Šéf aliancie zároveň zdôraznil, že ministri sa budú venovať plánom na modernizáciu veliteľskej štruktúry organizácie, pričom očakáva, že schvália spoločné veliteľstvo pre Atlantik, ktoré bude koordinovať rýchly presun jednotiek a vybavenia zo Severnej Ameriky do Európy a bude mať na starosti aj ochranu námorných liniek a kritickej infraštruktúry v Atlantiku.
S odkazom na tri spoločné záväzky spojencov – zdieľať náklady na chod aliancie, zvyšovať spôsobilosti a zapájať sa do spoločných operácií – Stoltenberg ocenil, že členské krajiny začali zvyšovať náklady na obranu v snahe dosiahnuť cieľ dve percentá HDP do roku 2024 (z toho 20 percent na modernizáciu techniky a spôsobilostí).
Dodal, že od roku 2014 európski spojenci, USA a Kanada doplnili vojenské rozpočty o 46 miliárd USD, čo je nárast o 5,01 percenta.
Stoltenberg v tejto súvislosti uviedol, že v roku 2014 len tri krajiny venovali dve percentá HDP na obranu; tohto roku by tento cieľ malo splniť osem krajín a do roku 2024 by tak malo urobiť najmenej 15 z 29 spojencov.
Šéf aliancie zároveň zdôraznil zoficiálnenie angažovania sa NATO v Iraku, kde sa na výzvu irackej vlády chce v podobe nebojovej misie zapojiť do výcviku a odbornej prípravy domácich bezpečnostných síl a pomôcť im skoncovať s Islamským štátom a v boji proti terorizmu.
V tejto súvislosti ocenil, že sa podarilo oslobodiť väčšinu územia Iraku a Sýrie a dostať spod vplyvu Islamského štátu vyše 7,5 milióna ľudí. Podľa jeho slov by nová výcviková misia v Iraku mala začať v lete tohto roka, čo odobria lídri aliancie na júlovom summite v Bruseli.
Doterajšiu medzinárodnú koalíciu proti Islamskému štátu viedli USA a Američania požiadali NATO, aby sa dôraznejšie zapájala aj do akcií na prevenciu proti terorizmu. Aliancia v súčasnosti pomáha koalícii prieskumnými lietadlami AWACS a výcvikom irackej armády.
Posledný deň ministerského zasadnutia bude venovaný vzťahom medzi NATO a EÚ a stretnutiu s ministrami obrany Fínska a Švédska, ktoré nie sú členmi aliancie, ale zúčastňujú sa užšej obrannej spolupráce na úrovni EÚ.
Stoltenberg privítal, že krajiny Únie chcú spoločne zdieľať náklady a zodpovednosť v oblasti obrany, a zároveň dodal, že táto aktivita by mala byť doplnkom k činnostiam NATO, a nie ich alternatívou.