Mali by ekonomiku riadiť účtovníci alebo ekonomickí filozofi? Doposiaľ sme mali vo vrcholných riadiacich ekonomických pozíciách skôr číselkové kádre, praktických finančníkov, ktorí hrali (a často prehrávali) tie hry so zelenými bankovými nulami poslušne podľa odkiaľsi zhora neformálne nadiktovaných pravidiel. Tí sú nenahraditeľní ako úradníci, ale majú systém aj riadiť? Strana Vlasť na to ide inak: do pozície svojho lídra pre ekonomickú a sociálnu oblasť si zvolila vizionára. Je ním politológ a publicista Roman Michelko, ktorý sa dlhodobo venuje ekonomickým a sociálnym témam. Líder strany Štefan Harabin ho predstavil v stredu na tlačovej konferencii, videozáznam si môžete pozrieť tu:

Doterajší ponovembroví ekonomickí pohlavári nás vždy strašili tým, že neviditeľná ruka trhu funguje v náš neprospech. Vraj zahraničné korporácie nám môžu povedať: „Nepáči sa ti ako tu podnikáme? My môžeme odísť a ostanete tu s holým zadkom.“ Lenže ozýva sa čoraz viac hlasov, že tá istá neviditeľná ruka trhu funguje aj opačne: „Nepáči sa ti podnikať u nás? Namiesto teba radi prídu iní.“

Podobne to vidí aj strana Vlasť. Podstata jej prístupu k ekonomickej problematike spočíva v myšlienke, že ak na Slovensku vznikne vláda, ktorá nastaví ekonomické parametre sebavedomo a vlastenecky, neznamená to, že cudzinci tu nebudú chcieť podnikať – napriek tomu, že sa tým často niektorí vyhrážajú.

„Ako je možné, že dnes máme trikrát väčšie HDP na hlavu ako v roku 1989, ale niektoré statky, ktoré boli vtedy úplne samozrejmé, ako dostupnosť bývania, verejnej zdravotnej starostlivosti, verejné vysoké školstvo, boli vtedy, keď sme boli oveľa chudobnejší, úplne samozrejmou vecou, a dnes už vôbec samozrejmou vecou nie sú?“ pýta sa Michelko, poukazujúc na to, že systém treba nastaviť inak.

Ekonomický a sociálny program strany Vlasť spočíva na troch základných pilieroch. Po prvé, za rovnakú prácu musí byť aj rovnaká odmena. Musí byť koniec platového dumpingu, ktorý pre Slovensko dneška už nie je vhodnou stratégiou (ak vôbec niekedy bol). Slovensko má dnes 80-percentnú produktivitu práce v porovnaní s Nemeckom, ale iba 30-percentnú výšku platov. Strana Vlasť má pripravené nástroje, ako toto dosiahnuť.

Po druhé, treba zabezpečiť dostupnosť bývania. Musí existovať aj alternatíva hypotekárneho otroctva, pri ktorom ľudia sú nútení vziať akúkoľvek, aj zle platenú prácu, lebo musia každý mesiac platiť okrem bežných výdavkov aj hypotéku. Verejná bytová výstavba, regulované nájomné, to sú vo svete bežné veci, ale u nás sú z nejakého dôvodu úplne v úzadí.

A po tretie, treba uplatňovať oligarchické, sektorové dane. Musí nastať ak už nie úplný koniec, tak aspoň citeľné obmedzenie odlevu peňazí v podobe dividend zo Slovenska, takzvanej „odtokovej ekonomiky“. Tri sektory sú neúmerne ziskové: bankový s vyše 12-percentnou ziskovosťou (v krajinách majiteľov je to okolo šesť percent), potom telekomunikačný, kde sú na Slovensku poplatky za dáta omnoho vyššie ako inde v Európe, a oblasť technologických gigantov ako Facebook, Google, Uber a pod., ktoré majú agresívnu optimalizáciu daní. Ak to nepôjde inak, tak sa to dá urobiť aspoň tak ako to robia inde v Európe, že sa im zdaní obrovský obrat, ktorý každoročne realizujú.

Michelko tiež poukázal na to, že je nemysliteľné akceptovať súčasný stav, pri ktorom nadnárodné korporácie dostávajú dotáciu v desiatkach tisíc eur na vytvorenie jedného pracovného miesta, pričom drobní živnostníci nič. Podľa strany Vlasť toto je absolútne neprijateľné a musí sa to skončiť.

Hlavné správy: Zo Slovenska každoročne odtekajú miliardy eur v dividendách. Je vôbec možné v rámci normálnej európskej legislatívy zabezpečiť, aby dividendy v takom veľkom množstve neodtekali do cudziny?

Michelko: „Minimálne je treba nastaviť tak parametre, aby to, čo sa tu vyrobí, sa tu aj zdanilo. Existujú veľmi agresívne daňové schémy, ktoré cez dividendy a rôzne daňové raje a podobné domicily vyťahujú zisky a dividendy. Samozrejme, ideálne by bolo, keby vlastnícka štruktúra slovenských podnikov bola v slovenských rukách, potom by tie miliardy, ktoré dnes odtekajú, ostali tu. Ale minimum, čo musíme urobiť, je aspoň to zdaniť. Napríklad Penta mala cyperský domicil, teraz má domicil na ostrove Jersey – veľa vecí je možné zdaňovať v takýchto ,domovských‘ krajinách. Na to je možné zaviesť vhodnú legislatívu, aby dividendy z toho, čo sa vytvorilo tu, sa tu aj zdaňovali.“

Harabin: „Európska legislatíva v tomto smere vôbec nie je prekážkou. Je to len otázka suverenity štátu, otázka dôstojnosti reprezentantov Slovenskej vlasti, ktorí budú obhajovať záujmy Slovenskej republiky a slovenských občanov, a ktorí sa nenechajú skorumpovať cudzincami. Nič viac a nič menej.“

Štefanovi Harabinovi a Romanovi Michelkovi sme položili aj ďalšie otázky, ich odpovede si môžete pozrieť na videu tu:

Ivan Lehotský