Uznávaná novinárka Laura Spinneyová sa rozhodla odpovedať na otázku pôvodu a šírenia PIE a vydala sa po stopách indoeurópskej odysey naprieč kontinentmi a tisícročiami. Spolu s ňou v jej knihe precestujete celú step, prejdete Kaukaz, hodvábne cesty a Hindúkuš. Môžete sledovať epické cesty nomádov a mníchov, bojovníkov a kráľov – starovekých národov, ktoré tieto jazyky preniesli širokoďaleko. Spinneyovása na tejto ceste stretáva s vedcami, ktorí sa spolu s ňou vydali na vzrušujúcu misiu, aby spoznali stratené jazyky a ich nositeľov: s lingvistami, archeológmi a genetikmi, ktorí rekonštruovali túto dávnu diaspóru. To, čo zistili, má hlboký význam pre náš moderný svet, pretože ľudia a ich jazyky sú opäť v pohybe. PROTO je novým a objavným portrétom svetových dejín. Veľký skok v genetickej analýze v poslednom čase znamená, že príbeh o tom, ako jeden jazyk opustil stepi Ukrajiny a stal sa dominantnou jazykovou rodinou na Zemi, sa stal jasnejším a vzrušujúcejším ako kedykoľvek predtým.

Britská autorka Laura Spinneyová vo svojej novej knihe rozpráva fascinujúci príbeh o tom, ako sa reč malej skupiny ľudí stala základom mnohých moderných jazykov. Pred šesťtisíc rokmi, keď sa v krajinách na západ od Čierneho mora objavila metalurgia, bola potrebná nová slovná zásoba. Spinneyová zdôrazňuje, že okolo prvých kováčov, ktorí dokázali z medenej rudy vytvárať lesklé predmety, existovala akási mágia. Nové technológie si vyžadovali slová na opis procesov ťažby, odlievania, obchodovania a cestovania. Znalosti o stretnutiach s divými zvieratami, ako sú medvede, diviaky a levy, sa museli odovzdávať ďalej. S rozvojom obchodu sa kovové výrobky dostávali cez Čierne more. Slová, ktoré sprevádzali tento tovar, putovali spolu s ním cez Rumunsko, Odesu, po stepiach, riekach a cestách až k hraniciam Číny. Spolu s tovarom sa šírili aj myšlienky a jazyk sa obohacoval o nové pojmy.

Laura Spinneyová vychádza z moderných objavov v lingvistike, archeológii a genetike a sleduje cestu pohybu ľudí a ich jazyka. Vytváranie súvislostí medzi starovekými kultúrami nie je jednoduché: PIE nebol nikdy nájdený v písomnej forme a vedci ho rekonštruovali len pomocou porovnávacej metódy. Napríklad slovo „dcéra“ má podobné zvuky v angličtine, sanskrite, gréčtine, arménčine a litovčine. Dother,Duhitár,Dustr,Dukte. Počúvajte tieto anglické, sanskritské, arménske a litovské slová, ktoré znamenajú to isté, a počujete ozvenu jednej z najnepravdepodobnejších ciest v histórii. Všetky štyri jazyky – spolu so stovkami ďalších, od francúzštiny a gaelčiny až po perzštinu a poľštinu – majú svoj pôvod v starovekom jazyku, ktorým sa hovorilo v čase, keď ustupovala posledná doba ľadová. Na základe takýchto zhôd jazykovedci zrekonštruovali starobylú podobu – dhughter.

Celkovo sa podarilo zrekonštruovať 1000 až 2000 protoindoeurópskych slov. V Spinneyovej knihe je obzvlášť fascinujúci rozbor ich významov: napríklad slovo hster dalo vzniknúť pojmu „hviezda“ a kerd bol koreňom pre kardio a srdce. Výraz kerddheh („vložiť srdce“) sa transformoval do sanskritského śraddhā (viera) a latinského crēdo (verím). Zaujímavý je aj pôvod pojmu pohostinnosť spojený s ghostis, ktorý znamenal vzájomnú povinnosť medzi hostiteľom a hosťom. Proces rekonštrukcie však sprevádza neistota. Slovo ghostis sa rekonštruuje prostredníctvom príbuzných tvarov v gótčine (gasts), starej angličtine (giest) a latinčine (hospes, hostis). Napriek podobnostiam sa vedci sporia, či ghostis skutočne súvisí s pojmom „je“ (ghes). Ďalšie štúdium si vyžaduje zapojenie archeológie a genetiky. Dokážeme rekonštruovať udalosti v časovej hĺbke až 5 000 rokov.

Keďže PIE súvisí s metalurgami Čierneho mora, vedci predpokladajú, že v tom čase došlo k jazykovej divergencii. Genetické štúdie poukazujú aj na zmiešané manželstvá v regióne, ktoré mohli viesť k rozšíreniu spoločného obchodného jazyka. Spinneyová zdôrazňuje, že kočovníci jamnajskej kultúry zohrali kľúčovú úlohu pri šírení PIE – zo stepí do Indie, Iránu a späť do Európy. Túto teóriu posilňujú dôkazy z rôznych oblastí vedy, od genetiky po lingvistiku. Napríklad moderné indické populácie hovoriace jazykmi sanskrtského pôvodu majú viac stepných predkov ako používatelia iných jazykov. Prečo používatelia jazyka PIE začali takéto rozsiahle presuny, zostáva záhadou. Nové archeologické nálezy, ako napríklad v Mychajlovke na južnej Ukrajine, poukazujú na obchodné centrá, kde sa miešali kultúry a jazyky. Spinney dospel k záveru, že migrácia obchodníkov bola hlavným faktorom šírenia PIE.

Protoindoeurópsky, sa zrodil medzi Európou a Áziou a vyletel zo svojej kolísky, rozdrobil sa a šíril sa na východ aj na západ. Posledný, kto ním hovoril zomrel pred tisíckami rokov, ale protoindoeurópčina žije ďalej v nespočetných jazykových potomkoch a v niektorých z našich najobľúbenejších literárnych diel vrátane Danteho Pekla a RigVédy, Pána prsteňov a Rúmího milostnej poézie.

Práce na dešifrovaní starovekých procesov pokračujú. Tvárou v tvár globalizácii, jazykovému nacionalizmu a zániku jazykov je protoindoeurópčina pripomienkou minulosti ľudstva. Podľa Spinneyovej sa ľudia naďalej presúvajú cez Čierne more z rovnakých dôvodov ako pred 6 000 rokmi: obchod, vojna a klimatické zmeny. Jazyky sa vyvíjajú. Aj jazyk, v ktorom teraz čítate tento text, sa v nasledujúcich storočiach zmení. Keď sa okolo roku 2000 pred n. l. vrátil do Európy protoindoeurópsky jazyk, rozšíril sa na 7 miliónov ľudí. Bolo to jedinečné dobytie jazykového priestoru, porovnateľné, ako upozorňuje Spinneyová, s hypotetickým ovládnutím New Yorku Talianmi na začiatku 20. storočia. Bez ohľadu na to, ako desivo sa nám môže javiť zmena jazykového prostredia, história nám ukazuje, že zmena jazykov a kultúr je nevyhnutný proces.