Štefan Devínsky: Rok 2014 – rok vajatania Smeru

Slovensko 29. decembra (HSP/Foto:TASR)

Končí sa supervolebný rok 2014, počas ktorého sme mali až trikrát možnosť vyjadriť svoju vôľu vo volebných miestnostiach. V slovenskej politike sa toho udialo hodne. Zdanlivo neohrozene v nej už niekoľko rokov po sebe dominuje strana Smer-SD. Tento rok však priniesol prvé náznaky, že strana Smer môže stratiť svoje pozície. Možno nie sú príliš nápadné, sú však viditeľné. Svedčia o tom aj nasledujúce udalosti.

1. Schválenie novely ústavy definujúcej manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou

Na začiatku roka sa prekvapená slovenská verejnosť dozvedela, že premiér sociálnodemokratickej vlády Robert Fico vyrastal v katolíckej rodine a dokonca “prešiel svätým krstom, svätým prijímaním a birmovkou”. Ďalší nečakaný krok Smeru nasledoval už onedlho. „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“ O tieto dve na prvý pohľad samozrejmé vety bola doplnená Ústava Slovenskej republiky. Robert Fico podporil túto novelu aj napriek vedomiu, že bude musieť čeliť tvrdej kritike socialistických partnerov na európskej úrovni. On je však politik, ktorý vie veľmi dobre čítať nálady verejnosti. Spočítal si, že mu pred prezidentskými voľbami stojí za to postaviť sa za návrh, ktorý podporujú štyri pätiny slovenskej verejnosti, aj keď ide o konzervatívnu a nie socialistickú agendu. Tentoraz mu však jeho kalkulácia nepomohla.

Prijatie tejto novely bolo významné hneď z niekoľkých hľadísk. Zvýrazňuje sa ňou postavenie rodiny v spoločnosti práve v čase, keď sa v mnohých ďalších krajinách EÚ toto postavenie relativizuje a čoraz silnejšie sa presadzuje zavádzanie rodovej ideológie, etického relativizmu, konzumizmu a bezbrehého individualizmu. Prijatím tejto novely ústavy sa Slovensko obrátilo proti tomuto prúdu, ktorého nebezpečie dnes ešte mnoho ľudí nechápe, ale ktorý môže priniesť v budúcnosti európskej civilizácii hlboký úpadok. Slovensko akoby pripomenulo Európe, že ak chce tomuto úpadku predísť, musí obhajovať základné osvedčené hodnoty a princípy, ktoré rozvinuli našu kultúru a civilizáciu. A manželstvo a rodina k takýmto hodnotám jednoznačne patria. Je iróniou osudu, že prijatie tejto novely zabezpečila sociálnodemokratická strana, ktorej sú tieto osvedčené hodnoty a princípy cudzie. Presadila pritom návrh kresťanskodemokratickej strany, ktorá mala v tom čase v parlamente iba 13 poslancov, pričom na zmenu ústavy je potrebných najmenej 90 hlasov. To je iste ojedinelý zjav v politike a to nielen na Slovensku. Kresťanskodemokratickému hnutiu sa tým podarilo presadiť svoju dlhodobú agendu.

2. Porážka Roberta Fica v prezidentských voľbách

Dlhodobo najpopulárnejší politik Slovenska zakúsil prvú trpkú osobnú porážku. Hoci prvé kolo prezidentských volieb vyhral, v druhom skončil v závese za Andrejom Kiskom o priepastných 413 tisíc hlasov. Ukázalo sa, že prezidentské voľby neboli o ich víťazovi. Prezidentské voľby boli o porazenom. Robertovi Ficovi dala prevažná väčšina slovenskej verejnosti na známosť, že jeho éra sa končí. Vo voľbách ho porazilo “vrece zemiakov“. Veď kto z vás pred dvomi rokmi vedel že existuje nejaký Andrej Kiska? Prezidentské voľby rozhodli peniaze a averzia voči Robertovi Ficovi. Ten nedokázal presvedčiť ani svojich vlastných voličov, prečo chce vymeniť silnú pozíciu premiéra za kľudný pobyt v prezidentskom paláci. Jeho odporcovia tvrdili, že sa tým chce vyhnúť zodpovednosti za plnenie volebných sľubov.

3. Selektívny boj proti korupcii

Ak sa Mikuláš Dzurinda svojho času preslávil výrokom o dvojnásobných platoch, u Róberta Fica sa podobne pamätným stane zrejme sľub, že do troch minút odvolá každého člena svojej vlády, u ktorého sa ukáže iba náznak korupcie a klientelizmu. Záver roka 2014 nám ukázal, že tie sľubované tri minúty vedia byť niekedy naozaj veľmi dlhé. Keď prepukla kauza “piešťanské cétečko”, Robert Fico reagoval veľmi rýchlo a razantne. Padla ministerka zdravotníctva, padla podpredsedníčka parlamentu, padol dokonca predseda parlamentu. Len o pár dní však prepukla oveľa závažnejšia kauza ministra dopravy Jána Počiatka. Kým pri predraženom nákupe CT v piešťanskej nemocnici mohli prísť daňoví poplatníci o milión eur, pri Počiatkovom zmanipulovanom tendri bola zlodejina štátu stonásobne väčšia. Na Počiatka si však zrejme ani zdanlivo všemocný Fico nemôže dovoliť siahnuť. Za Počiatkom zrejme stojí v pozadí niekto mocný, na koho si ani on netrúfne.

A čo ďalej?

Čaká nás rok 2015. Rok, počas ktorého si voliči odpočinú. Rok, v ktorom sa rozdajú karty pre tie najrozhodujúcejšie voľby, pre voľby parlamentné. Čaká nás asi ešte dosť veľa prekvapení. Čaká nás politicky zaujímavý rok.

Štefan Devínsky