Môj profil 
Predplatné
1. Naša kultúra neúprosne tlačí na slabosti chlapcov
Priemerný 13-ročný chlapec je už dávno vystavený tvrdej pornografii. Cíti biologický impulz, jeho telo sa nastavuje na sexuálnu stránku, ale býva zmätený z toho, čo nachádza okolo seba. Chlapec nemôže uniknúť sexu, pretože je takmer všade: v počítači, telefóne, na sociálnych médiách, v televízore, v hudbe. V škole sú jeho spolužiačky vyzývavo oblečené a ani mimo školy to nie je iné.
Pritom sa od chlapca požaduje sebadisciplína a sebaovládanie no zároveň mu neposkytujeme žiadne nástroje, ktoré by ho v tom rozvíjali. Namiesto nástrojov mu dávame non-stop pokušenie. A keď aj má takmer nadľudskú mravnú silu ostať v týchto veciach “čistý”, stretne sa okolo seba len s výsmechom a odstrčením. Takto musí znovu vyvinúť sám v sebe svoju nadľudskú odvahu, aby ignoroval žarty a zvládol odmietať pokušenia.
“Od našich chlapcov teda očakávame cnosť, ktorú my sami nemáme a nikdy sme nepreukázali.”
2. Máme katastrofický nedostatok mužských vzorov
Viac ako 20 miliónov detí vyrastá bez otca, u ľudí tmavej pleti je to až nad 70%. Dieťa väčšinou vychovávajú matky. Potom príde do školy, kde sú znova vo väčšine ženy-učiteľky. Dievča tak má od malička ženský vzor, no ak sa chlapca neujme nejaký muž, samozrejme mu bude chýbať mužský vzor.
Napriek fyzickej prítomnosti otca, matka býva stále duševným vodcom v domácnosti. Niektorí otcovia po čase prestanú venovať sa deťom. Otec rodiny síce prinesie domov výplatu, ale neposkytuje príklad pre svojich synov. Aj keby sa matka ako snažila, nedá mu taký mužský vzor ako sám chlap, a tak si chlapec svoj vzor nachádza vo svojom okolí, v médiách, často v skreslenej podobe.
“V dnešnej dobe je ťažké byť dobrý človek. Je to takmer nemožné, ak vám nikto nikdy neukázal.”
3. Systém výučby je určený pre dievčatá
Škola je nastavená tak, aby odmeňovala pokojné a disciplinované správanie. Chlapci sú ale viac neposední, majú viac fyzickej energie a nedokážu sa pozorne sústrediť na dlhšiu dobu. Bývajú preto aj dvakrát viac diagnostikovaní ako ADHD (poruchy pozornosti a hyperaktivita). Často sa však nezamýšľame nad tým, čo je toho príčinou.
Ak by školský systém nebol predurčený na to, že dieťa stále sedí, nemuselo by byť toľko ADHD. Dievčatá sú väčšinou takým typom ľudí, aký školský systém zvykne uprednostňovať.
4. Muži bývajú znevažovaní
V našej kultúre sa nesluší povedať, že žena má slabosti, ktoré by niekedy radšej nemala ukazovať, lebo tým mnoho situácií len zhoršuje. A tak sa to akceptuje. Ale aj ženy vedia ublížiť a nikto ich pritom neoznačí za “nebezpečné” alebo za “potenciálne hrozby”. Takto sa označujú spravidla len muži.
“Nebolo by to tak zlé, ak by to nevychádzalo z toho, že chlapci vyrastajú z narušeného detstva. Nie sme potom schopní vydržať ich útok. Preto zostanú zlomení a nebudeme si uvedomovať, že sú zlomení, a neuznáme si, že my sme tí, ktorí ich zlomili.”
.JPG)
.jpg)
