Kandidujete do Bruselu, čo bude v prípade vášho úspechu znamenať stratu mandátu poslanca Národnej rady SR. Prestala vás slovenská politika napĺňať?

Nie, ale zaoberám sa európskou politikou, odkedy som v NR SR. Od roku 2006 som členom eurovýboru, bol som jeho predsedom, teraz som podpredsedom a celú moju politickú dráhu som spojil s európskymi a ekonomickými témami. Chcel by som to posunúť na novú úroveň. Slovenská a európska politika sa nedajú oddeliť, takže v tom vidím priamy súvis.

Niektorí kritici vnímajú europarlament ako miesto pre vyslúžilých politikov, ktorí si idú za slušné peniaze do Bruselu oddýchnuť…

Ja chcem byť príkladom, že to tak nie je. Cítim sa plný síl a nechcel by som, aby EP bol „odkladiskom“, ale chcem, aby sme pomáhali spolutvoriť európsku legislatívu, ktorá významne ovplyvňuje dianie na Slovensku.

Čo je teda vašou základnou ambíciou, ktorá vás motivuje zasadnúť v EP?

Zlepšiť život ľuďom na Slovensku, aby mali viac práce, lepšie príjmy, prístup k lepšiemu vzdelaniu, aby mali lepšie služby. Aj o tom sa rozhoduje v EP. Je potrebné, aby sme zachovali konkurenciu a zdravú súťaž, lebo len vtedy môžeme ekonomicky prosperovať. Mojou ambíciou je tiež pomôcť živnostníkom a malým podnikateľom, aby mali jednoduchší život a aby sa odbúrali všetky bariéry na spoločnom európskom trhu. Ani po desiatich rokoch nášho členstva v EÚ nie sú rovnaké pravidlá pre všetkých. Je veľa práce, ktorú treba urobiť.

Vo vedení SDKÚ-DS je už nejaký čas nespokojnosť so spôsobom, ako stranu riadi Pavol Frešo. Uľaví sa vám ako podpredsedovi strany, keď budete mať od týchto záležitostí odstup?

Na jednej strane je realitou, že práca v EP si vyžaduje čas aj v Bruseli a času pre Slovensko bude menej. Na druhej strane, ak dostanem dôveru ľudí, nemienim stratiť kontakt so Slovenskom. Chcem si tu otvoriť viacero kancelárií, nemienim sa presťahovať, chcem byť v kontakte s realitou. Nie je to o nejakej úľave, ale o prerozdelení pracovného času. Komunikovať s našimi členmi a občanmi budem musieť iným spôsobom.

Ste volebným lídrom strany, v ktorej, ako povedal podpredseda Martin Fedor, prebieha debata o jej fungovaní či nefungovaní. V akom stave je teda SDKÚ-DS?

Debata prebieha stále, de facto od volieb 2012. SDKÚ-DS je v stave vývoja. Pred dvoma rokmi sme utrpeli volebnú porážku, ale prežili sme, žijeme a postupne sa snažíme stranu rozvíjať. Na to, v akom sme stave, dajú odpoveď voľby, ktoré sú najlepším pravdivým prieskumom verejnej mienky. Občania majú vždy pravdu a dajú nám odpoveď na otázku, ako nám dôverujú. Ja som išiel kandidovať aj s cieľom pozdvihnúť našu „modrú“.

Takže funguje alebo nefunguje SDKÚ-DS?

Samozrejme, že funguje. Sme v procese tvorivého vývoja, každý má na to svoj názor a pohľad. SDKÚ-DS je demokratická strana, ktorá rieši svoje otázky veľmi otvorene. Debatujeme, ako ponúknuť lepšiu alternatívu voči vláde jednej strany. Toto ale nie je o nás, o jednej strane, ale o spolupráci celého stredopravého spektra, ktoré je veľmi fragmentované.

Fedor pripustil, že sa vzdá podpredsedníckeho postu, chce si však počkať, ako dopadnú eurovoľby. Aké sú teda vaše ciele?

Úspechom by bolo, keby sme obhájili dva mandáty. Úspechom by tiež bolo, keby sme dosiahli viac ako ostatné stredopravé strany.

Kandidáti často sľubujú, že ich hlas bude v Bruseli počuť. Ako chcete priblížiť EP ľuďom na Slovensku?

Lepšou komunikáciou v tom, že budem pravidelne informovať o dianí Bruseli. Cítim väčšiu potrebu vysvetľovať európske témy. Je to o pravidelnom vysvetľovaní a komunikácii. Ľudia právom cítia nedostatok informácií o europoslancoch.

Nie je to vina samotných europoslancov?

Je to aj ich vina, aj vina inštitúcií a všetkých, ktorí sa týmito témami zaoberajú.

Dnes je moderné EÚ kritizovať. Viete však povedať, čo robí únia dobre?

To, čo sa podarilo, je, že sa vytvoril priestor pre mier, bezpečnosť a stabilitu. Uvedomujeme si to najmä dnes, kedy sa na Ukrajine deje to, čo sa deje a že sa to nemôže stať u nás. Nemôže sa opakovať rok 1968. To nie je málo. Mier a sloboda nie sú zadarmo. Myslím si, že EÚ dostala Nobelovu cenu mieru právom. Musíme byť ale aktívni aj do budúcna, dosiahnuť mier a stabilitu aj vo svete. Na druhej strane sa nedarí rozvíjať ekonomiku tak, ako by sme si všetci želali. Je vysoká nezamestnanosť a to je témou dňa.

Únia volá po konsolidácii verejných financií, členské štáty sa majú usilovať o zníženie svojich deficitov pod tri percentá. Správa sa ale únia samotná dostatočne zodpovedne?

V jej rozpočte sa dá urobiť oveľa viac. Ja presadzujem, aby sa dávalo menej na spotrebu a viac na investovanie, vzdelávanie, vedu, výskum, inovácie. Únia môže byť lepšia aj v oblasti dodržiavania pravidiel, aby platili rovnako pre všetkých. Aby tí, ktorí ich nedodržiavajú, boli potrestaní, a tí, čo ich dodržiavajú, aby z toho mali výhody a benefity. Toto nebolo v minulosti realitou, teraz vidím v tejto oblasti istý posun. Dodržiavanie pravidiel musí byť vymáhateľné.

Kde je v tejto súvislosti pre vás hranica integrácie?

V ekonomickej rovine je hranica v suverenite priamych daní, tá musí zostať na národnej úrovni. Myslím si, že ani ten posun k harmonizácii daňového základu nie je správny. Na druhej strane väčší priestor pre spoluprácu vidím v oblasti zahraničnej politiky, bezpečnosti, ochrany hraníc či migrácie. Pre Európsku komisiu vidím väčší priestor v tom, aby sa stala strážnym psom dodržiavania pravidiel.

Teda žiadne Spojené štáty európske…

Spojené štáty európske nie, ale väčšia integrácia v oblastiach, o ktorých som hovoril – zahraničná politika, bezpečnosť, ochrana hraníc a vymáhanie pravidiel.

Kríza eurozóny mala vážne dosahy aj na Slovensko. Ako hodnotíte s odstupom niekoľkých rokov schválenie eurovalu, ktoré okrem iného viedlo k pádu vlády? Pomohlo toto opatrenie?

Áno a najlepším dôkazom je súčasný vývoj eura. Nikoho nenapadne, že by malo padnúť. Prežilo aj za cenu toho, že zodpovední sa museli skladať na nezodpovedných. V tom procese zlyhali nielen nezodpovední, ale aj orgány ako Európska komisia, ktorá dovolila Grécku vstúpiť do eurozóny, aj keď nedodržiavalo pravidlá. Tieto nepopulárne opatrenia boli naozaj účinné v tom, že euro prežilo, ochránili príjmy a úspory našich občanov a teraz už môžeme riešiť ďalšie veci. Je mi len ľúto, že naši bývalí kolegovia hlasovali tak, ako hlasovali, lebo nič nevyriešili.

Únia má problémy, okrem iného rastie euroskepticizmus a extrémizmus. Je tu obava, že v EP sa po voľbách zvýši počet extrémistov. Neobávate sa toho?

Áno. Tento trend tu je, nemôžeme ho nevidieť v každej krajine únie, je to nebezpečné. Neexistujú ľahké riešenia, neexistujú skratky, existujú len poctivé riešenia a tie sa snažíme presadzovať ako doma, tak aj na európske úrovni.

Ste za ďalšie rozširovanie EÚ?

Áno, pretože doterajšie rozširovanie bolo úspešným príbehom pre nové krajiny, ako aj pre tie, ktoré tam boli dlhšie. Všetky krajiny, ktoré splnia podmienky a ktorých občania si budú želať členstvo, mali by dostať zelenú. Ide o krajiny západného Balkánu a Východného partnerstva. Teda Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, ale aj Bielorusko, ktoré momentálne nevyzerá nádejne, ale viem si predstaviť, že ak sa stane demokratickým, aj táto krajina by mala dostať šancu. Ďalej Srbsko, Čierna Hora, Macedónsko, Bosna a Hercegovina. Všetky krajiny západného Balkánu by mali dostať šancu, pretože únia a jej rozširovanie v tomto priestore je najlepší spôsob ako zaručiť bezpečnosť, mier a stabilitu.

Rieši EÚ ukrajinskú krízu uspokojivo?

Mohla by byť aktívnejšia, pretože vývoj ukazuje, akoby EÚ bola vždy jeden alebo viac krokov pozadu. To, čo sa stalo na Kryme, nemôžeme nikdy akceptovať, keďže išlo o flagrantné porušenie medzinárodných zmlúv, Charty OSN, Budapeštianskej zmluvy. Vladimir Putin si to dovolil preto, lebo únia nedostatočne reagovala aj v minulosti na dianie v Južnom Osetsku a Abcházku. Keby dala jasnejšie signály, myslím si, že by to ovplyvnilo aj správanie sa Ruska. Situácia nie je jednoduchá, musíme urobiť všetko pre zabránenie vojnovému konfliktu, ktorý hrozí. Ja si viem dokonca predstaviť vyslanie pozorovateľov a mierových misií, ktoré by mohli byť iniciované na európskej úrovni.

Sú obavy našej vlády v tom, že hospodárske sankcie voči Rusku by mali silne negatívne dôsledky pre našu ekonomiku, na mieste?

Áno, lebo ruský trh je pre celú úniu aj pre nás zaujímavý a obchodné vzťahy sú pomerne čulé. Na druhej strane, treba dať Rusku jasný signál, že toto sa nerobí. Preto som opätovne navrhoval diplomatické signály ako stiahnutie nášho veľvyslanca z Moskvy a podporujem aj prístup únie v súvislosti so sankciami. Samozrejme, neželám si obchodnú vojnu, ktorá by mala ekonomicky negatívny vplyv na Slovensko. Musíme byť veľmi prezieraví v našich krokoch. Aj táto situácia v nás evokuje ďalšiu potrebu diverzifikácie našich surovín. Pri plyne a rope sme takmer výlučne závislí od Ruska, je preto potrebné zmeniť náš energetický mix.

Považujete naše desaťročné členstvo v EÚ za úspech?

Určite áno. Svedčí o tom vývoj najmä v prvých rokoch po vstupe, kedy sa spolu s potrebnými ekonomickými reformami rapídne znížila nezamestnanosť, ktorá išla pod desať percent. Odbúrali sme bariéry vstupom do Schengenu a eurozóny. Tá najväčšia výhoda slobodného pohybu so spoločnou menou je niečo, o čom mnohé generácie našich predchodcov ani nesnívali. Zároveň z posledných desiatich rokov je poučenie v tom, že nestačí spoliehať sa len na európske inštitúcie, ale musíme si urobiť poriadok aj doma. Potrebujeme reformy.

mž