skôr na pôde Súdnej rady, pretože na jednej strane nás, ktorých do Súdnej rady navolili sudcovia, aj verejne kritizujú tí, ktorí v nej sedia vďaka nominácii vlády, parlamentu a prezidenta. Nepáči sa im, že ich nazývame politickými nominantami, ale na strane druhej sa ako nominanti politikov podľa môjho názoru jednoznačne správajú.
Samotný predseda Súdnej rady sa vyjadril, že v Súdnej rade sú na to, aby presadzovali politiku vlády. Viac ako polovicu politických nominantov v Súdnej rade poznám vďaka svojmu celoživotnému pôsobeniu v justícii, ich súčasné postoje a názory preto nie sú pre mňa žiadnym prekvapením, nakoľko ich charakterová a osobnostná výbava mi je známa.
Hlavné správy: Aký je podľa vás momentálny stav právneho štátu na Slovensku? A kde sú hlavné príčiny tohto stavu?
Ayşe Pružinec Eren: Stav právneho štátu na Slovensku by som prirovnala k bdelej kóme: môže sa prebrať a môže aj zomrieť.
Na otázku, kde sú príčiny, odpoviem názorom členky Súdnej rady Lucie Berdisovej, bývalej poradkyne tiež bývalej ministerky spravodlivosti Kolíkovej, ktorá sa v jednom rozhovore v roku 2020 (viď tu) k zlyhávaniu právneho štátu vyjadrila nasledovne: „Keď eroduje demokracia a právny štát, lebo tie sú previazané, o našich životoch prestávajú rozhodovať férové pravidlá a začínajú o nich skôr rozhodovať konkrétni ľudia pri moci. V takej krajine sa žije veľmi ťažko, a to najmä ľuďom, ktorí by mohli vyrušovať držiteľov moci. Postupne prestáva žiť aj nádej na zmenu pomerov, lebo tí, ktorí držia moc, zmanipulujú pravidlá alebo ich aplikáciu tak, aby pri nej ostali“.
Lucia Berdisová tento názor vyslovila síce v súvislosti so situáciou v Bielorusku, avšak podľa mňa vystihuje príčiny stavu právneho štátu, ktorého sme svedkami aj na Slovensku.
Hlavné správy: Na Slovensku sa používa inštitút „kajúcnika“. Má to svoj zmysel, plní to určitú spoločenskú funkciu, ale je to v podstate nepekná vec, čosi ako korupcia: za mravne pochybnú protihodnotu sa tu poskytuje neférová výhoda. Teda malo by sa to používať len naozaj výnimočne a po dôkladnom uvážení. Lenže keď si vezmeme napríklad prípad kajúcnika Bernarda Slobodníka, ten by normálne mal dostať možno desaťročný trest, zatiaľ čo on vyviazol iba s podmienkou. Nie je to šialené, nie je to už príliš? Aký je váš osobný pohľad na inštitút kajúcnika a jeho používanie na Slovensku?
Ayşe Pružinec Eren: Súhlasím s tým, že inštitút kajúcnika sa posledné tri roky nielen nadužíva, ale priamo zneužíva. Nie je totiž verejne zrejmé, aké informácie kajúcnik poskytne, a najmä, či ich hodnota z hľadiska využiteľnosti je primeraná na to, aby ho potom následne, tak ako je to v tomto prípade, postihol podmienečný trest, aj keď za normálnych okolností by mal byť odsúdený k nepodmienečnému trestu v trvaní 10 rokov, prípadne aj k trestu prepadnutia majetku. Zákon by mal totiž platiť pre každého rovnako a tieto odchýlky, resp. rezonancie by mali byť iba minimálne a nie takéto priepastné.
Uvediem príklad: dvojnásobný vrah z mafiánskej skupiny v pozícii kajúcnika, ktorému hrozí doživotný trest, predsa tiež nemôže dostať podmienečný trest iba preto, že odhalil svojich spolupáchateľov v ďalších mafiánskych vraždách.
Hlavné správy: Vy a vaši kolegovia Marcela Kosová, Peter Šamko a Dana Jelinková Dudzíková ste predložili na rokovanie Súdnej rady SR návrh, aby Súdna rada prerokovala pochybenia predsedu Súdnej rady Jána Mazáka, ktoré ste zhrnuli do dvadsiatich bodov (písali sme o tom tu). Nebola to priamo výzva na odvolanie Mazáka, ale obšírnosť a závažnosť pochybení, ktoré mu vyčítate, si odvolanie priamo žiadajú. Čo ste chceli docieliť touto kritikou?
Ayşe Pružinec Eren: Naším zámerom bolo poukázať na opakované vážne pochybenia predsedu Súdnej rady a najmä ich verejné prejednanie na zasadnutí Súdnej rady. To je aj dôvod, pre ktorý sme tento bod programu navrhli na septembrové zasadnutie, pretože ide o závažné prešľapy, o ktorých je nutné diskutovať, pretože napriek opakovaným upozorneniam je predseda Súdnej rady voči nim imúnny.
Pripomínam, že tento mesiac aj najväčšia stavovská organizácia sudcov, Združenie sudcov Slovenska, reagovala na činnosť Súdnej rady ako celku a konkrétne počiny jej predsedu zverejneným Zhodnotením činnosti Súdnej rady za obdobie 2020 – 2023. A jeho rezultátom nie je nič, čo by mohlo verejnosť alebo nás sudcov povzbudiť.
Hlavné správy: Vy a niekoľkí ďalší odvážni sudcovia burcujete verejnosť a upozorňujete na to, že v štáte sa dejú veci, ktoré nie sú v súlade s právom. Nebojíte sa, že sa vás za to pokúsia nejakým spôsobom odstaviť alebo kompromitovať? Alebo sa tak už stalo?
Ayşe Pružinec Eren: Sudca by mal mať strach iba vtedy, ak si neplní svoje pracovné povinnosti. Iný druh strachu by ho mal z výkonu funkcie sudcu diskvalifikovať. Pre mňa a mojich kolegov to nie je otázka odvahy, ale otázka čistého svedomia, s ktorým sa môžeme pozerať do zrkadla bez toho, aby sme sami pred sebou museli klopiť zrak.
Obava z kompromitácie alebo snahy „zbaviť“ sa nás, najmä v dobe konjunktúry výroby kajúcnikov, resp. spolupracujúcich obvinených, je tu stále. O moju diskreditáciu sa postaral právny expert strany SaS poslanec Baránik. Predseda Súdnej rady považoval za disciplinárne previnenie v právnických kruhoch uznávaného sudcu Petra Šamka to, že na tri dni zverejnil celú Threemu, a uložil mu napomenutie. Rovnako obišiel aj sudca Števík za napísanie otvoreného listu prezidentke republiky.
Odkedy som spolu s Danou Jelinkovou a Marcelou Kosovou v Súdnej rade, pravidelne čelíme rôznym osočeniam zo strany niektorých politických nominantov, avšak nemôžeme byť ticho, pretože nás do Súdnej rady „posadili“ sudcovia, ktorí nás zvolili a nie sme tam na to, aby sme mlčky presedeli celé zasadnutie a iba stláčali hlasovacie gombíky.
Snahu kompetentných orgánov postihovať sudcov za verejne vyslovené názory na pomery v justícii považujeme za ďalší zo signálov, ktorý ohrozuje slobodnú diskusiu o stave slovenského súdnictva. Avšak atmosféra strachu, ktorú sa snažia navodiť, a v ktorej sudca nemôže vysloviť hoc aj kontroverzný a provokujúci názor, je odrazom neslobody ducha. A mať slobodného ducha je nielen právom, ale aj povinnosťou sudcu. Mať slobodného sudcu je zároveň právom občana.
Hlavné správy: Môže sa sudca aktivisticky angažovať vo verejnom dianí? A môže sa angažovať v politike?
Ayşe Pružinec Eren: Vo verejnom dianí sa určite aktivizovať môže, pretože sudcovia nie sú izolovaní od spoločnosti, v ktorej žijú a musia byť v kontakte s realitou. Sudcovia sú zároveň občania a majú rovnako základné práva a slobody, ktoré garantuje Dohovor, majú preto právo slobody prejavu, náboženstva a pod. Pri voľbe akejkoľvek aktivity však musia dbať na to, aby nebola kompromitovaná ich nestrannosť, prípadne spochybnená ich nezávislosť.
Prepojenie politiky a výkonu povolania sudcu na Slovensku nie je výnimkou. V minulosti dlhoroční politici odišli priamo z parlamentu na ústavný súd, napríklad Mojmír Mamojka či Jana Laššáková alebo aj súčasný člen Súdnej rady Lajos Mészároš. Sudca by sa však v politike angažovať určite nemal, avšak zároveň nie je úplne vylúčená jeho aktivita v justičných otázkach, o ktorých rozhodujú iba politici.
Hlavné správy: Ako vnímate kauzu sudkyne Pamely Záleskej? Myslíte si, že jej vzťah s novinárkou, ktorá zázračne prinášala na verejnosť exkluzívne informácie zo súdnych konaní, mohol ovplyvňovať jej rozhodovanie? A čo si myslíte, že sa bude v tomto prípade diať ďalej?
Ayşe Pružinec Eren: Štyria členovia Súdnej rady (Ján Mazák, Ján Gandžala, Elena Berthotyová a Eva Mišíková) dokonale zorganizovali expresné vypočutie magisterky Záleskej na zasadnutí Súdnej rady dňa 15. 8. 2023, avšak naše pochybnosti o naštrbení teórie zdania o jej nezaujatosti v exponovaných politických kauzách, práve z dôvodu zverejnenia jej intímneho vzťahu s novinárkou Tódovou, ktorá medzi prvými prinášala exkluzívne informácie zo súdnych konaní, to nerozptýlilo.
Pani Záleská sa totiž vyhýbala odpovedi na priamu otázku, ktorú jej opakovane položili viacerí členovia Súdnej rady, a to, či vzhľadom na jej intímny vzťah s novinárkou Tódovou sa skutočne môže objektívne javiť ako nestranná pri svojom rozhodovaní. Sudkyňa Záleská zároveň svojimi odpoveďami na túto otázku ignorovala fakt, že ňou deklarované subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti musí byť vždy podriadené kritériu objektívnej nestrannosti, pretože je prísnejšie.
V tejto súvislosti však pripomeniem, že pani Záleská bola pozvaná na zasadnutie Súdnej rady už v marci 2023 z dôvodu prejednania podnetu podaného advokátskou kanceláriou Škubla a partneri a na tomto zasadnutí sa dokonca odmietla k vzťahu s pani Tódovou vyjadriť, avšak na poslednom zasadnutí už tvrdila, že jej vzťah s novinárkou Tódovou tajný nie je a nikdy nebol.
Politickí nominanti síce promptne zabezpečili zaradenie pani Záleskej ako bod programu na augustové zasadnutie a zároveň aj jej osobnú prítomnosť, na druhej strane však okrem Andreja Majerníka a Lucie Berdisovej nevyužili možnosť položiť jej akúkoľvek otázku.
Je výrazne signifikantné, že nominantke vlády pani Javorčíkovej a predsedovi Súdnej rady, ktorí svoje príspevky v rozprave obmedzili výlučne na kritiku pýtajúcich sa členov Súdnej rady, to nebránilo následne využiť mediálny priestor, ktorý im permanentne poskytujú mainstreamové médiá, teda tie slušné a príčetné, ako sa o Aktualitách, Denníku N a SME vyjadrila sudkyňa Záleská, a osočiť nás, ktorí sme k jej vypočutiu pristúpili aktívne, pomaly z cielenej škandalizácie sudkyne Záleskej.
Pani Javorčíková dokonca vyslovila domnienku, že sa jej to javí ako vopred pripravená akcia s cieľom vylúčiť sudkyňu Záleskú z rozhodovania živých exponovaných trestných vecí alebo spochybniť zákonnosť jej právoplatných rozhodnutí. Mne sa tento názor osoby, ktorá sa spolupodieľala na zorganizovaní vypočutia pani Záleskej na zasadnutí Súdnej rady, javí ako čistá schizofrénia.
Marcela Kosová, Peter Šamko, Dana Jelinková Dudzíková a ja sme dňa 15. 8. 2023 navrhli na septembrové zasadnutie bod programu „Stanovisko k sudcovskej etike vo vzťahu s novinármi“ s návrhom na pozvanie Mgr. Pamely Záleskej, sudkyne Špecializovaného trestného súdu na zasadnutie, a preto túto vec určite za uzavretú nepovažujem.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.JPG)
