Svet 2. novembra 2017 (HSP/Foto:TASR-František Iván)
Odborníci sa dlhé roky sporia, či je pre deti výhodnejšie, keď majú rodičia tvrdú ruku, alebo keď všetko zvládnu vyriešiť diskusiou. Skupina vedcov sa však teraz zamerali na to, prečo rodičia volia konkrétne výchovné štýly, informujú iDnes.cz.
Ekonómovia Fabrizio Zilibotti a Matthias Doepke sa vo svojej práci zamerali na vzťah medzi ekonomickými faktormi a tým, k akým výchovným štýlom sa rodičia uchýli. Zaujímali ich najmä otázky ekonomickej nerovnosti v spoločnosti, teda aké veľké sú rozdiely medzi príjmami jednotlivých sociálnych skupín.
“Všetci rodičia chcú, aby ich deti uspeli a my dokladáme, že ekonomické prostredie ovplyvňuje, aké výchovné metódy zvolí,” opisuje profesor Zilibotti z univerzity v Yale.
Podľa Zilibottiho a Doepkeho sú rodičia pri výchove vedení kombináciou dvoch motivácii. Prvá z nich je altruizmus, vďaka ktorému túžia po úspechu svojich detí. Druhou je paternalizmus, ktorý rodičov vedie k snahe ovplyvniť alebo zakázať dieťaťu určité preferencie, snažia sa do detí skopírovať svoje hodnoty a koníčky. Tieto motivácie sa prejavujú v troch rodičovských štýloch. Liberálny rodič dáva deťom slobodu vyberať si svoje záujmy a učiť sa z vlastných skúseností. Rodičia vychovávající autoritatívnym štýlom sa snažia formovať preferencie dieťaťa tak, aby posilňovali voľby, ktoré zodpovedajú ich predstave o úspechu. O krok ďalej idú vo presadzovaní svojej vôle rodičov s autoritárskym prístupom.
Podľa ekonómov síce rodičia aj deti zhodne túžia po úspechu dieťaťa, ale väčšinou majú iný názor na to, ako sa k nemu do budúcnosti dopracovať, čo býva zdrojom sporov a hádok. To, ako veľmi rodičia deti monitorujú a kontrolujú, podľa nich vychádza z toho, aké panujú sociálno-ekonomické podmienky.
Zilibotti a Doepke využili vo svojej práci celosvetový výskum hodnôt World Value Survey. Ľudia po celom svete sú v ňom okrem iného dotazovaný na to, aké hodnoty sú pre nich pri výchove detí najdôležitejšie. Ekonómovia na základe týchto odpovedí z výskumu zaradili rodičov vyberajúcich odpovede ako predstavivosť a nezávislosť do liberálnej skupiny, zatiaľ čo druhú skupinu autoritatívnych a autoritárskych prístupov značili hodnoty ako poslušnosť a tvrdá práca. Ekonomické dáta o danej krajine v danom období potom získali z verejne dostupných zdrojov. Podľa ekonómov dáta preukazujú ich závery: v menej rovných krajinách je výrazne menej liberálnych rodičov. Podobný vzorec sa vedcom ukázal aj pri porovnávaní názorov na rodičovstvo s mierou daňového prerozdelenia, sociálnymi výdavkami alebo mierou ochrany občianskych slobôd.
V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch napríklad v mnohých industrializovaných krajinách došlo k veľkému uvoľneniu pomerov, zrovnoprávneniu žien a menšín a do tej doby najnižšej miere ekonomickej nerovnosti a ruka v ruke s tým sa tiež rodičia viac uchyľovali k liberálnemu rodičovstvu.
V súčasnosti a v nedávnej minulosti sa naopak zrodil fenomén vrtuľníkových rodičov, ktorí poletujú neustále okolo dieťaťa, kontrolujú ho a snažia sa ho formovať podľa seba. Podľa ekonómov sa tento výchovný štýl rozšíril najmä v Spojených štátoch amerických po tom, čo ich zasiahla ekonomická kríza. Naopak v škandinávskych krajinách, ktoré sa dlhodobo tešia veľkej miere ekonomickej rovnosti, zostáva medzi rodičmi najbežnejšia liberálne výchova.