Lebo mne to pripomína viac anarchický štát, kde si každý robí čo chce. Keď raz české Hnutie pre život dostalo od mesta Prahy zelenú na svoj pochod, akým právom im sadali do cesty protestujúci fanatici z opačného tábora? Musím ich označiť za fanatikov, pretože človek riadneho správania sa takto nezachová…

Cieľom pochodu predsa nebola žiadna radikálna agenda, len zvýšiť povedomie verejnosti o možnostiach pomoci pre ženy, ktoré nečakane otehotneli. Čo je tak strašného na vyjadrení podpory budúcim mamičkám, ktoré sú práve v štádiu jedného z najťažších životných rozhodnutí? Človek nemusí byť ani veriaci, aby logicky chápal, že išlo o dobromyseľnú akciu…

Až kým ju teda nezablokovali ľudia zvolaní platformou Praha je feministická. Čo je, mimochodom, hrôzostrašný názov – prečo nemôže byť Praha jednoducho Stovežatá, ako sme ju volali ešte ako deti?

A proti čomu títo ľudia vlastne protestovali? Vraj im ide o to, že právo rozhodnúť o svojom tehotenstve má byť jedným zo základných ľudských práv. A kto sa s nimi sporí? Nech si hovoria, čo chcú – ale nech si tiež najprv od mesta vypýtajú na to dátum a trasu! A nie vysedávať v centre a blokovať riadne ohlásený, mierumilovný pochod tých, s ktorými nesúhlasia!

A viete prečo s nimi nesúhlasia? Pretože tvrdia: Moje telo – moja voľba. Nuž a tu vstupuje do hry aj náboženská otázka, pretože veriaci človek vie, že voľba síce môže byť naša, ale telo sme dostali do daru zhora. To len naše ego sa povyšuje nad všetky vyššie princípy či autority, ako keby sme si DNA naprogramovali sami sebe…

Podľa českých médií skandovali sediaci protestujúci tieto heslá: „neprojdou”, „ženská práva –lidská práva” a „solidarita naší zbraní je”. Najviac ma desí to ich novodobé No Pasaran – náznak ako keby bojovali proti fašistickému hnutiu…

Na mieste boli desiatky policajtov, vrátane ťažkoodencov. A čo z toho? Vraj prítomných vyzývali, aby uvoľnili priestor. A? „Vyklidili”? No nie, kvôli neuposlúchnutiu muselo byť predvedených 26 osôb…
Mimochodom, pochodu za život sa podľa dostupných informácií zúčastnili prevažne rodiny s deťmi. Na opačnej strane zas prevažovala mládež, prítomní boli dokonca aj ľudia so zahraničia. Nechýbali ani transparenty na podporu komunity LBGTi. Viete si ten obraz živo predstaviť…

O tom ani nejdem hovoriť, že aktivisti z neziskoviek Konsent a Amnesty International by najradšej videli právo na interrupciu zakotvené v českej ústave…

Hovorí sa, že múdrejší ustúpi. Avšak to, čo sa udialo tento víkend u našich západných susedov, vyvoláva skôr dojem, že právo a poriadok to v krajoch českých majú momentálne akosi mimo kontrolu. Nie je predsa možné, aby ohlásená skupina, ktorá má zákonne garantované právo manifestovať, bola blokovaná inou skupinou (navyše v deň pápežovho pohrebu!). Niekedy stačí len iskra, aby sa rozhorel oheň…

To už nie je demokracia, to už sme na hrane spomínanej anarchie v jej „jemnej”, takpovediac ružovej podobe, kedy sa svojvoľné správanie istých skupín a záujmových celkov v podstate štátom toleruje (uznajte, že predviesť pár ľudí s podozrením na priestupok je skôr symbolické, než reálne opatrenie)…

Mimochodom, všimli ste si, ako ukričané feministky zdôrazňujú, že sa chcú samy rozhodovať? Myslia to však zakaždým v súvislosti s nečakaným (u nich by bolo presnejšie povedať – neželaným) tehotenstvom. Pretože samy sa mohli rozhodnúť aj tomu, aby mu predišli. Ale viete ako to chodí – každý by tancoval do rána, len tá opica na druhý deň keby nebola…

V skutočnosti tu ide o otázku predchádzania otehotnenia z náhodných stretnutí a neusporiadaných zväzkov. To je problém, ktorý by sa mal riešiť a o ktorom by sa malo hovoriť. Je to samozrejme nielen praktická, ale predovšetkým morálna záležitosť.

Lenže my žijeme amorálne časy.