Ekonómovia Fabrizio Zilibotti a Matthias Doepke sa vo svojej práci zamerali na vzťah medzi ekonomickými faktormi a tým, k akým výchovným štýlom sa rodičia uchýli. Zaujímali ich najmä otázky ekonomickej nerovnosti v spoločnosti, teda aké veľké sú rozdiely medzi príjmami jednotlivých sociálnych skupín.
“Všetci rodičia chcú, aby ich deti uspeli a my dokladáme, že ekonomické prostredie ovplyvňuje, aké výchovné metódy zvolí,” opisuje profesor Zilibotti z univerzity v Yale.
Podľa Zilibottiho a Doepkeho sú rodičia pri výchove vedení kombináciou dvoch motivácii. Prvá z nich je altruizmus, vďaka ktorému túžia po úspechu svojich detí. Druhou je paternalizmus, ktorý rodičov vedie k snahe ovplyvniť alebo zakázať dieťaťu určité preferencie, snažia sa do detí skopírovať svoje hodnoty a koníčky. Tieto motivácie sa prejavujú v troch rodičovských štýloch. Liberálny rodič dáva deťom slobodu vyberať si svoje záujmy a učiť sa z vlastných skúseností. Rodičia vychovávající autoritatívnym štýlom sa snažia formovať preferencie dieťaťa tak, aby posilňovali voľby, ktoré zodpovedajú ich predstave o úspechu. O krok ďalej idú vo presadzovaní svojej vôle rodičov s autoritárskym prístupom.
Podľa ekonómov síce rodičia aj deti zhodne túžia po úspechu dieťaťa, ale väčšinou majú iný názor na to, ako sa k nemu do budúcnosti dopracovať, čo býva zdrojom sporov a hádok. To, ako veľmi rodičia deti monitorujú a kontrolujú, podľa nich vychádza z toho, aké panujú sociálno-ekonomické podmienky.
Zilibotti a Doepke využili vo svojej práci celosvetový výskum hodnôt World Value Survey. Ľudia po celom svete sú v ňom okrem iného dotazovaný na to, aké hodnoty sú pre nich pri výchove detí najdôležitejšie. Ekonómovia na základe týchto odpovedí z výskumu zaradili rodičov vyberajúcich odpovede ako predstavivosť a nezávislosť do liberálnej skupiny, zatiaľ čo druhú skupinu autoritatívnych a autoritárskych prístupov značili hodnoty ako poslušnosť a tvrdá práca. Ekonomické dáta o danej krajine v danom období potom získali z verejne dostupných zdrojov. Podľa ekonómov dáta preukazujú ich závery: v menej rovných krajinách je výrazne menej liberálnych rodičov. Podobný vzorec sa vedcom ukázal aj pri porovnávaní názorov na rodičovstvo s mierou daňového prerozdelenia, sociálnymi výdavkami alebo mierou ochrany občianskych slobôd.
V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch napríklad v mnohých industrializovaných krajinách došlo k veľkému uvoľneniu pomerov, zrovnoprávneniu žien a menšín a do tej doby najnižšej miere ekonomickej nerovnosti a ruka v ruke s tým sa tiež rodičia viac uchyľovali k liberálnemu rodičovstvu.
V súčasnosti a v nedávnej minulosti sa naopak zrodil fenomén vrtuľníkových rodičov, ktorí poletujú neustále okolo dieťaťa, kontrolujú ho a snažia sa ho formovať podľa seba. Podľa ekonómov sa tento výchovný štýl rozšíril najmä v Spojených štátoch amerických po tom, čo ich zasiahla ekonomická kríza. Naopak v škandinávskych krajinách, ktoré sa dlhodobo tešia veľkej miere ekonomickej rovnosti, zostáva medzi rodičmi najbežnejšia liberálne výchova.