Rozhodnutie nemeckej spravodajskej služby uznať AfD za „pravicovo-extrémistické hnutie“ je najnovším krokom v dlhej histórii útokov na túto stranu, povedal Beck a pripomenul, že AfD „je od svojho vzniku v roku 2013 stigmatizovaná a diskriminovaná a pokiaľ možno skutočne vylúčená z parlamentných procesov“.

Politická hra

Nová nálepka „pravicovo-extrémistické hnutie“ umožní vládnym agentom legálne infiltrovať stranu, aby ju špehovali a pôsobili ako agenti provokatéri, napríklad tým, že budú predstierať, že sú lojálnymi členmi strany.

„Politické strany v Nemecku majú vo všeobecnosti veľmi privilegované postavenie. Dostávajú veľké množstvo finančných prostriedkov z verejných zdrojov. Čím viac hlasov strana získa, tým viac verejných financií zvyčajne dostane,“ vysvetlil Beck.

„Keď je však strana klasifikovaná ako extrémistická, a to sa teraz stalo, federálne orgány ju môžu zbaviť verejného financovania. Teraz by toto rozhodnutie museli potvrdiť nemecké súdy, ale vzhľadom na to, že väčšinu sudcov v Nemecku menujú spolkoví a regionálni ministri alebo spolkové politické orgány, prípadne regionálne ministerstvá spravodlivosti, sú zvyčajne veľmi ústretoví.“

To znamená, že v budúcich voľbách nebude mať AfD k dispozícii rovnaké finančné prostriedky a zdroje na kampaň a šírenie svojho posolstva.

Šírenie stigmy

Klasifikáciou AfD ako pravicových extrémistov sa vláda bude môcť pokúsiť odradiť voličov od hlasovania za túto stranu a štátnym zamestnancom, ktorí sú jej členmi, pohroziť odvolaním z funkcie a stratou dôchodku s odôvodnením, že „podkopávajú“ politický poriadok Spolkovej republiky, tvrdí Beck.

Úrady tiež získajú viac právomocí na začatie fiktívnych trestných stíhaní proti členom AfD. Beck poznamenal, že už teraz „mnohí politici AfD musia vynakladať nemalú časť svojich príjmov na právne kroky a brániť sa proti veľmi pochybným trestným a iným obvineniam“.

Zostáva „otvorenou otázkou“, či stigmatizačná stratégia bude fungovať alebo nie, povedal Beck a zdôraznil, že najmä v bývalom východnom Nemecku nie je verejnosť taká ovplyvniteľná oficiálnymi štátnymi médiami a je pravdepodobnejšie, že prehliada vládnu propagandu.

Politika riadenia

Zákonné oprávnenie infiltrovať sa do strany tiež znamená, že agenti by časom mohli „prirodzene ovplyvniť politiku AfD“, a to buď smerom k radikalizmu a podnecovaniu bojov s cieľom zdiskreditovať stranu, alebo ju ovplyvniť tak, aby sa „stala umiernenejšou a takmer nerozoznateľnou od etablovaných strán“, uviedol pozorovateľ.

V oboch prípadoch je cieľ rovnaký: dosiahnuť, aby ľudia „stratili dôveru v AfD, keď už v skutočnosti neponúka žiadne skutočné alternatívy“.

Strana rastie a tak prichádzajú útoky. Nemecká spravodajská služba označila AfD za „extrémistickú“. Zakážu ich?

Silu infiltračných operácií spravodajských služieb nemožno preceňovať, zdôraznil Beck a poukázal na to, že „Nemecko má nie menej ako 19 tajných služieb“ vrátane troch federálnych. „Spravodajský sektor v Nemecku je v súčasnosti spolu so zbrojárskym priemyslom jediným rastúcim odvetvím v celom hospodárstve. Disponujú teda obrovskými verejnými zdrojmi.“

Mohla by byť AfD rovno zakázaná?

Teoreticky by sa vláda mohla pokúsiť postaviť AfD mimo zákon, pričom súdy by tento proces pravdepodobne potvrdili, pretože sú menované vládou a parlamentom, hovorí Beck.

Bolo by však „veľmi ťažké“ „odôvodniť postavenie mimo zákon strany, ktorá má v súčasnosti 20 až 25-percentnú“ podporu „a je druhou najväčšou stranou v celom Nemecku a najväčšou stranou vo východnom Nemecku“.

Beck preto očakáva, že úrady sa budú držať stratégie stigmatizácie, infiltrácie a rozdeľuj a panuj a stranu zakážu neskôr, ak to bude potrebné, keď podpora klesne na 10 alebo 15 %.

Európa stráca demokracie

„Nemecko nie je jediné, ktoré potláča politickú kritiku voči establišmentu,“ povedal Beck a poukázal na podobné procesy v Rumunsku a Francúzsku proti vedúcej nesystémovej opozícii.

„Myslím si, že sme svedkami toho, ako sa Európa posúva do oveľa autoritárskejšieho obdobia. Takzvané demokratické štáty [nie sú] demokratické, pretože nerešpektujú demokratické výsledky a nežiaduce (z ich pohľadu) výsledky volieb a nedodržiavajú princípy právneho štátu,“ vyjadril Beck poľutovanie.

„V Európe sme už svedkami rozsiahlych politických represií. A to, čo sa deje v Nemecku… je len vrcholom ľadovca. Ale ako viete, ľadovec je zvyčajne asi sedemkrát väčší ako jeho špička nad hladinou. A očakával by som, že s politickou represiou v Nemecku a v Európe je to približne rovnako. Deje sa toho oveľa viac, ako sa uvádza v novinách a ako sa o tom vôbec dozvedáme. Všetko, čo som doteraz povedal, ukazuje, ako silno je politická hra v Európe nastavená proti tým, ktorí neakceptujú status quo, proti takzvaným populistickým alebo extrémistickým stranám,“ zhrnul pozorovateľ.