Medziročný výpadok daňových príjmov predstavoval 781,6 mil. eur. Negatívny vývoj zaznamenali pri dani z príjmov právnických osôb vo výške 454,6 mil. eur, pri DPH v sume 215 mil. eur, pri spotrebných daniach 69,8 mil. eur, pri dani z príjmov fyzických osôb 37,3 mil. eur, pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti 12,4 mil. eur a pri dani vyberanej zrážkou vo výške 10,5 mil. eur. Pri daniach z medzinárodného obchodu a transakcií, vrátane sankcií, to bol medziročný pokles o 1 mil. eur. Naopak, pozitívny vývoj bol pri iných daniach na tovary a služby vo výške 19 mil. eur.
Medziročný pokles bol aj z príjmov z rozpočtu EÚ, a to o 4 mil. eur. Príjmy štátneho rozpočtu z dividend dosiahli 103,3 mil. eur, čo oproti minulému roku predstavuje nárast o 51,1 mil. eur. Uvedený nárast však nie je v súčasnosti podľa rezortu financií smerodajný, keďže príjmy z dividend sa uskutočňujú najmä v druhej polovici roka.
V rámci ostatných príjmov štátneho rozpočtu to bol pokles o 21,5 mil. eur. Ide najmä o pokles v rámci administratívnych poplatkov o 22,1 mil. eur, iných nedaňových príjmov o 0,9 mil. eur a príjmov z prenájmu majetku o 3,2 mil. eur. Uvedené výpadky sú čiastočne kompenzované medziročným nárastom kapitálových príjmov o 4,2 mil. eur a úrokov o 0,5 mil. eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali medziročný pokles o 63,7 mil. eur. V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ to bol nárast o 30,4 mil. eur, s čím súvisí aj nárast zdrojov spolufinancovania o 12 mil. eur. Platba do rozpočtu EÚ zaznamenala medziročný nárast o 29 mil. eur. Transfer Sociálnej poisťovni sa zvýšil o 669,9 mil. eur. Čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu medziročne vzrástlo o 972,9 mil. eur.
Uvedené zvýšenie je najmä v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Čerpanie výdavkov sa medziročne zvýšilo o 759,3 mil. eur, a to najmä v súvislosti so zmiernením negatívnych dopadov COVID-19.
Celkovo v tomto roku pri výpadku na strane príjmov a pri zvýšených výdavkoch, akými sú dávky v nezamestnanosti, sociálne opatrenia a viaceré opatrenia na podporu ekonomiky a zamestnanosti, sa dá očakávať viditeľne vyšší deficit verejných financií ako vlani. Odhad Slovenskej sporiteľne je deficit 8,5 % hrubého domáceho produktu. “Táto zmena je však dočasná a práve v nepriaznivej situácii sa má použiť fiškálna politika na stabilizáciu ekonomiky, preto nebude problém zo strany domácich pravidiel ani pravidiel EÚ. Samozrejme, pri návrate do lepších ekonomických časov sa bude musieť obnoviť konsolidácia verejných financií smerom k ich strednodobým cieľom,” uviedla pre agentúru SITA analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.