“V zásade sme sa zhodli v tom, že geopolitika je nástroj, ktorý nám pomáha porozumieť prinajmenšom minulosti zahraničnej politiky, ale aj sme dospeli k názoru, že jedna konferencia na pokrytie tejto témy nestačí,” povedal pre TASR profesor Oskar Krejčí zo Vzdelávacieho a konzultačného inštitútu v Bratislave Vysokej školy medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe.

“V čom sme sa trochu nezhodli, mám na mysli samozrejme referentov, rozchádzali sme sa v ponímaní geopolitiky samotnej. Podľa môjho názoru geopolitika je veľmi zlý nástroj na prognózu, lebo nám predstavuje človeka ako bytosť agresívnu, konfliktnú, neschopnú racionálneho riadenia samého seba. Oveľa lepšie pre porozumenie medzinárodnej politiky sa mi javí škola politického realizmu, ktorá presne analyzuje mocenský potenciál jednotlivých štátov a nezostáva len pri vojenskej sile, je schopná porozumieť aj ekonomike, porozumieť aj intelektuálnym kvalitám politických elít, nie je metafyzická. To znamená, my môžeme používať geopolitiku ako výborný nástroj analýzy, ale musíme sa usilovať, aby nezostala v tých politických stereotypoch rozhodovania štátnikov,” uviedol Krejčí.

“Občania Ruska sa cítia byť oklamaní Západom. Keď nastal rozpad (bývalého) Sovietskeho zväzu (ZSSR), bola veľká propaganda, že len komunistická ideológia nám bráni odstrániť tú konfrontáciu, ktorá je medzi Západom a Východom,” povedal spisovateľ a politický analytik Nikolaj Starikov z Moskvy. “Sovietsky zväz urobil všetko, čo sa od neho požadovalo: rozpustil Varšavskú zmluvu, bola zrušená Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), Sovietsky zväz sa vzdal svojej ideológie, svojej územnej celistvosti, svojej armády, všetkého, čoho sa dalo. Len-len že sa nevzdal aj svojej histórie. A čo sme za to dostali? Za to sme dostali namiesto mierovej Európy Európu oveľa nebezpečnejšiu,” zdôraznil. “Veď ak by chcel niekto urobiť európsky svet bezpečnejší, bolo by absolútne logické, aby (bývalé) východoeurópske krajiny, ktoré boli predtým členmi Varšavskej zmluvy, sa stali neutrálnymi štátmi. Tak by vznikol celý pás neutrálnych štátov medzi blokom NATO a Ruskou federáciou.” Podľa Starikova by to znamenalo vyššiu stabilitu pre európsku bezpečnosť a zamedzilo by to možnosť vzniku európskeho konfliktu.

“V súčasnosti sme v situácii, že Rusko samo vystupuje za mierové riešenie otázok, a čo je dôležité, za ich riešenie v zmysle medzinárodného práva,” podotkol. “Preto, ak hlas Ruska bude vypočutý, svet sa stane bezpečnejší, lebo my máme záujem, aby nebolo vojny, napätia, ani konfliktov v blízkosti našich hraníc,” zdôraznil. “V prípade, že USA budú naďalej tiahnuť smerom od medzinárodného práva, musím povedať, že svet sa stane oveľa nestabilnejším a nebezpečenstvo nového globálneho konfliktu sa dostane na program dňa. Musíme však chápať, kto je iniciátorom toho. Žiaľ, sme nútení konštatovať, že naši americkí partneri úporne posúvajú vojská, infraštruktúru, protiraketový obranný systém k našim hraniciam,” podčiarkol Starikov.

Doc. František Škvrnda z Ekonomickej univerzity v Bratislave podotkol, že “geopolitika je relatívne staršia historická veda, ale hovorí niečo aj do súčasnosti”. “Mnohými je kritizovaná a záujem geopolitiky o Rusko je od začiatku tejto éry sústredený najmä z hľadiska toho, že je to štát, ktorý sa rozprestiera na dvoch kontinentoch”. Ako uviedol, “je to najväčší štát svojou rozlohou vo svete, s veľkým bohatstvom nerastných surovín, prešiel veľmi zložitým vývojom, takže všetko toto činí z Ruska fenomén par excellence, ktorým sa treba zaoberať z rôznych pohľadov.” František Škvrnda si myslí, že táto konferencia k tomu prispela. “Tým, ako sa začal zvyšovať potenciál Ruska, sa začal zvyšovať aj záujem ďalších veľkých hráčov svetovej politiky o Rusko. Je smutné konštatovanie, že hlavne záujem USA je vedený skôr z pozícií, že Rusku sa prisudzujú rôzne negatívne vlastnosti, destabilizácia súčasného sveta. Takže ten pohľad Spojených štátov aj z geopolitického hľadiska aj ich aktivity neprispievajú k tomu, aby sa vo svete problémy riešili tak, ako by sme si to priali, ako by to malo byť na začiatku 21. storočia,” povedal. “História nás učí, že keď boli na európskom kontinente relatívne dobré vzťahy západnej Európy, zo strany Nemecka, prípadne Francúzska, s Ruskom, na európskom kontinente došlo k určitému rozkvetu, viac sa obchodovalo, menej sa bojovalo, a na to akoby Európska únia (EÚ) v posledných rokoch zabudla. Keby sa podarilo dosiahnuť túto zmenu, tak si myslím, že aj USA by sa na Rusko pozerali inakšie,” vyjadril názor. František Škvrnda sa nazdáva, že aj keď je EÚ teraz v kríze, môže do tohto veľmi výrazne prehovoriť.