Z programu na zjazde katolíkov v Nemecku vylúčili biele deti. Odklonila sa cirkev od svojho skutočného posolstva?

V programe katolíckeho zjazdu sa píše: „Táto akcia a je určená výlučne pre černochov, domorodých obyvateľov a deti farebnej pleti.“  Majú sa tým vyslovene na mysli deti, ktoré nemajú bielu farbu pleti. Biele deti sa na podujatí nesmú zúčastniť.

Paralelne sa pre bielych ľudí ponúka workshop „Kritické biele bytie“ – podujatie zamerané na spochybňovanie vlastných privilégií súvisiacich s bielou farbou pleti (výraz Kritisches Weißsein predstavuje štúdium, ktoré skúma privilégiá bielej rasy nad inými).

V jeho popise sa uvádza: „Tento workshop je určený (bielym) dospelým, ktorých sa rasizmus netýka.“ Denník Bild si však kladie otázky : Znamená to, že podľa organizátorov sa rasizmus nemôže týkať bielych ľudí? Odklonila sa cirkev od svojho skutočného posolstva?

„Pozývame bielych dospelých, aby sa zamysleli nad svojou vlastnou pozíciou: Aby rozpoznali svoje privilégiá, prevzali zodpovednosť a praktizovali solidárne správanie v každodennom živote.“ Workshop sa snaží zodpovedať otázky, čo znamená byť spojencom (rasizmu) alebo dokonca jeho komplicom.

Kto si zaslúži Božiu priazeň?

Podľa Bildu je pozoruhodné aj to, že v programe katolíckeho zjazdu sa nachádza množstvo podujatí venovaných „nebezpečenstvu pravicového extrémizmu“. Ak by ste však hľadali podujatia venované ľavicovému extrémizmu alebo islamizmu, nenašli by ste žiadne.

Má tento cirkevný zjazd politický podtón? Ohraničenie, respektíve vymedzenie cieľovej skupiny (pre ktorú je podujatie určené)  na základe farby pleti predstavuje úmyselné vylúčenie iných detí z podujatia. Kritici to považujú za nebezpečnú „segregáciu“, ktorá škodí skutočnej integrácii a inklúzii.

Mnohí kresťania sa pýtajú, či farba pleti alebo pôvod rozhodujú o tom, kto dostane Božiu priazeň – a kto nie. Myšlienka kresťanského univerzalizmu, že pred Bohom sú si všetci ľudia rovní, už na cirkevnom zjazde nezohráva žiadnu úlohu?

Obzvlášť kriticky sa vníma implicitný odkaz farebným deťom, že sú „iné“ a mali by sa oddeľovať, namiesto toho, aby sa cítili ako prirodzená súčasť spoločnosti.

Kritika však prichádza aj z politických kruhov. Günter Krings, hovorca frakcie CDU/CSU v Spolkovom sneme, uvádza: „To, že cirkevný zjazd je vždy aj politický, nie je nič nové a nie je to nič, čo by bolo potrebné kritizovať.“

Zároveň však zdôrazňuje: „Ako protestantský kresťan si však želám, aby politické posolstvá vychádzali zo Svätého písma a nie len z ľavicového politického postoja.“

„Mnohé názvy podujatí v Hannoveri však presne na to poukazujú. Predovšetkým rozdelenie spoločnosti na menšiny či na jednotlivé skupiny v žiadnom prípade nezodpovedá môjmu chápaniu posolstva cirkvi,“ dodal.

Politika namiesto viery?

Je do očí bijúce, že na cirkevnom zjazde dominuje jasná politická agenda – s výrazným zameraním na ľavicové témy identity.

Predsedníčka frakcie CDU v Spolkovom sneme Julia Klöcknerová (CDU) varovala, že cirkev sa príliš mieša do každodenných politických debát a stráca zo zreteľa svoju skutočnú úlohu.

Prečítajte si tiež:

• Víťazstvo rozumu a normálnosti. Transrodové futbalistky v Anglicku končia
• Pravda o výpadku elektriny v EÚ môže byť ako dynamit