Štátne občianstvo za mená zúčastnených na demonštrácii. Nové praktiky demokratického Francúzska?

Paríž 6. marca (HSP/Foto:TASR)

Ak chcete dostať francúzske občianstvo, udajte svojich kamarátov, ktorí sa zúčastňujú demonštrácií La manif pour tous. Takýto návrh si od francúzskych štátnych orgánov vypočula mladá študentka žiadajúca o udelenie štátneho občianstva.

Denník Le Figaro priniesol v stredu príbeh Anny, študentky ruského pôvodu, ktorá prišla do Francúzska so svojimi rodičmi v roku 2004. Rodičia sa rozhodli usadiť v Yvelines a bez problémov im bolo udelené francúzske občianstvo. Takmer 19-ročnú Annu, ktorá vyrozprávala svoj príbeh denníku Le Figaro, autorka reportáže opisuje ako brilantnú študentku, s jemnými spôsobmi, nadšenú milovníčku opery. Zodpovedné orgány však usúdili, že nemá vhodný profil k udeleniu naturalizácie. Anna, ktorej po dosiahnutí plnoletosti bolo obnovené povolenie k pobytu, si požiadala o udelenie občianstva. Hladko absolvovala integračný kurz, len sa pozastavovala nad otázkami, ktoré im v kurze kládli. „Spýtali sa nás, aké farby má francúzska vlajka a či Marianne (francúzsky štátny symbol) je muž alebo žena,“ cituje Le Figaro Annu. K žiadosti o občianstvo priložila motivačný list v ktorom okrem iného uviedla, že sa zaujíma o politický život v krajine a že sa už zúčastnila na „mítingu“ a „manifestáciách“. V liste nešpecifikovala presne o aký druh manifestácii išlo, (štrajk je takmer „národným športom“ a možnosti v tomto ohľade je množstvo), ale pre denník uviedla, že sa jednalo o míting Sarkózyho a manifestácie boli La manif pour tous, na ktorých pomáhala ako dobrovoľníčka. Veci úplne bežné v demokracii, poviete si.

Po niekoľkých mesiacoch, koncom septembra prišlo mladej žene predvolanie na políciu. „Predpokladám, že podporujete pravicu,“ udrel na ňu policajt hneď pri príchode do kancelárie. „Pýtali sa ma dokonca, či chodím do kostola na omšu!“ cituje Annu denník. Policajt sa ďalej zaujímal o to, či sa zúčastnila demonštrácie proti zákonu Taubira, a ktorí z jej kamarátov a spolužiakov sa zúčastňujú tiež. Na námietku Anny, že už nechodia, keďže posledná veľká demonštrácia bola v tom čase pred niekoľkými mesiacmi, odpovedal: „Kto? Chceme mená!“ Ďalej sa jej pýtali, či by ako dobrá občianka nemala spolupracovať s políciu, a či považuje za normálne protestovať aj po tom, čo bol zákon Taubira schválený. „Vidím, že nemáte žiadnu motiváciu k tomu, aby ste získali francúzske občianstvo. Takže dám negatívne hodnotenie Vašej žiadosti a upozorňujem Vás dopredu, že aj s dobrým advokátom potrvá dlhý čas, kým získate naturalizáciu,“ zakončil konverzáciu. Mladá žena bola samozrejme patrične vystrašená. Policajt potom pokračoval v taktike a naznačil, že zmení svoje rozhodnutie pod podmienkou, že im Anna dá presné mená účastníkov demonštrácií a že sa zúčastní 10. októbra večerného mítingu tzv. Strážcov hnutia, ktoré podporuje La manif. „Poznáte nás, dáme Vám v dave znamenie.“ Anne bolo povedané, že v dave bude zamiešaných viacero ľudí ako ona, ktorí budú monitorovať stretnutie a na konci večera mala uviesť mená a zamestnanie účastníkov. Snažila sa síce namietať, že večery Strážcov končia veľmi neskoro večer a rodičia ju nepustia, ale policajt mal aj na toto pripravenú odpoveď: „Odkedy rodičia kontrolujú, čo robia ich deti?“

Polícia Annu dôrazne upozornila, že nesmie o tejto záležitosti s nikým hovoriť, ani s vlastnými rodičmi, pretože: „nemáme síce prostriedky KGB, ale môžeme Vás sledovať. Máme vaše číslo a vieme presne, kde sa pohybujete.“ Anna o všetkom ešte v ten večer porozprávala rodičom. Tým však celá záležitosť neskončila.

Mladá žena dostala niekoľko telefonátov a sms, ktoré jej pripomínali dohodnuté stretnutie. Anna sa definitívne rozhodla zostať doma a v daný večer hodinu po pôvodne dohodnutým časom prijala ďalšiu sms, ktorá jej prikazovala ísť na stretnutie. Denník uvádza, že po tom si radšej vypla mobil a neskôr zistila, že má 5 zmeškaných hovorov a jednu hlasovú správu: „zavýjanie policajných sirén.“ Mladá žena sa rozhodla so všetkým zveriť úradníkovi radnice vo Versailles, ktorý má blízko k Hnutiu strážcov. „Je to normálne robiť nátlak na mladé dievča, ktoré žiada o naturalizáciu na získanie informácií o pokojných demonštráciách?“ cituje Figaro Francois –Xavier Bellamy.

Denník sa rozhodol skontaktovať telefónne číslo, z ktorého mladej žene chodili sms správy. Policajný major, ktorému číslo patrí uviedol, že v hnutí La manif majú veľmi dobré kontakty a preto nepotrebujú získavať informácie takýmto spôsobom. Ale „polícia musí robiť svoju prácu. Máme určitú hierarchiu. Dostávam inštrukcie a príkazy. Zavolajte ministrovi!“

Kabinet ministra vnútra Manuela Valls sa odmietol k tomuto konkrétnemu prípadu vyjadriť. Zdroj z blízkosti prípadu potvrdil denníku Le Figaro, že policajná prefektúra v Yvelines interne priznala „veľkú chybu“ kvôli „veľkému tlaku“ z DCRI (Direction centrale du reneignements intérieur) na získanie informácii o La manif pour tous.

Po zverejnení tohto prípadu hnutie La manif ponúklo mladej žene služby ich právnika a žiadajú pre Annu ospravedlnenie od zodpovedných miest.

Čerešničkou na torte je informácia, ktorú obdržal denník Le Figaro po tom, ako sa neúspešne pokúšal celý deň skontaktovať zodpovedné policajné špičky: „Policajná prefektúra v Yvelines dala kladný posudok k Anninej žiadosti o naturalizáciu a posunula ju ďalej na ministerstvo vnútra a naturalizáciu by mala obdržať ešte pred koncom prvého semestra.“

„Keď to hovoria…” ironicky uzatvára článok Le Figaro.

Katarína Hanzlíková, Paríž