Sú egyptskí dôstojníci v Tartúze predzvesťou pripojenie sa Egypta k proruskej koalícii v Sýrii?

Káhira/Damask 4. novembra 2016 (HSP/Foto:PrintScreen tsargard)

Ruský analytik Alexander Cyganov na servri tsargrad informoval o skupine egyptských dôstojníkov, ktorí zavítali na ruskú vojenskú bázu v Tartúze. Informáciu o príchode egyptských vojenských odborníkov potvrdila sýrska agentúra al Masdar. Oficiálnym cieľom ich príchodu je “nácvik vojenských zručností a zvyšovanie kvalifikácie pod vedením ruských odborníkov”.

Egypťania majú dôvody vstúpiť do koalície s Rusmi

Vzťahy medzi Egyptom a Ruskom sa neustále prehlbujú. Egypt vníma rast ruského vplyvu na Blízkom východe na úkor amerického vplyvu. Koalícia Ruska, Sýrie, Iránu, libanonského Hizballáhu, viacerých palestínskych skupín a čiastočne aj Iraku a Turecka predstavuje fenomén, s ktorým treba rátať a ktorý má naozaj vážne ambície v celom regióne. Egypt samozrejme nechce “zostať pred dverami”, pretože chápe, že sa situácia v oblasti radikálne mení. Navyše vzťahy medzi Ruskom a Egyptom nie sú turbulentné a ani problematické.

Egypt svojím zbližovaním sa s Ruskom sleduje tri ciele. 1. Egypťania videli, ako ich USA kvôli momentálnej výhode “hodili cez palubu” a podporili pokus o farebnú revolúciu v Egypte cez “Moslimské bratstvo”. Cieľom USA bolo destabilizovať situáciu na Blízkom východe, rozpútať chaos a proxy hybridnú vojnu v celom regióne, len preto, aby z toho mohli ťažiť.

2. Egypťania vidia, že Hillary Clintonová, v ktorej blízkosti sa momentálne pohybuje jej “intímne blízka poradkyňa” Huma Abedinová, sú úzko prepojené s Moslimským bratstvom. O úzkych kontaktoch Clintonovej s Moslimským bratstvom v Egypte, ako aj s líbyjskými teroristami v čase, keď bola vo funkcii štátneho sekretára USA, sa toho vie viac než dosť. Aj to bol jeden z dôvodov, kvôli ktorému ju Barack Obama z funkcie štátneho sekretára odvolal. Ak sa stane Clintonová prezidentkou, Egypťania sa nechcú stať znova cieľom “americkej demokratickej starostlivosti” – preto ich to zbližuje s proruskou koalíciou na Blízkom východe.

3. Egypťania majú stále problémy s teroristami z Moslimského bratstva a ISIL. Priame nebezpečenstvo “farebnej revolúcie” síce momentálne nehrozí, egyptská armáda a polícia má situáciu pod kontrolou, v krajine však naďalej v ilegalite pôsobia teroristi z oboch organizácií, ktoré sú úzko prepojené. Viacerí analytici sa navyše zhodli v tom, že aj Moslimské bratstvo a aj ISIL majú úzke kontakty s americkou CIA. Zvýšený bezpečnostný režim finančne Egypt vyčerpáva, ruskí turisti sú cenným zdrojom príjmov.

Vojenské aspekty spolupráce Ruska a Egypta

Pre Egypt sú dôležité aj vojenské aspekty spolupráce medzi oboma krajinami. Niektorí ruskí dôstojníci už s humorom tvrdia, že egyptskí vojenskí poradcovia prišli do Tartúzy pripraviť miesto pre Mistraly, ktoré na svojej palube môžu niesť bojové vrtuľníky Kamov KA-52 K (Kartan). Či je to pravda, je samozrejme otázne, egyptskí dôstojníci oficiálne cieľ svojej prítomnosti v Egypte charakterizovali ako už spomenutý “nácvik vojenských zručností a zvyšovanie kvalifikácie pod vedením ruských odborníkov”.

Či je pravdivá informácia, že Egypťania sa chystajú Rusom oba Mistraly predať za jedno Euro, ukáže takisto čas, momentálne bez modernej ruskej vojenskej elektroniky, lokátorov, zbraní a zariadení rádioelektronického boja sú Mistraly naozaj len plávajúcim kusom železa. Ak by však Egypťania Rusom naozaj Mistraly odovzdali, je viac než pravdepodobné, že v pomerne krátkej dobe by Rusi (možno priamo v Tartúze) z Mistralov spravili smrtonosnú zbraň. Oba Mistraly boli koncipované ako lode pre Čierne a Stredozemné more.

Z egyptského pohľadu sú oba Mistraly momentálne zbytočnou zbraňou. Egypt nemá ani dostatok vrtuľníkov, nemá dostatok skúsenosti s akciami námorných vrtuľníkov, nemá ani moderné zbrane a zbraňové systémy, ktoré by mohol na Mistraloch inštalovať.

Geopolitika Blízkeho východu

Kým v námornej oblasti spolupráca Egypta a Ruska ešte nemá jasné kontúry, spoločné záujmy na pevnine sú viac ako zrejmé. Egypt na Sinajskom polostrove musí riešiť situáciu s teroristami z ISIL, Moslimským bratstvom. Egypt si je vedomý, že ak oslabí tlak na teroristov, tí sa s pomocou CIA otrasú a znova budú pokračovať vo svojej činnosti. Najjednoduchšou cestou, ako vyriešiť problém s ISIL či Moslimským bratstvom je “poslať ich do pekla najrýchlejším spôsobom”, čo sa aj Egypt snaží činiť.

Táto snaha je však finančne náročná a takisto bolestná – egyptské vojenské a policajné jednotky utrpeli relatívne vysoké straty. Ak sa Egypt pripojí k proruskej koalícii, získa dostatok relevantných spravodajských informácií z ruských, iránskych, sýrskych či libanonských a palestínskych zdrojov. To sa môže prejaviť v bezpečnejšej a rýchlejšej likvidácii teroristov.

Na druhej strane zblíženie sa z Ruskom bude znamenať zhoršenie vzťahov s USA a Saudskou Arábiou. Saudi majú pomerne silné pozície na egyptskom finančnom trhu a dokážu Egyptu spôsobiť viacero problémov. Kvôli tomuto faktu sa Egypt aj pomerne vlažne staval k saudským aktivitám v Jemene, hoci Jemen predstavuje pre Egypt dôležitú oblasť z bezpečnostného, geopolitického i ekonomického aspektu pohľadu. V poslednej dobe sa však čoraz častejšie objavujú dôkazy, že egyptské a saudské vzťahy sa postupne zhoršujú.

V posledných mesiacoch začínajú byť čoraz nervóznejší aj Saudi. Stratili vplyv v Sýrii, situácia v Jemene sa vyvíja v ich neprospech a jemenskí povstalci veselo mašírujú cez južné oblasti Saudskej Arábie. Všetky peniaze, ktoré Saudi do procesov destabilizácie Jemenu a Sýrie vložili, vyleteli hore komínom. Rusi a Sýrčania natvrdo oznámili šokovaným Saudom že hra sa skončila a žiadne ústupky už nebudú.

USA a ich západní lokaji evidentne prestrelili vo svojích vzťahoch s Ruskom a svet spozoroval, že Rusi bolestivo USA a Západ v geopolitickom zápase zasiahli. Rusi už totiž dali jasne najavo, že nemienia ďalej tolerovať špinavosti (Olympiáda, klamstvá o ničení humanitárnych konvojov, otvorená podpora USA nacistom na Ukrajine a militantným moslimským teroristom v Sýrii, goebbelsovská propaganda západných médií, dvojitý meter v posudzovaní….) a hrať podľa Američanmi určených pravidiel, ktoré oni sami nedodržujú. Chcete súperiť? Tak budeme súperiť, kecy bokom, vezmite si zbraň do ruky a pripravte sa na to, že sa pôjde podľa toho, ako sme v Rusku zvyknutí – do posledného. Uvidíme, či vydržíte.

Čo sa týka Sýrie, ako bojiska v hybridnej proxy vojne medzi Ruskom a USA, tak situácia na tomto fronte vyzerá nasledovne:

Ukazuje sa, že Irán, Irak, Sýria a čiastočne aj Palestína sa ako šiítske krajiny čoraz hlbšie spájajú, samozrejme za pomoci Ruska, čo s nevôľou sledujú USA, ktoré podporujú sunnitov. Zápas medzi šiítmi a sunnitmi Američania niekoľko desaťročí podporovali, pretože ťažili z problémov na Blízkom východe, kde mohli presadzovať svoju politiku. Formovanie životaschopného šiítskeho bloku znamená pokles moci USA.

Kresťanská otázka úzko súvisí s formovaním šiítskeho bloku. V Iraku a aj v Sýrii, Libanone a Egypte mali kresťania pomerne bezpečné postavenie. Až keď USA rozvŕtali situáciu v týchto krajinách, nastúpil primitívny sunnitský teror. Kresťania so šiítmi nemajú väčšie problémy, resp. ich dokážu riešiť diplomatickým spôsobom. Komunikovať so sunnitskými stredovekými vahhábistickými fanatikmi v Saudskej Arábii, Katare, či Arabských emirátoch nemá žiaden význam. Bezpečnosť kresťanov na Blízkom východe zabezpečí rast šiítskeho elementu.

Kurdská otázka – momentálne nesmierne problematická. Kurdov z YPG USA používajú ako svoju zástupnú armádu, Kurdi utrpeli aj v bojoch o Mosul výrazné straty. Kvôli Turecku USA nemôžu pripustiť vznik Kurdistanu. USA jasne ukázali, že Kurdi sú materiálom na jedno použitie, keď splnili svoj účel, hodili ich Američania cez palubu. Kurdi však vzdialení príbuzní Iránu, Kurdi z PKK majú tradične dobré vzťahy s Ruskom a Sýriou. Takže kurdská otázka sa bude určite riešiť, ale neskôr a bez výraznejšieho vplyvu USA. O kurdskej otázke sa rozhodne pravdepodobne medzi Rusmi, Iránom, Tureckom, Sýriou a Čínou.

Sunniti – predstavujú väčšinu v moslimskom svete. Sú rozdelení do mnohých frakcií a nie sú jednotní, jednotlivé sunnitské frakcie medzi sebou tvrdo bojujú (Líbya, Tunis, Egypt, Sýria, Irak…). Problémy a napätie medzi sunnitskými frakciami vždy vyhovovali USA a Izraelu, kvôli známemu “Rozdeľuj a panuj”.

Ako sa bude vyvíjať sunnitská problematika, ukážu najbližšie roky. Pravdepodobne bude pokračovať konflikt, až do momentu, kým už nebude existovať žiadna blbá možnosť, ktorú by sunniti nevyskúšali. Pravdepodobne až potom pristúpia k normálnym civilizovaným rokovaniam. Cesta k normálnym rokovaniam sa zrýchli adekvátne s tým, ako klesne vplyv USA v regióne.

Akým spôsobom do procesu na Blízkom východe vstúpi Egypt, je ešte predčasné hodnotiť, evidentne však v Káhire pochopili, že do tohto procesu je potrebné vstúpiť a že je nebezpečné ostať v izolácii.

Alexander Cyganov