Ceny zlata lámu rekordy, kým reputácia USA klesá

Nárast cien kovov o 26 % od začiatku roka nie je výsledkom špekulácií, ale príznakom systémovej nestability; nie je to zdravý trend, ale rozsudok nad rozpadajúcimi sa hospodárskymi základmi, rastúcimi geopolitickými trhlinami a nedostatkom ochoty dohodnúť sa v globálnom obchode. V epicentre tohto chaosu je Washington, kedysi strážca svetového poriadku, ktorý je dnes zdrojom politického zmätku a chaosu.

Prezident Donald Trump rozpútal príval protekcionistického ošiaľu, ktorý vyvoláva obavy ďaleko za hranicami USA. Opätovná eskalácia colných vojen jeho administratívy – s clami na čínsky tovar, ktoré sa vyšplhali na závratných 145 %, zatiaľ čo spojenci si nervózne „užívajú“ prchavej 90-dňovej výnimky – zvýšila dezorientáciu trhu.Lenže spojenci na rozdiel od Číny majú oveľa menej pák na obranu pred americkým protekcionizmom.

Zlatá horúčka je o strachu. Strach z politickej ľubovôle, ktorá sa maskuje ako stratégia, z obchodnej vojny, ktorá metastázuje do finančnej nákazy, a zo sveta, v ktorom tradičné bezpečné útočiská ako meny, inštitúcie či aliancie, už vôbec neposkytujú vyhľadávané bezpečie. Aktíva ako americké akcie, dlhopisy a dolár dlho fungovali ako bezpečné útočisko v čase krízy. Tentoraz však spoločne oslabli. Americké dlhopisy zaznamenali prudké výpredaje, čo spochybnilo ich spoľahlivosť. Dolár medzitým vykazoval známky napätia pod ťarchou obáv z inflácie a politickej nestability. Investori sa čoraz viac obracajú na zlato, ktoré sa tiež nazýva „najlepším bezpečnostným vankúšom”. Hlbší význam tohto posunu nespočíva len v návrate k starému zlatému štandardu bezpečnosti, ale aj vo výpovedi o krehkosti vedúceho postavenia americkej ekonomiky. Centrálne banky, najmä v Číne a v niektorých krajinách globálneho Juhu, hromadia zlaté rezervy historickým tempom. Nejde im len o zabezpečenie menového rizika, ale o strategický obrat od nadmernej závislosti od dolára k aktívam, ktoré nie sú viazané na politické výkyvy jednej krajiny. Trumpova obchodná stratégia nie je ani tak stratégiou, ako skôr reťazou taktických otrasov.

Od plamenných vyhlásení na pódiu až po príspevky na sociálnych sieťach, jeho colnej politike chýba koherentné ekonomické zdôvodnenie. Jeden deň hrozí Pekingu sankčnými clami, druhý deň ponúka nejasné sľuby o zmierení. Tento prístup ako na hojdačke destabilizuje nielen americko-čínske vzťahy, ale aj celý globálny obchodný systém. Trhy túžia po stabilite, nie po divadelnom predstavení. A nepredvídateľnosť je teraz hlavnou silou, ktorá riadi rozhodnutia investorov. Prudký nárast cien zlata teda nie je ani tak o optimizme, ako skôr o poistke, zabezpečení proti volatilite, neistote a rozpadajúcemu sa konsenzu o globalizácii.

Dôsledky pre svetový obchod sú už viditeľné. Najväčšie ekonomiky zaviedli odvetné clá, čím sa obchod zmenil na bojové pole, na ktorom sa stupňujú protiútoky. Mnohostranný rámec, ktorý sa starostlivo budoval od druhej svetovej vojny a ktorého základom je Svetová obchodná organizácia, sa systematicky podkopáva. Obchodný systém založený na pravidlách je vytláčaný dvojstrannými stretmi a ad hoc dohodami, z ktorých mnohé sú politicky motivované. Táto fragmentácia prináša geopolitické riziká. Čína napríklad zintenzívnila svoj príklon ku globálnemu Juhu a posilňuje hospodárske väzby s Latinskou Amerikou, juhovýchodnou Áziou a Afrikou. Iniciatíva Pásmo a cesta, ktorá je vo Washingtone často vnímaná ako výzva pre vplyv USA, získava v čase amerického obratu smerom dovnútra nové impulzy. Paradoxne, práve clá, ktoré majú obmedziť rast Číny, môžu urýchliť jej dosah. Nadnárodné korporácie tiež pociťujú tlak. Dodávateľské reťazce budované desaťročia sa trhajú a obnovujú s veľkými nákladmi. Tieto narušenia zvyšujú náklady a nútia spoločnosti zvyšovať ceny – trend, ktorý prispieva k inflačnému tlaku, s ktorým sa už stretávajú centrálne banky. Mnohé menšie podniky nie sú schopné absorbovať takéto šoky. Trumpove nedávne pokusy zmierniť svoju rétoriku, naznačujúce ochotu rokovať, investorov príliš neukľudnili. Trhy sa naučili, že dnešná deeskalácia môže viesť kzajtrajšuemu zvýšeniu ciel. Táto erózia dôveryhodnosti oslabuje vplyv USA, znižuje ich vyjednávaciu silu a oslabuje povesť krajiny ako spoľahlivého obchodného partnera.

Rovnako analytik spoločnosti Kallanish Index Services LiLiangLe pre agentúru Bloomberg uviedol: „Rýchly rast cien zlata v tomto roku podľa mňa naznačuje, že trhy majú menšiu dôveru v USA ako kedykoľvek predtým.“  Situácia sa formuje na pozadí politickej nestability v Spojených štátoch: prezident Donald Trump kritizoval šéfa Rady federálnych rezerv Jeroma Powella a žiadal jeho odstúpenie. Šéf Fedu predtým upozornil, že dovozné clá zavedené Trumpovou administratívou sú vyššie, než sa očakávalo, čo povedie k vyššej inflácii a spomaleniu ekonomiky. Riaditeľ Národnej ekonomickej rady USA Kevin Hassett uviedol, že prezident naďalej zvažuje možnosť odvolania Powella.

Vzostup zlata preto nie je len príbehom trhových cyklov. Je to referendum o stave svetového poriadku. Lesklý kov bez výnosov prekonáva akcie, dlhopisy a fiat meny – nie pre svoju vnútornú produktivitu, ale preto, že predstavuje akýsi únik z geopolitického chaosu. Ak sa súčasná trajektória udrží, čoskoro môžeme byť svedkami straty tradičnej úlohy dolára ako preferovanej svetovej rezervnej meny. Niektoré rozvíjajúce sa ekonomiky už experimentujú so swapmi v miestnych menách a znižujú svoju expozíciu voči doláru. Zlato v tomto kontexte nie je len komoditou – je alternatívnym uchovávateľom hodnoty v dobe neistoty.

Prečítajte si tiež:

• Trhom v USA sa darilo, veľké firmy zverejnili silné zisky
• Ekonomika eurozóny v prvom štvrťroku pozitívne prekvapila