Hlavné správy: Podpísali ste ešte spolu s ďalšími trinástimi sudcami výzvu prezidentke, vláde, parlamentu a predsedovi Súdnej rady, aby nepošliapavali odkaz demokracie, a aby sa vrátili k rešpektovaniu myšlienok právneho štátu. Myslíte si, že na Slovensku je súčasnou vládnou mocou poškodzovaná demokracia a právny štát?

Pružinec Eren: Pre právnickú obec bolo a je infernálne sledovať proces prijímania legislatívnych zmien a dokonca novely ústavy súčasnou vládnou koalíciou, a preto som sa k tejto výzve pripojila. Pani Kolíkovou prezentovaná nevyhnutnosť reformy justície za účelom očisty je šikovným výmyslom, pretože navrhované legislatívne zmeny s odstránením korupcie v justícii vôbec nesúvisia.

Reforma justície, tak ako je prezentovaná pred verejnosťou, totiž vo svojom výsledku predstavuje deštrukciu súdnictva a degradáciu sudcov, resp. súdnej moci, a je absolútnym popretím zásady trojdelenia moci a poslúži iba ako nástroj na ovládnutie súdnej moci, čo je podľa môjho názoru alfou a omegou projektu, nazývaného vládnou koalíciou „reforma justície“ a súdnej mapy.

Bratislavská sekcia Združenia sudcov Slovenska, ktorej som predsedníčkou, ešte v septembri 2020 doručila pani Kolíkovej svoje vyhlásenie, v ktorom bolo o. i. konštatované, že plánovanými zmenami nazývanými nevyhnutnou reformou za očistu justície súčasná koalícia predbehla aj poľskú justičnú „reformu“, ktorá bola realizovaná napriek výhradám Európskej komisie, či súdu Európskej únie, ktorý už v júni 2019 rozhodol, že kroky poľskej vlády pri reforme súdnictva sú protiprávne a diskriminačné s tým, že vládna strana sa snaží získať nad poľským súdnictvom kontrolu.

V našom vyhlásení sme zároveň skonštatovali, že stretnutia ministerky so sudcami Slovenskej republiky, ako aj rozporové (pripomienkové) konania realizované na pôde Ministerstva spravodlivosti k navrhovaným legislatívnym zmenám, boli realizované iba za účelom formálneho splnenia povinnosti predkladateľa (Ministerstvo spravodlivosti SR) zorganizovať takéto konanie so zástupcami pripomienkujúceho subjektu (ZSS) a stretnutia so sudcami boli motivované tiež len účelom mediálnej prezentácie o „odkomunikovaní“ navrhovaných legislatívnych zmien so všetkými sudcami.

Hlavné správy: Ako reagovala pani ministerka na vaše výhrady, pripomienky a návrhy?

Pružinec Eren: Absolútnou diskréciou – nereagovala vôbec. Ministerstvo, na čele ktorého stojí pani Kolíková, nás odignorovalo a nezaujalo žiadne stanovisko ani k našej zásadnej pripomienke týkajúcej sa práve nami proklamovanej výhrady, že sme rovnocennou mocou – nie treťou mocou v štáte, a preto neexistuje žiaden demokraciu ctiaci argument pre to, aby sa napríklad majetkové preverovanie zameralo výlučne na sudcov, následne ich rodinných príslušníkov (rodičov a deti), zavádzalo trestanie v súvislosti s rozhodovaním len u sudcov (ohýbanie práva) a iné, bez toho, aby sa totožne nepristupovalo k moci zákonodarnej a výkonnej; všetkých ústavných činiteľov, poslancov, členov vlády a ďalších, ktorí prijímajú ešte závažnejšie rozhodnutia ako sudcovia.

V tomto smere je skutočne až tragikomické, ak ústavným činiteľom, freneticky volajúcim po detoxikácii justície, na otázku za koľko predali svoju schránkovú firmu, stačí odpoveď „neviem, nepamätám si, bolo to dávno, ale za toľko ako hovoríte to určite nebolo“, prípadne postačuje odpoveď, že „do podnikania svojej manželky sa nestarám a nestarajte sa ani vy“…

Bez povšimnutia skončila kritika väčšiny súdov na Slovensku, ktoré opakovane písomne ministerstvu spravodlivosti po zverejnení navrhovanej súdnej mapy vytýkali, že ignoruje významné závery a odporúčania CEPEJ (Európska komisia pre efektívnosť spravodlivosti je súdny orgán zložený z odborníkov zo všetkých 47 členských štátov Rady Európy a pripravuje nástroje na zlepšenie efektívnosti a fungovania spravodlivosti v Európe).

V predloženom materiáli úplne absentujú akékoľvek analytické dáta nielen vo vzťahu k administratívnemu aparátu súdov na celom Slovensku, ale vôbec nehodnotí ani počet sudcov vo vzťahu k optimálnemu nápadu na jedného sudcu, absentuje v ňom porovnanie stavu rýchlosti, kvality súdnych konaní a ich efektívnosť pred rokom 1996 vo vzťahu k súčasnosti, a najmä neobsahuje žiadnu hĺbkovú analýzu relevantných faktorov, ktoré by vôbec navrhovanú reformu opodstatňovali.

Tento projekt nerieši postavenie probačných a mediačných pracovníkov, vyšších súdnych úradníkov, administratívnych pracovníkov, vôbec sa nezaoberá justičnou pokladnicou, nereflektuje na výsledky projektu „váha vecí“, ktorý nie je ukončený, nerieši dokonca ani presun spisov zo súdov, ktoré sa majú zrušiť na nové súdy, a nereflektuje ani špecifiká jednotlivých regiónov, čo sa týka skladby agendy súdov.

Predpoklad, že na Slovensku nie je potrebných aktuálne existujúcich osem odvolacích súdov (krajské súdy) nie je odôvodnený žiadnym konkrétnym faktom alebo ukazovateľom, čo iba potvrdzuje presvedčenie, že ide o zadanie od vládnej moci, ktorého sa pani Kolíková ujala celou svojou autoritárskou osobnosťou.

Neprekvapuje preto, že pani Kolíková podráždene reaguje na legitímnu otázku, ktorá by mala zaujímať celú našu spoločnosť, ako plánuje naložiť s plne funkčnými budovami súdov, ktoré mieni zrušiť, a do akej budovy chce reálne premiestniť všetkých zamestnancov z krajských súdov v Bratislave a Košiciach, keďže takáto kolosálna budova v Trnave a ani v Prešove nie je.

A prečo, keď každý súd svoju budovu má, pripravuje gigantické zaťaženie štátneho rozpočtu nelogickou výstavbou nových súdov, resp. dočasným prenájmom takýchto budov v situácii, keď je ministerstvo dlhodobo neschopné vyčleniť finančné prostriedky na v roku 2014 kúpenú budovu pre Okresný súd Bratislava I za 3, 6 mil. eur? Náklady na sanáciu havarijného stavu tejto budovy zaťažili rozpočet od roku 2014 sumou viac ako 200 tisíc eur, povinnosť platiť daň z nehnuteľnosti sumou 18 tisíc eur ročne.

Pani Kolíková asi úmyselne nezverejní fakt, že prenajatá budova na Medenej ulici v Bratislave, do ktorej musela byť z kapacitných dôvodov presťahovaná obchodná agenda, t. j. sudcovia a administratívny aparát tohto súdu, zaťažuje štátny rozpočet sumou 442 tisíc eur ročne, náklady na prispôsobenie tejto prenajatej budovy pre potreby súdu boli v roku 2018 vo výške 314 460,93 eur a ročné náklady (energie, správa budovy, vodné, stočné) predstavujú sumu cca 49 tisíc eur.

Hlavné správy: Situáciu v slovenskom súdnictve nedávno skritizovala aj Poradná rada európskych sudcov CCJE. Na jej list s výhradami odpovedal predseda Súdnej rady SR Ján Mazák pomerne arogantným listom, v ktorom zhrnul veci v podstate tak, že u nás je všetko tak, ako má byť a CCJE je zle informovaná. Ako to podľa Vás je?

Pružinec Eren: Obsah listu predsedu Súdnej rady pani prezidentke, ale aj jeho doterajšie vyjadrenia k stavu slovenskej justície, vnímam ako dôkaz toho, že podporuje v úzkom konsenze so zákonodarnou a výkonnou mocou likvidáciu dôveryhodnosti a degradáciu justície, a zároveň obhajuje zreteľné porušovanie ústavy a zákonov, pričom sa neštíti označovať každého oponenta „reformy“ justície za zástancu korupčného správania a – podľa jeho osobného názoru – nefunkčného justičného systému, v ktorom však 30 rokov činný nie je.

Tým, že predseda orgánu správy súdnictva tentoraz zašiel ešte ďalej a vo svojom liste pani prezidentke škandalózne označil člena CCJE, sudcu Najvyššieho súdu SR, za podozrivého (osoba, ktorá má v rámci trestného konania procesné postavenie, voči ktorej u orgánu činnému v trestnom konaní vzniklo dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, no voči ktorej doposiaľ nebolo začaté trestné stíhanie) z pokusu o spoluprácu s tými, ktorí sú vo väzbe za vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ponúkajúc jej dokonca detaily týchto podozrení, podľa môjho názoru „prekročil „Rubikon“.

Stanovisko CCJE, o ktoré požiadal zástupca sudcov Slovenskej republiky na základe reálne popísanej situácie, vychádzajúc z jednotlivých pripomienok nás sudcov, iba potvrdilo naše vnímanie zásahu do garancií nezávislosti súdnictva.

Hlavné správy: Reforma justície zahŕňa aj „zmenu súdnej mapy“, zmenu počtu, štruktúry a umiestnenia súdov na Slovensku. Viacerí sudcovia hovoria, že by to v princípe nemusela byť zlá myšlienka, keby prvotnou motiváciou jej autorov nebol zištný úmysel personálne ovládnuť súdnictvo. Čo si myslíte o takomto názore a čo si myslíte o zmene súdnej mapy?

Pružinec Eren: Zmena súdnej mapy, tak ako je odprezentovaná pani Kolíkovou, nemá žiadny potenciál zlepšiť situáciu v slovenskej justícii. Argumenty, ktorými odôvodňuje reformu súdnej mapy, znejú síce pre občanov impozantne, ale ide o populistické vyjadrenia, keďže sú v úplnom rozpore s existujúcou realitou na súdoch.

Pani Kolíková totiž odôvodňuje reformu súdnej mapy špecializáciou sudcov, avšak tento argument je buď následkom jej absolútnej neznalosti reality, alebo úmyselným ignorovaním verejne známej skutočnosti, že napríklad Krajský súd v Bratislave, ako aj okresné súdy v jeho pôsobnosti, ale aj Krajský súd v Košiciach majú najvyššiu mieru špecializácie. To znamená, že na týchto súdoch pôsobia sudcovia, ktorí sa venujú výlučne rodinnému, trestnému, správnemu, obchodnému a občianskemu právu a nie sú zaradení do zmiešaných agend (keď sudca vybavuje napr. trestnú aj obchodnú právnu agendu súčasne).

Na našu logickú otázku, prečo návrh plánuje zrušiť súdy, na ktorých je špecializácia zabezpečená dlhodobo a súdy, na ktorých špecializácia nie je zostávajú, sme žiadnu odpoveď nedostali. Rovnako tvrdenie pani Kolíkovej, že sústredenie sudcov s rovnakou agendou pod „jednu strechu“ zvýši kvalitu rozhodovania, alebo tvrdenie, že nová súdna mapa urýchli konania, resp., že súdy pojednávajú zriedkavo, je iba corpus delicti o tom, že nemá o práci sudcu sudcu ani elementárne vedomosti. A zároveň potvrdzuje, že ide o politickú objednávku vládnej moci, ktorá sa najmä na úkor potrieb občanov našej krajiny, ktorí sa súdia a súdiť budú, rozhodla zlikvidovať fungujúcu organizáciu súdov a deformovať výkon súdnictva. Táto snaha zároveň signalizuje zreteľné úsilie vládnej moci nielen vymeniť súčasných predsedov súdov, ale aj odstaviť „nepohodlných“ sudcov ich preložením na súd nižšieho stupňa.

Rýchlosť a efektívnosť súdneho konania je závislá na prepracovanej personálnej politike, t. j. na dostatočnom počte sudcov a nie na počte súdov. A aj ďalší argument pani Kolíkovej, že navrhovaná súdna mapa zvýši kvalitu súdnych rozhodnutí, je absolútnou fabuláciou, nakoľko ku kvalite rozhodovacej činnosti sudcov a k zjednocovaniu právnej praxe navrhovaná súdna mapa nemá ako prispieť.

Verejné deklarovanie, že súdna mapa preruší korupčné väzby, je neakceptovateľne dehonestujúce, pretože znamená vyslovenie kolektívnej viny všetkých sudcov a vedome sa ním pracuje na znižovaní dôveryhodnosti občanov v justíciu.

Hlavné správy: Súčasná vládna moc zatvára príslušníkov justície z uplynulého obdobia ako na bežiacom páse. Často jej na to slúžia výpovede kajúcnikov, ktoré mnohí označujú ako nedôveryhodné, že je to v podstate korupcia zo strany vládnej moci: povedz nám niečo na ľudí, ktorí nás zaujímajú, a my ti za to čosi odpustíme.

Pružinec Eren: K postaveniu kajúcnika a významu jeho výpovede sa vyjadrilo už viacero právnických kapacít, nebudem sa preto opakovať, iba dodám, že masívnosť zatýkania na základe výpovedí kajúcnikov s benefitom slobody, verejne podporovaných predstaviteľmi exekutívy, evokuje vami vyslovený dojem.

Hlavné správy: Sudca má súdiť podľa dôkazov a nie podľa dojmov. Ale predsa: aký máte pocit z toho, ako odišiel zo sveta bývalý policajný prezident generál Lučanský? Ministerka tvrdí, že to bola samovražda, ale tomu veľa ľudí neverí. Čo si o tom myslíte?

Pružinec Eren: Som z tejto tragickej udalosti doposiaľ otrasená. Moje ratio odmieta prijať fakt, že kritická situácia, akou väzba nesporne je, a v ktorej sa generál Lučanský ocitol, bola faktorom, ktorý u takej silnej individuality už po 26 dňoch od zadržania spustil suicídívne myšlienky, ale počkajme si na výsledky vyšetrovania.

Hlavné správy: Mala by ministerka spravodlivosti podať demisiu?

Pružinec Eren: V demokratickom právnom štáte by to malo byť samozrejmosťou a súčasťou politickej kultúry, ktorú výrazne determinuje intelektuálna a mravná úroveň ľudského a politického správania protagonistov politického diania v parlamente, vo vláde, na poste prezidenta republiky, na ústavnom súde, v komunikácii medzi nimi a vo vzájomnej úcte a rešpektovaní sa týchto najvyšších predstaviteľov moci v krajine.

Pani Kolíková za túto tragickú udalosť nesie objektívne politickú zodpovednosť, nakoľko Zbor väzenskej a justičnej stráže je podriadený priamo ministrovi spravodlivosti, ktorej sa nemôže zbaviť.

A preto bolo jej povinnosťou podať demisiu, keďže je zodpovedná za všetko, čo sa s pánom Milanom Lučanským od momentu jeho uväznenia dialo. Paradoxne jej na odchod z funkcie štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti totiž v roku 2018 stačila kauza únosu vietnamského občana, a preto je skutočne prekvapivé, ak ako hlavný veliteľ Zboru väzenskej a justičnej stráže nepociťuje ako samozrejmosť rezignáciu na svoju funkciu po smrti obvineného v kolúznej väzbe, ktorého bol štát povinný chrániť.

Hlavné správy: Aj v tomto prípade figuruje meno Daniela Lipšica. Tento človek je vždy nejakým zvláštnym spôsobom namočený do najväčších prípadov politického zločinu na Slovensku: Gorila, Valko, Kuciakiáda, Kočneriáda, zmenky a teraz kauza Lučanský. Myslíte si, že tento politik je vhodným kandidátom na funkciu špeciálneho prokurátora?

Pružinec Eren: Na riadiacej pozícii špeciálnej prokuratúry by mal stáť kariérny prokurátor, pretože najlepšie pozná rôzne aspekty práce prokurátora a zároveň má v rámci tímovej práce najväčší predpoklad pre hladké riadenie ostatných. Pán Lipšic je však predovšetkým politik, ktorý 20 rokov ovplyvňuje verejný život a vo svojom osobnom aj profesijnom živote si nesie rôzne záťaže.

Hlavné správy: Nie je režim kolúznej väzby príliš tvrdý a nezmyselne trestajúci? Veď človek, kým nie je právoplatne odsúdený, tak je z pohľadu zákona nevinný a väzba slúži iba ako prevencia, či nie? Ak áno, tak potom prečo nemá vo väzbe, ak už nie všetok komfort ako na slobode, tak aspoň znesiteľné podmienky?

Pružinec Eren: Ministerstvo spravodlivosti je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či dokonca ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, a je známe, že Výbor CPT (Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania) po svojich pravidelných návštevách SR opakovane, a to aj v čase pôsobenia pani Kolíkovej vo funkcii štátnej tajomníčky, žiadal zosúladiť podmienky výkonu väzby s medzinárodnými štandardmi v praxi. Vychádza najavo, že v tomto smere sme nedosiahli žiadny pokrok a odporúčania CPT boli zrejme flagrantne odignorované.

Hlavné správy: Mikuláš Černák a jeho facebookový fanklub búrlivo privítali uväznenie generála Lučanského. Nie je to paradox, že mnohonásobný vrah si z väzenia veselo šteboce na sociálnej sieti a pochybne obvinený, technicky vzaté stále nevinný policajný generál, pre mnohých hrdina, ktorý sa podstatnou mierou podieľal na likvidácii mafie, v tej istej väznici nesmie dostať ani list od manželky a obrázok od dcéry? Nie je v systéme čosi zle?

Pružinec Eren: Napriek tomu, že kolúzna väzba je najtvrdším spôsobom obmedzenia osobnej slobody, nesmie byť nástrojom mučenia obvinených osôb. Pokiaľ je však obvinená osoba nútená tráviť 23 hodín denne v cele s rozmermi 8 m², na podlahovej ploche po odpočítaní nábytku 3 m² a veľkosť koterca pre menšiu rasu psa by nemala byť menšia ako 2 x 2 metre, je nutné konečne pomenovať tieto podmienky ako nehumánne a ignorujúce základné ľudské práva.

Ivan Lehotský