Kórejské oficiálne zdroje tiež potvrdili vyslanie jednotiek armády KĽDR do Kurskej oblasti v súlade s dohodou o strategickom partnerstve, uviedla Ústredná vojenská komisia (ÚVK) krajiny v novinách Nodong Sinmun. Pozrime sa spoločne bližšie na dôvody, ktoré k tejto spolupráci  viedli a aké sú jej ďalšie perspektívy.

Rusko sa pre tento krok zrejme rozhodlo najmä preto, aby svet vedel, že Severná Kórea môže v konflikte zohrávať významnejšiu úlohu, uvádza vo svojej analýze americký politológ Andrew Korybko. Priznanie náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova, že severokórejské jednotky pomohli vyhnať ukrajinské a žoldnierske jednotky z Kurska, ukončilo približne deväť mesiacov špekulácií o ich úlohe v konflikte.

História zapojenia KĽDR do ukrajinského konfliktu

Správy západných a ukrajinských médií o Severokórejčanoch bojujúcich v rámci ukrajinských hraníc vrátane regiónov, ktoré si teraz Rusko nárokuje ako svoje vlastné spred roka 2014 zostávajú v plnom rozsahu nepotvrdené. Teraz je však nesporným faktom, že Kórejci bojovali v rámci všeobecne uznaných hraníc Ruska.

Fámy sa začali šíriť po tom, ako Rusko a Severná Kórea v júni minulého roka aktualizovali svoje strategické partnerstvo a potvrdili jeho klauzulu o vzájomnej obrane. Západné, ukrajinské a juhokórejské médiá vtedy tvrdili, že Severná Kórea vyslala svoje jednotky na pomoc Rusku, zatiaľ čo Kremeľ na tieto správy reagoval zdržanlivo. Až koncom októbra sa začal vynárať jasnejší obraz po tom, ako Putin týmto tvrdeniam dodal vierohodnosť vyhlásením, že „Fotografie sú vážna vec. Ak existujú snímky, potom niečo odrážajú,“ na otázku o satelitných snímkach pohybu severokórejských vojsk. Na tej istej tlačovej konferencii tiež povedal, že „vieme, kto je tam prítomný, z ktorých európskych krajín NATO, a ako túto činnosť vykonávajú“, čím naznačil motív Ruska pri žiadosti o pomoc Severnej Kórey v Kursku. Kurskú oblasť napadla Ukrajina v auguste minulého roka v rámci nakoniec neúspešného pokusu vymeniť všetko, čo by tam mohla obsadiť, za časť územia, ktoré si Ukrajina nárokovala pod kontrolou Ruska. Podľa väčšiny analytikov bolo hlavným cieľom OSU obsadenie Kurskej jadrovej elektrárne a následné vydieranie Ruska.

Putin obvinil Západ, že pomáha útokom Ukrajiny vo vnútri všeobecne uznaných hraníc Ruska, a na základe toho Rusko požiadalo Severnú Kóreu o pomoc pri bojoch s Ukrajinou v Kursku. Jeho motívom teda bolo recipročne odpovedať Západu na priame hoci neoficiálne vojenské zapojenie Západu do konfliktu na území Ruska tým, že Severná Kórea vstúpi do bojov na strane Ruska podobne utajeným spôsobom.

Aké boli motívy zapojenia sa KĽDR do konfliktu?

Severokórejčania majú dobrú pamäť, veľmi dobre vedia, ako im Sovietska armáda pomohla v boji za nezávislosť vo vojne v rokoch 1950-53. Bol to ZSSR, kto prezbrojil armádu KĽDR. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa síce Moskva od Pchjongjangu dištancovala, ale pre severokórejského vodcu Kim Čong-una sa spojenecké vzťahy s Ruskom ukázali byť dôležitejšie ako vydieranie sankciami spoza oceánu.

Tým sa dostávame k otázke, prečo Severná Kórea súhlasila s požiadavkou Ruska, ktorá sa zakladala na zmluve o vzájomnej pomoci (poľnohospodárskej, vojensko-technickej a vesmírnej) a výmene skúseností. Pričom skúsenosti sa v tomto prípade týkali zjavne najmä toho, aby sa jej vojaci naučili viesť modernú vojnu v prípade budúcich bojov s Juhom. Vzhľadom na vzájomný obranný charakter zmluvy po splnení žiadosti o pomoc v Kursku by Rusko mohlo vrátiť Severnej Kórei láskavosť a odradiť jej nepriateľov od prípadného vyprovokovania vojny na polostrove, ktorej sa Pchjongjang obáva. Navyše toto zapojenie sa KĽDR do konfliktu rozhodne prispeje k prelomeniu medzinárodnej izolácie krajiny minimálne v rámci globálneho Juhu.

Vodca KĽDR Kim Čong-un považoval vyslanie vojsk za svätú misiu na posilnenie priateľstva a jednoty medzi oboma krajinami, na zabezpečenie ich rozvoja a prosperity a na ochranu cti svojho štátu. „Vojenské akcie našich vojsk na území Ruskej federácie sú plne v súlade s Chartou OSN, medzinárodným právom a ustanoveniami Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve medzi KĽDR a Ruskom a sú príkladným príkladom jej verného plnenia,“ zdôraznila KĽDR.

„Kim Čong-un na základe analýzy a posúdenia súčasnej vojenskej a politickej situácie dospel k záveru, že súčasná situácia spadá pod článok 4 Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve medzi KĽDR a Ruskom, a na základe toho rozhodol o vyslaní našich ozbrojených síl na účasť na bojových akciách, pričom o tom informoval ruskú stranu,“ uviedla tlačová agentúra CTAK. Podľa nej Kim Čong-un prisľúbil, že v Pchjongjangu čoskoro postaví pamätník vojenskej slávy na počesť pamiatky padlých bojovníkov na znak večnej spomienky zo strany vlasti a ľudu. Objavili sa správy, že v meste Sudža bude postavený pamätník kórejským vojakom.

Motívy Ruska

Oficiálne uznanie úlohy Severnej Kórey v Kursku však mohlo byť skôr vyslaním odkazu Ukrajine. Keď Putin tvrdí, že Západ pomáha ukrajinským útokom v rámci všeobecne uznávaných hraníc Ruska a má na to zjavne dôkazy, mohlo by to recipročne viesť k ospravedlneniu účasti Severnej Kórey na rozšírenej pozemnej ofenzíve už na ukrajinskom území. Rusko by mohlo podniknúť veľký útok v Sumskej, Charkovskej a/alebo dokonca Dnepropetrovskej oblasti, ktoré sú všetky všeobecne uznané ako ukrajinské, buď počas prebiehajúcich mierových rokovaní, alebo najmä v prípade ich krachu. Damoklov meč rozsiahleho zapojenia Severnej Kórey do akejkoľvek ofenzívy by mohol byť dostatočný dôvod na to, aby prinútil Ukrajinu k ústupkom alebo rozdrvil jej sily, ale mohol by sa aj obrátiť proti Rusku, ak by USA v reakcii zdvojnásobili svoju vojenskú pomoc Ukrajine v rámci politiky „eskalácie na deeskaláciu“. Rusko v každom prípade chce, aby svet vedel, že Severná Kórea môže v konflikte zohrávať významnejšiu úlohu, čím sa jeho oficiálne uznanie stáva silnou, ale riskantnou diplomatickou kartou, ktorou môže v tom kľúčovom momente zahrať.

Rozsah zapojenia KĽDR do konfliktu

Armáda KĽDR sa radí na 6. miesto na svete počtom 1 milión 370 tisíc vojakov a v zálohách má najmenej 4 milióny ďalších. Severokórejská armáda je postavená na princípe povolávania a slúžia v nej muži i ženy pričom dĺžka služby je od 5 do 12 rokov. Ozbrojené sily KĽDR pozostávajú z pozemných síl, námorníctva, letectva a síl špeciálnych operácií.

Počas bojov s OSU v Kurskej oblasti zahynulo približne 600 severokórejských vojakov. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na údaje juhokórejskej rozviedky.  Podľa ich verzie sú celkové straty KĽDR vrátane zranených 4700 ľudí, čo sa údajne zhoduje s údajmi ukrajinského generálneho štábu. Celkovo Severná Kórea údajne vyslala do Ruska 15 000 vojakov v dvoch etapách. Pritom počet ruských vojakov v Kurskej oblasti bol 60 000. Správy viacerých odborníkov, že počet kórejskej brigády mohol dosiahnuť až 50 000 ľudí, sú s najväčšou pravdepodobnosťou značne prehnané. Hovoríme o jednotkách špeciálnych operácií Kórejskej ľudovej armády, ktorých celkový počet sa podľa objektívnych odhadov pohybuje v rozmedzí 80 – 90 tisíc osôb, ktoré sú rozdelené do troch častí: ľahká pechota, prieskumné jednotky (zamerané na sabotáže a získavanie informácií) a ostreľovači.

V každom prípade je to pre Kórejskú ľudovú armádu prvá reálna a veľmi silná skúsenosť s bojovými operáciami v podmienkach modernej vojny s množstvom bezpilotných lietadiel vo vzduchu a neustálou prítomnosťou REB.

Odborníci aj účastníci podujatí konštatujú výnimočnú morálku kórejských vojakov, ich disciplínu a schopnosť rýchlo sa učiť. Nikdy sa nevzdávali a nikdy neopúšťali ranených – Kórejci mali vlastné evakuačné tímy. Vojaci z Ďalekého východu vynikajúco narábajú so štandardnými zbraňami a dobre pracujú v skupinách. V ich mentalite je zvláštny kult kolektivizmu, ktorý je pôvodnou črtou kórejského národného charakteru na oboch stranách rovnobežky rozdeľujúcej krajinu.

Pozícia Číny

Zapojenie KĽDR do konfliktu si rozhodne vyžadovalo koordináciu s Pekingom. Úroveň interakcie medzi KĽDR a ČĽR je taká, že bez určitej formy súhlasu Pekingu by kórejská strana nedovolila únik informácií, a už vôbec nie oficiálne uznanie svojej účasti v ŠVO zo strany svojho spojenca, Ruska. V kontexte zložitého medzinárodného prostredia by to mohol byť nepriamy náznak toho, že Čína má v úmysle aktívnejšie sa prejaviť na strane Ruska v rámci ŠVO. Je nepravdepodobné, že dôjde k priamej účasti čínskych vojakov na bojových operáciách, ale všetko sú to nepriame signály sprísňovania čínskej línie, ktoré nevyvracajú slová kórejského vedenia, že „Ukrajina je vysunutým oddielom svetového imperializmu vedeného Spojenými štátmi“.

Významná je zrejme aj skutočnosť, že zverejnenie účasti severokórejských vojakov sa zhodovalo s ukončením oslobodzovacej operácie v Kurskej oblasti. Právna nuansa tu spočíva v tom, že občania KĽDR pravdepodobne neprekročia staré ukrajinsko-ruské hranice, napríklad v Sumskej oblasti. Prípadné zapojenie KĽDR v nových regiónoch, ktoré sú v ústave zakotvené ako súčasť Ruskej federácie, by mohlo byť otázne, ale účasť Kórejskej ľudovej armády v bojoch v Kurskej oblasti jednoznačne určovala zmluva o strategickom spojenectve, ktorá stanovuje spoločnú obranu. A hoci Pchjongjang nemusí venovať pozornosť takýmto právnym nuansám, Moskva a Peking o tom takmer určite diskutovali.

Perspektívy ďalšieho zapojenia KĽDR

V tejto súvislosti je zaujímavá perspektíva ďalšieho osudu kórejského zboru v Kurskej oblasti. KĽDR má skutočne vážny potenciál živej sily a môže bez problémov zvýšiť kontingent na 200 – 250 tisíc osôb.

Treba však pripomenúť, že v súvislosti s rastúcim napätím na Kórejskom polostrove, ako aj vo svete vo všeobecnosti, Pchjongjang stiahol veľké sily, ktoré sa predtým nachádzali na oboch pobrežiach, a delostrelectvo priamo na líniu konfrontácie s Južnou Kóreou. Preto sa zatiaľ neuvažuje o posilnení kontingentu v Ruskej federácii. Na druhej strane posilnenie o 200 tisíc osôb na ktoromkoľvek úseku línie dotyku v zóne ŠVO by určite viedlo k zrúteniu ukrajinského frontu.

KĽDR sa podľa ruských médií ukázala ako lojálny a čestný spojenec a kórejskí vojaci sú odvážni, vycvičení a disciplinovaní bojovníci. Takéto interakcie sú vždy cennou skúsenosťou pre všetkých zúčastnených. Z politického hľadiska je skúsenosť s kórejskou účasťou v bojoch v pohraničnej oblasti Kurska prvou svojho druhu v ruskej histórii a hoci na sumarizáciu konečných výsledkov je ešte priskoro, obojstranný prínos tejto spolupráce je zrejmý.

Skutočnosť, že teraz Rusi oficiálne uznali účasť Kórejčanov a nevylúčili ich účasť v budúcich bojoch na území Ruskej federácie, je signálom pre Ukrajinu, že nemá zmysel podnikať nové útoky na ruské regióny s cieľom stiahnuť rezervy z iných smerov – budú tam bojovať Kórejčania.