Tódová a Čikovský boli obvinení z toho, že vyzradili utajovanú skutočnosť v ich článku z 22. októbra 2018 s názvom „Peter Tóth polícii priznal, že pre Kočnera pred vraždou sledoval Kuciaka a ďalších novinárov“. Tou skutočnosťou malo byť, že bývalý novinár a príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) Peter Tóth bol utajeným svedkom v kauze vraždy Jána Kuciaka.

Článok o Tóthovej výpovedi

V článku jeho autori píšu, že Tóth sa niekoľko dní po zásahu komanda voči Tomášovi Szabóovi, Miroslavovi Marčekovi, Zoltánovi Andruskóovi a Alene Zsuzsovej v súvislosti s Kuciakovou vraždou sám prihlásil na polícii s tým, že by chcel v prípade svedčiť.
Tóth vtedy podľa Tódovej a Čikovského povedal vyšetrovateľom, že podnikateľ Marian Kočner mu platil tisíce eur za sledovanie niekoľkých slovenských novinárov. Okrem Jána Kuciaka mal sledovať aj Mareka Vagoviča, Adama Valčeka, Štefana Hríba a Moniku Tódovú.

Obvinenie voči Tódovej a Čikovskému vzniesol vyšetrovateľ z okresného policajného riaditeľstva Bratislava III. František Spusta na pokyn bratislavskej prokuratúry. Podľa vyšetrovateľa mohlo v dôsledku odhalenia Tóthovej identity dôjsť k ohrozeniu Tóthovej bezpečnosti.

V prípade preukázania viny hrozí dvojici autorov článku jeden rok väzenia.

Okolnosti podania trestného oznámenia

Trestné oznámenie voči dvojici novinárov podal Peter Tóth. Najprv bolo odmietnuté, ale následne podal Tóth sťažnosť, ktorej vyhovela práve krajská prokuratúra.

Tóth na svojej facebookovej stránke Ďateľ tvrdí, že trestné oznámenie podal až po roku od publikovania článku – 29. novembra 2019 na útvare NAKA, odbor Západ. Podľa svojich slov musel kvôli vyzradeniu svojej identity odísť aj s rodinou do zahraničia a postarať sa o ich bezpečnosť. Preto oznámenie podal až pri príležitosti jednej z návštev Slovenska, kedy vypovedal ako svedok.

Podľa Tótha prokurátor vydal dňa 5. augusta 2021 uznesenie, ktorým zrušil uznesenie o pôvodnom odmietnutí trestného oznámenia, pričom sa v podstate stotožnil s Tóthovými argumentmi v prospech trestného oznámenia.

Tóth odmieta tvrdenia, ktoré poukazujú na to, že obvinenie prišlo akoby účelovo tesne pred uplynutím premlčacej lehoty. Takto sa vyjadrila napríklad samotná Monika Tódová, pričom dodala, že obvinenie zároveň prichádza po niekoľkých jej kritických textoch o prokuratúre.

Reakcie kolegov žurnalistov

Na obvinenie Tódovej a Čikovského reagovali ich kolegovia z novinárskej brandže spoločným vyhlásením. V ňom obvinenie dvojice novinárov odsudzujú, pričom ho považujú za „ďalšiu snahu zastrašiť novinárov, ktorí dlhé roky odhaľujú prešľapy ľudí vo vysokých funkciách“.

„Súčasný vývoj pripomína situáciu spred niekoľkých rokov, keď isté skupiny vytvorili v spoločnosti atmosféru neznášanlivosti voči novinárom. Aj tá medzi inými prispela k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej,“ tvrdia signatári vyhlásenia.

.

Kompetentné inštitúcie podpísaní novinári vyzývajú, aby podľa nich účelové obvinenie zrušili. Zároveň vyzvali vládu na naplnenie svojich sľubov na legislatívne úpravy na ochranu novinárov.

Pod vyhlásením sú mená šéfredaktorov denníka N, SME a Aktualít – Matúša Kostolného, Beaty Balogovej a Petra Bárdyho. Ďalšími signatármi sú napríklad šéfredaktor Týždňa Štefan Hríb či predseda Asociácie tlačených a digitálnych médií Alexej Fulmek.

Reakcie politikov

Na stranu Tódovej a Čikovského sa postavili aj viacerí politici, predovšetkým z liberálnej časti spektra. V prospech väčšieho stupňa ochrany pre novinárov sa vyslovila ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO).

Predseda Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá Kristián Čekovský (OĽaNO) zase zopakoval tvrdenie o tom, že mohlo ísť o „účelové obvinenie“, keďže k nemu došlo „po troch rokoch, tesne predtým, ako bol tento “prečin” premlčaný a navyše sa tak stalo napriek tomu, že polícia obvinenie už raz odmietla.“

Zdržanlivejšie sa vyjadril predseda Hlasu Peter Pellegrini:

„Ak na takéto obvinenie nie sú dôkazy, tak je dôležité, aby, samozrejme, bolo zrušené. Na druhej strane chcem však veľmi jasne povedať, že ak na takéto obvinenie dôkazy sú a sú dôkazy o tom, že porušila zákony tejto krajiny aj spolu s kolegom, tak v tomto prípade nemôžeme brať ohľad na to, že dotyčná pani je novinárka.“

Za novinárov Denníka N sa postavili aj liberálne mimovládky Transparency International a Nadácia Zastavme korupciu.

Slovenským novinárom sa podarilo „zburcovať“ aj medzinárodné inštitúcie, ktoré dohliadajú na práva novinárov a slobodu tlače. Tódovej a Čikovského z Denníka N sa tak zastala aj organizácia Reportéri bez hraníc a ich obvinenie kritizoval aj Medzinárodný tlačový inštitút.

Po tejto „kampani“ sa rýchlo dostavil aj výsledok – prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave nakoniec obvinenie dvojice novinárov z Denníka N zrušil.

Tódovej pochybné praktiky

Metódy novinárskej práce Moniky Tódovej sú však prinajmenšom sporné. Tódová vo svojom článku v Denníku N o vyhlásení rozsudku Špecializovaného trestného súdu v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky prezradila údajné hlasovanie konkrétnych členov senátu. Informáciu potom prebrali aj ďalšie médiá.

O niekoľko dní nato predsedníčka senátu Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová poprela, že by hlasovanie k prípadu vraždy Jána Kuciaka vo vzťahu k Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej bolo také, ako to podsúvala Tódová.

Sabovej stanovisko vtedy tlmočil šéf špecializovaného súdu Ján Hrubala:

„Predsedníčka senátu JUDr. Ružena Sabová mi dňa 07.09.2020 oznámila, že „medializované informácie o hlasovaní sudcov o rozsudku, ktorý bol vyhlásený dňa 03.09.2020, sú nepravdivé.“

Hrubala vtedy sám odsúdil špekulácie médií o tom, kto ako hlasoval s tým, že zasahujú do osobného a profesijného života dotknutých sudcov.

Aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková vtedy vyhlásila, že médiá ani verejnosť nemajú právo poznať presný výsledok hlasovania senátu, keďže ide o tajné hlasovanie.

Petronela Ševčíková vtedy na portáli Stratégie jednoznačne tvrdila, že únik informácií o tom, ako hlasoval senát, sa „má považovať za nezákonný a je vlastne trestným činom“. Podľa Ševčíkovej je len na zodpovednosti a vyspelosti médií, ako budú k uniknutým informáciám, obzvlášť v prípade, ich ďalšieho zverejňovania, pristupovať“.

Novinári – zložka štátnej moci?

Monike Tódovej a jej kolegovi sa teda aktuálne dostalo zastania zo značne vplyvných kruhov – čo však nie je ničím neočakávaným, lebo sami k týmto záujmovým kruhom patria.

Zároveň sú však občanmi, pre ktorých by mal platiť zákon tak, ako pre všetkých ostatných. Vôbec by sa nemali v takýchto prípadoch jednoducho zaštiťovať tým, že sú novinármi, ktorí údajne pracujú v tzv. verejnom záujme.

Obvinenie Tódovej a Čikovského tak môžeme chápať aj ako skúšku toho, či je Slovensko naozaj právnym štátom, v ktorom platí zákon aj pre novinárov. Alebo či máme novinárov už pomaly aj polooficiálne brať ako jednu zo zložiek štátnej a verejnej moci.

Rozhodnutie prokurátora v ich prípade nám zatiaľ naznačuje, že platí skôr tá druhá možnosť.

Ladislav Kováčik