Otec Engelsiny, Ardan Markizov bol verným komunistom. Bol úspešným sovietskym úradníkom, pracoval ako ľudový komisár pre poľnohospodárstvo vo vzdialenej Buryat-mongolskej autonómnej sovietskej socialistickej republike na Sibíri. Dcéru pomenoval na počesť Friedricha Engelsa a syna Vladlena na počesť Vladimira Lenina.
V januári 1936 bola delegácia Burj-Mongolska pozvaná na schôdzku so Stalinom. Pozvanie bolo veľkou cťou a ľudia sa tešili.
Neskôr v rozhovore s novinármi Engelsina (Gelja) povedala: “Tiež som chcela uvidieť Stalina, žiadala som otca, aby ma vzal so sebou, ale bol proti tomu. Nie si členkou delegácie, kto ťa tam pustí?” Matka ale dcéru podporila, a preto išiel otec na slávnostnú schôdzku aj s dievčaťom. Ukázalo sa, že do Kremľa im dovolili prísť aj s deťmi.
V priebehu vážneho stretnutia, kedy členovia delegácie Burj-Mongolska vystupovali s dlhými prejavmi, malá Engelsina sa strašne nudila a preto sa rozhodla objať Stalina a darovať mu kyticu. “Vzala som kyticu a šla k prezídiu, hovorila som si, darujem mu tieto kvety,” spomínala Engelsina. Stalin sa veľmi začudoval, ale vyzeral radostne, postavil dievča na stôl prezídia. Objala vodcu a darovala mu kytice. Tento okamih zachytili novinári a fotografi. Okrem toho Stalin daroval dievčaťu a jej rodine zlaté hodinky a gramofón.
Fotografia sa rýchlo stala populárnou, publikovali ju vo všetkých novinách. Gelja sa tiež náhle stala ikonou šťastného sovietskeho detstva. Ďalší rok ale veľký úspech rodiny Markizovových skončil.
V 1937 Ardana Markizova, verného komunistu, zadržali pre podozrenie zo špionáže pre Japonsko. Manželka Dominika a dcéra Gelja písali listy a žiadali o milosť, ale to nepomohlo. V roku 1938 bol Ardan rozstrieľaný. Rodinu Markizovových (matku s dvoma deťmi) vyhostili do Kazachstanu, kde Dominika záhadne zomrela. Engelsina sa domnievala, že jej matku tiež zavraždili, lebo rodina Markizovových stále mala darované hodinky a gramofón. Podľa špeciálnych služieb toto spojenie dcéry so Stalinom by mohla Dominika použiť, a preto bola nevhodná.
Čo sa týka Engelsiny, jej meno bolo vymazané z oficiálnej verzie, pretože sa Stalin, kamarát detí, nemohol fotografovať s dcérou “nepriateľa ľudu”. Nebolo možné však zničiť všetky sochy a noviny, kde bola publikovaná známa fotografia. Preto sa sovietska vláda rozhodla premenovať dievča na fotografii. Od tej doby na populárnom zábere objímala vodcu nie Engelsina Markizovová, ale Mamlaka Nachangovová, známa pionierka.
Malá Engelsina, ktorá zostala bez rodičov, išla do Moskvy, kde bývala u svojej tety s priezviskom Dorbejevová. Potom sa stala váženou historičkou a odborníčkou na Východ. Dvakrát sa vydala. “Žila som ako obyčajný obyvateľ Sovietskeho zväzu,” spomínala. V roku 2004 zomrela vo veku 75 rokov.