Košice 17. augusta (TASR) – Zimný štadión Ladislava Trojáka v Košiciach začal písať svoju históriu už v 19. storočí, vtedy ešte ako otvorená umelá ľadová plocha. Jeho zakrytie prebehlo takmer o sto rokov neskôr a s prestavbou sa začalo v roku 1996. Trvala takmer desať rokov a sprevádzali ju mnohé komplikácie spôsobené predovšetkým nedostatkom financií.

"Na tú dobu sme mali na starom štadióne všetko, saunu, bazén i posilňovňu. Bola tam aj reštaurácia," zaspomínal si v rozhovore pre TASR bývalý československý reprezentant Igor Liba. Už v roku 1998 však práce na novom štadióne pozastavili. "Keď sa začal búrať, tak narýchlo prerobili štadión na Lokomotíve. Mysleli, že to bude na rok, dva a vieme, ako dlho to trvalo. Boli tam podmienky, ktoré nemali nič spoločné s extraligou. Sezónu sme prakticky odohrali zadarmo, keďže neboli peniaze. Na posledný zápas niektorí hráči nechceli nastúpiť, no ja a Jerguš Bača sme ich prehovárali, že ide o Slovan. Ak by to bolo iné mužstvo, tak by sa na posledný zápas nenastúpili," dokreslil zlú finančnú situáciu Liba.

Veci sa pohli smerom dopredu v roku 2003, keď vzniklo občianske združenie (OZ) Košická aréna. Zakladateľmi boli Zdenko Trebuľa, Ľubomír Veme, Pavol Miškov. V roku 2005 prišlo k predstaveniu nového loga a názvu zimného štadióna – Steel Aréna, Košický štadión Ladislava Trojáka. Hráči HC Košice sa oficiálne presťahovali do nového stánku 19. februára. Oficiálne otvorenie modernej multifunkčnej haly pripadlo na 24. februára, historicky prvý extraligový súboj v Steel aréne zohrali hokejisti Košíc proti HKM Zvolen 3. marca. Podľa viceprezidenta OZ Antona Juru stála výstavba Steel Arény celkovo približne 730 miliónov korún.

"Jediným vlastníkom Steel arény je občianske združenie Košická aréna, ktorá ho rovnako i spravuje. Od roku 2006 teda vieme, že si na halu musíme zarobiť sami. Formou rôznych prenájmov, aby sme mohli existovať a splniť cieľ, ktorý sme si dali, teda dotiahnuť tu čo najviac športu a kultúrnych podujatí," konštatoval pre TASR generálny manažér OZ Košická aréna Igor Havrila.

Podľa jeho slov sú na Slovensku tri štadióny, ktoré spĺňajú kritériá a to v Bratislave, Košiciach a Spišskej Novej Vsi. "Je smutné, že od roku 1989 sa na Slovensku nič neurobilo. Ak si vezmeme, že Slovan hrá KHL a Spišská Nová Ves nižšiu súťaž, tak jediný štadión v slovenskej extralige spĺňajúci kritériá je v Košiciach. Samozrejme, že ma to neteší, pretože som veľký športovec a chcel by som, aby to nejako vyzeralo. Stačí ísť do Česka, ale aj iných krajín a vidieť, ako pohli dobou a ako fungujú. Čo sa týka Slovenska, tak niektoré štadióny sú jedna veľká katastrofa. Ten kto je majiteľom, tak musí jednoznačne spravovať štadión. Ak ho dá niekomu do prenájmu, tak to na Slovensku nefunguje," zamyslel sa Havrila.

Steel aréna bola prvou najmodernejšou a multifunkčnou halou na Slovensku. Spoločne s tréningovou halou je predovšetkým určená pre zimné športy, ktorých gro tvorí hokej, teda je prispôsobená pre hokejový klub HC Košice. "Ten využíva halu najčastejšie. Pred rokom a pol sme premiestnili všetky mládežnícke kategórie, ktoré v podstate majú tréningový a zápasový proces už aj v tréningovej hale. Teda celý hokejový klub počnúc od prípravky, po juniorov a vrátane A-mužstva máme v Steel aréne," povedal Havrila, ktorý potvrdil, že o prenájom ľadovej plochy sa zaujímajú i rôzne skupiny amatérskych hokejistov, ženský hokejový klub, súkromný krasokorčuliarsky klub, či krasokorčuliarsky zväz.

Letné obdobie slúži predovšetkým na rekonštrukčné práce, údržbu i servis. "Halu v tomto období veľmi nevyužívame, výnimkou sú koncerty. Chránime si plochu aj keď nie je ľad, aby nedošlo k poškodeniu betónu, chladiacich trubiek. Hala sa v lete ani veľmi neprenajíma," poznamenal Havrila a pokračoval: "Od roku 2006 sa pýšime tým, že sme uskutočnili takmer 150 kultúrnych podujatí, arénou prešli vyše dva milióny ľudí a máme za sebou vyše 300 hokejových zápasov. Základom je, aby sme v hale mali čo najviac športu, i keď sa využíva aj na koncerty." Okrem hokeja zastrešovala Steel aréna hádzanú, basketbal, freestyle, minifutbal, kolky, zápasenie, tenis a v septembri sa k nim pridá i svetová juniorská Grand Prix v krasokorčuľovaní. "Chceli by sme do Steel arény prilákať všetky športy, ktoré dokážu indoorovo fungovať. Úzko spolupracujeme so ženským basketbalovým tímom Good Angels a radi by sme tu odohrali tri alebo štyri zápasy EL. Rovnako by sme chceli hostiť ME v nohejbale," dodal Havrila.

Steel aréna od roku 2006 prešla mnohými zmenami, ktoré súviseli i s MS v ľadovom hokeji v roku 2011. Nad ľadovou plochou došlo k výmene informačnej kocky a v hale pribudli dva 66 m LED pásy na východnej a západnej strane. Investície prúdili aj do vylepšenia zvuku, elektrických rozvodov a najmä do výstavby tréningovej haly. Má zámorské rozmery a využíva sa hlavne na zápasy mládežníckych kategórii. Vďaka mestu sa v tesnej blízkosti štadióna podarilo postaviť i parkovací dom. "V strede mesta Košice máme športovo-kultúrny stánok. Cieľom je zrekonštruovať Club Hotel, aby sme vedeli vystravovať jednak naše mužstvá, ale aj tímy, ktoré k nám prídu. Nielen športovcov, ale i rôznych promotérov a podujatia, ktoré sa rozhodnú prenajať si halu. V horných sektoroch chceme urobiť Sky Lounge ako na iných štadiónoch, aby bolo vidieť na hokej či koncert. Tým pádom by sme zavŕšili to, čo sme si predsavzali, urobiť jeden veľký športovo-kultúrny komplex v rámci mesta," načrtol ďalšie rekonštrukčné práce v Steel aréne Havrila, ktorý prezradil, že sa čaká už iba na stavebné povolenie ako i to, že názov hotela by sa mal zmeniť na Hotel Arena.

K prevádzkovaniu multifunkčnej haly patria nielen radosti, ale i strasti. Hneď v úvodnom zápase domácich MS medzi Švajčiarskom a Francúzskom došlo k výpadku elektriny. "Vtedy bolo napojených veľmi veľa zdrojov a bolo i horúco. Našťastie máme naprojektovaný transformátor tak, že jednoducho vypol, inak by došlo k spáleniu. Takéto veci sa však stávajú bežne i v NHL. Nakoniec sa ukázalo, že Košice boli pripravené na šampionát perfektné, čo si pochvaľovali všetky mužstvá. Vynikajúci ľad, dobré zázemie, akurát zápas Slovenska chýbal," opísal situáciu Havrila. Údržba a servis jednotlivých technológií a zariadení prebieha podľa presného plánu jednotlivých zásahov, v rôznych časových horizontoch.

Najhorším momentom bol pre Steel arénu požiar trafostanice umiestnenej na východnej strane štadióna. V októbri 2012 ho spôsobila technická porucha na kompenzačnom rozvádzači. "Došlo k skratu na kompenzačnom rozvádzači, ktorý mal navyše olejovú nádržku. Ešte dobre, že sme mali funkčnú EPS, zaškolených SBS pracovníkov a hasiči prišli včas. Klobúk dole pred firmou, ktorá za deň a pol vymenila 27 káblov. Steel aréna je o výzvach, keď je potrebné zamakať, tak to spravíme, dokonca sme urobili ešte lepšie opatrenia. Zabezpečili sme všetko, čo bolo potrebné i keď tie škody boli enormné," okomentoval peripetie spôsobené požiarom Havrila. Zároveň dodal, že Steel aréna nedostáva žiadne dotácie, nemá žiadne úvery, pôžičky a funguje podľa nastaveného rozpočtu.

Názory predstaviteľov OZ Steel aréna a verejnosti sa rozchádzajú varu iba v jednej otázke – v konzumácii jedla a pití tekutín v priestoroch haly určených na sedenie. "Keď sme otvárali Steel arénu, tak sme urobili tvrdé, nepopulárne opatrenia. Diváci si nesmeli so sebou nič nosiť a boli zakázané viaceré veci, nesmeli nosiť dáždniky, vodu, jedlo. Ľudia mrmlali, ale skôr, či neskôr to pochopili. Vďaka tomu je hala čistá a pekná, nemáme zničené sedadlá a čo si chcú kúpiť, tak si kúpia v bufetoch, reštaurácii. Keď k nám prídu zo zahraničia, tak nechápu, že je tu dobrá atmosféra čo sa týka športových podujatí, výborná logistika, čistota. Jednoducho dodržiavame pravidlá, ktoré sme stanovili a tie platia pre každého, aj pre prezidenta republiky. Chodím po svete a vidím ako vyzerajú haly, v niektorých je to absolútna katastrofa," zakončil Havrila.

mc la /k dispozícii sú fotoreportáž a zvukové záznamy/