Svet 28. júla 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Efrem Lukatsky)

Nakoľko sa slovenské masmédia nevenujú témam, ktoré sú dôležité pre rozvoj ducha, je dôležité zaplniť toto prázdne miesto práve tam, kde nie je prioritný ekonomický zisk. Osobnosti dejín našej planéty – rodia sa a zomierajú, no zostáva tu po nich nesmrteľnosť v podobe toho, čo tu po nich zostalo. Aj 28. júl priniesol a zobral svetu významné mená, ktoré hýbali dejinami našej planéty. Pripomeňme si aspoň niektoré

Z osobností filozofie sa 28. júla narodilo niekoľko osobností. Prvou významnou osobnosťou filozofie je predstaviteľ tzv. kritického racionalizmu, anglický filozof Karl Raimund Popper (1902-1994). Popperová koncepcia prístupu k vede, ktorú autor deklaroval v diele „Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia“ z roku 1943 je na rozdiel od neopozitivizmu (ktorý obhajoval princíp verifikácie podľa Moritza Schlicka) založená na poučke „učíme sa z chýb“ (falzifikacionizmus). Išlo o nový tzv. negatívny metodologický prístup – vedecký pokrok vzniká tým, že sa snažíme falzifikovať existujúce vedecké teórie. Avšak podľa Poppera sa kritický racionalizmus netýka iba vedy, ale jeho úlohou je zaoberať sa aj spoločenskými problémami. Filozof bol presvedčený o tom, že každá teória o absolútnej pravdivosti sa stáva ideológiou. Popperová koncepcia spoločnosti je spoločnosť založená otvorená kritike. Inšpirovala aj iniciatívy tzv. otvorenej spoločnosti, ktorá je založená najmä na princípe „každý ma svoju životnú pravdu.“ Avšak Popperova teória bola príliš abstraktná na to, aby na rozdiel napr. od Marxa podala ucelený koncert spoločenskej filozofie. Popper sa stal veľkým kritikom historizmu, dogmatizmu, objektívnych právd, všetkých štátnych ideológií a ucelených koncepcií filozofií dejín (pozri bližšie dielo „Bieda historizmu“). Zjednodušene by sa dalo povedať, že sa odvolával sa najmä na pravdu jednotlivca.

Ďalším narodeným dneška je nemecký filozof, antropológ a mladohegelovec Ludwig Andrea Feuerbach (1887-1968). K jeho najvýznamnejším spisom patrí „Podstata kresťanstva“, kde sa snaží ako vyštudovaný teológ (študoval teológiu v Heidelbergu), analyzovať psychológiu náboženstva. Podľa Feuerbacha je pravdivým poznaním zmyslový vzťah človeka k predmetom vlastných žiadostí. Feuerbach bol spolu so Straussom a Bauerom veľkým kritikom cirkvi. Náboženstvo vnímal ako odcudzenia skutočnej podstaty, z čoho neskôr čerpal Karl Marx pri vystavaní teórie dialektického materializmu (Marx z neho vychádza v diele „Svätá rodina“). Pod vplyvom Feuerbacha sa z ľavých heglovcov stali feuerbachovci. Feurbach stojí za tým, aby filozofia prebrala funkciu teológie a vytvorila nové náboženstvo humanity založené na mravnosti. Z Feuerbachových výrokov: „Čo je mojim princípom?“ pýta se Feuerbach a odpovedá si: „Ego a Alter ego, egoizmus a komunizmus, lebo oba tak ako sú nezlúčiteľné ako hlava a srdce. Bez egoizmu nemáš hlavy, bez komunizmu nemáš srdce.“ …“ Človek jednotlivý o sebe v sebe nemá človečiu podstatu ani ako bytosť mravná, ani ako bytosť mysliaca. Podstata človeka je obsiahnutá v jeho obcovaní (Gemeinschaft), v jednote človeka s človekom.“

Kto vie, akým smerom by sa vyvíjala Marxova filozofia, keby nebolo Feurbacha… Stal by sa z neho aj napriek tomu dialektický materialista?

V tento dátum sa narodil aj nemecký filozof, novokantovec Ernst Cassirer (1874-1945), ktorý sa venoval histórii transcendentálnej filozofie.

Medzi filozofov je možno zaradiť aj venezuelského politika, kritika neoliberalizmu, globalizácie a predstaviteľa kresťanského, demokratického socializmu Huga Cháveza, ktorý zomrel v roku 2013. Chávez bol štyri krát zvolený za prezidenta a stal sa dodnes uznávanou a nasledovania hodnou osobnosťou novej koncepcie socializmu pre 21. storočie, v ktorej dodnes pokračuje jeho spolubojovník, indiánsky prezident Evo Morales.

28. júla 1794 bol popravený významný predstaviteľ francúzskej revolúcie a vodca jakobínov Maximilián Robespierre. Aj keď je v súčasných učebniciach a všeobecnom povedomí Robespierre vnímaný ako jednoznačne negatívna postava dejín, ide o jasný dôkaz tézy, že ich píšu víťazi. Dnes sa už málokde dočítate, že aj vďaka Robespierrovi vznikla Deklarácia práv človeka a občana z roku 1789, ktorá je najvýznamnejším dokumentom dejín modernej Európy. Maximilián Robespierre sa stal jedným z jej hlavných autorov. Zaslúžil sa taktiež o zánik monarchie a vznik republiky. Robespierra prezývali nepodplatiteľný, žil skromne (a to aj napriek svojmu politickému vzostupu) a cnosť pre neho pod vplyvom filozofie J. J. Roussaua znamenala nespochybniteľný ideál spoločnosti. Bol predstaviteľom krajnej ľavice a poslancom tzv. tretieho stavu, ktorý sa stal kľúčovým pri spustení Francúzskej revolúcie. Aj Karol Marx či Lenin považovali práve jakobínov za veľkú inšpiráciu pri revolučnej zmene spoločnosti. Robespierre bol známy aj vďaka jeho bravúrnym rétorickým prejavom v národnom konvente a absolútnej nekompromisnosti s oportunistami a úplatkármi. Radikalizmus a revolučný teror sa mu stal osudným a po thermidorskom prevrate bol zatknutý a popravený gilotínou. Danton, Robespierre, Desmoulins, St. Just a Marat sú dodnes veľkou inšpiráciou pre všetkých revolucionárov a bojovníkov za spravodlivejšiu spoločnosť. Na záver jeden z bravúrnych a pre dnešnú spoločnosť mimoriadne aktuálnych príhovorov Robespierra: „Ale ešte niečo musí stáť mi cnosťou a jej vrahmi. Občania, bol som zrodený pre boj so zločinom, nie aby som sa naň prizeral. Poznám iba dve strany tohto konfliktu. Tých občanov v ktorých srdciach horí posvätný oheň spravodlivosti, slobody a mieru. A tých, pre ktorých revolúcia nie je ničím iným, než obyčajnou deštrukciou menšieho zla väčším a tých, ktorých srdcia sú prázdne a sú ovládané zvieracím silami hrabavosti a podlého strachu, korupcie a ctižiadosti. K čomu je mi život, v ktorom pravdu a lož nikto nerozozná. Budeme budovať túto skvelú republiku na tom najvznešenejšom a Bohu najpodobnejšiemu, čo je v človeku? Alebo zvolíme cestu beznádeje, k večnému opakovaniu zla a hriechov nášho slabého JA!?“

Robespierovi vzdal poctu napr. skladateľ Henry Litolff (Overture Maximilien Robespierre, 1856) alebo taktiež kapela Nikki Sudden & The Jacobites albumom Robespierre’s Velvet Basement.

K výročiam narodenia môžeme pridať aj niekoľko maliarov: poľský maliar Jan Matejko (1838-1893) známy ako autor monumentálnych obrazov historických bojových scén; mimoriadne významný výtvarník Marcel Duchamp (1887-1968) ovplyvnený futurizmom, kubizmom a predchodca konceptuálneho umenia – preslávilo ho dielo Fontánta – známy symbol pisoára z porcelánu ako provokatívny ready-made vystavený na výstave Spoločnosti nezávislých umelcov. Do sekcie výtvarného umenia môžeme zaradiť aj španielskeho architekta a sochára Santiaga Calatravu – autor návrhu mosta Puente del Alamillo a telekomunikačnej veže Torre de comunicaciones de Montjuic.

Narodeniny by oslávili aj osobnosti vo vodách literatúry: americký básnik a kritik John Ashbery, spisovateľ pre deti Mieroslav Pinka, dramatik Milan Uhde a ďalší. 28. júla 1724 sa narodil aj mních Cyprián z Červného Kláštora, ktorého preslávil 97 stranových herbár kláštornej medicíny a farmaceutiky.

Vo svete hudby začneme úmrtiami. V roku 1678 zomrel významný taliansky, barokový hudobný skladateľ Antonio Vivaldi (1741-1678), ktorého 4 ročné obdobia pozná nielen každý milovník umenia. Vivaldi ako prvý vyzdvihol silu sólového koncu ako hlavnej hudobnej formy. Druhým významným skladateľom, ktorý opustil materiálny svet 28. júla bol nemecký barokový skladateľ, organista Johann Sebastian Bach (1685-1750). Bach ovplyvnil celé dejiny hudby a o jeho spopularizovanie sa zaslúžil najmä Felix Mendelssohn-Bartholdy. Bach komponoval chorály, prelúdiá, fugy, sonáty, skladby pre klavír suity, koncerty či chrámové kantáty. Bol duchovne založený človek a skomponoval 250 evanjelicko-luteránskych kantát a okrem notoricky známej Toccaty a Fugy D Minor sú ďalším významným veľdielom aj jeho Matúšové pašie.

Z hudby 20. storočia tu máme niekoľko narodenín: dirigent Riccardo Muti, český hudobník Michael Kocáb; jeden z významných gitaristov neskoršieho obdobia Deep Purple – Steve Morse a hráč na klávesové nástroje v skupine Pink Floyd – Rick Wright. Rick Wright (1943-2008) patrí ku zakladateľom hudobného žánru psychedelický rock (britskej línie), tak ako sa presadil v 60.rokoch, 20. storočia. Jeho klávesové nástroje a syntetizátory sa stali neoddeliteľnou súčasťou avantgardnej, psychedelickej a snovej hudby ranných Pink Floyd v 60. rokoch (špeciálne albumy The Piper at the Gates of Dawn, A Saucerful of Secrets a Ummagumma, ktoré nie sú na Slovensku známe často ani fanúšikmi tejto skupiny, pričom patria k unikátom a najlepším albumom žánru). Zo známejších Writgtových diel je populárny klavírny motív „The Great Gig in the Sky“ a „Us and Them“ (s textom Rogera Waters: „My a oni ..a nakoniec sme aj tak len obyčajní ľudia… ja a ty..a Boh vie, že to nie je to, čo naozaj chceme“) na albume Dark Side of the Moon. Wright pri hre a komponovaní využíval avantgardný prístup, čo možno vidieť aj v dokumente Live in Pompeii, kde skupina hrala vlajkovú skladbu albumu Meddle – 20. minútovú, prog-rockovú Echoes. Rick Wright zomrel v roku 2008 na následky nešpecifikovanej rakoviny.

Čo sa ešte udialo vo svete? V roku 1420 korunovali Žigmunda Luxemburského, ktorý patrí k negatívnym postávam českých dejín pre svoje boje proti progresívnym husitom. V roku 1914 vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko srbskej vláde v Belehrade vojnu, čo bol začiatok 1. Svetovej vojny. V roku 1951 mala premiéru Alica v krajine zázrakov a o šesť rokov neskôr vystupoval prvý krát v televízii rock and rollový klavirista Jerry Lee Lewis. V roku 1956 prezident Lyndon B. Johnson vydal rozkaz ku zvýšeniu počtu amerických vojakov vo Vietnamskej vojne od 75 000 do 125 000. V hitparádach roku 1967 kraľovala skladba Windy od The Association. V roku 1976 sa udiala najväčšia letecká havária Československý aerolínií pri Zlatých pieskoch.

Možno je práve v dnešnej dobe plnej neužitočných informácii dôležité pripomenúť si osobnosti, ktoré menili našu planétu. Pripomenúť si odkaz, ktorý tu po sebe zanechali a byť nimi inšpirovaní. Aj to bolo úlohou tohto článku.

Bc. Lukáš Perný, autor je kulturológ a hudobník