Srbský múr nárekov – Srebrenica pred budovou srbského parlamentu. Západ srbské slzy nezaujímajú

Belehrad/Srebrenica 30. júla 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovi)

Vďaka iniciatíve Združenia rodín unesených a zavraždených v Kosove a Metochiji pred budovou srbského parlamentu najnovšie stojí „Srbský múr nárekov – Srebrenica“ s fotografiami Srbov zo Srebrenice zabitých počas vojny, ktorá na území Bosny a Hercegoviny prebiehala pred niečo vyše dvadsiatimi rokmi

Pred inštaláciou spomienkového múru Združenie rodín unesených a zavraždených v Kosove a Metochiji vyzvalo združenia rodín z Republiky srbskej, ktorá je dnes jednou z dvoch súčastí Bosny a Hercegoviny, aby poskytli fotografie srbských obetí zo Srebrenice a z Bratunacu a Kravíc, ktoré sa nachádzajú neďaleko nej.

Západná propaganda neustále hovorí o moslimských obetiach balkánskej vojny, pričom za civilné obete často vydáva aj moslimských bojovníkov, ktorí padli priamo v boji a ako vojnových mŕtvych oplakáva dokonca aj tých,  v prípade ktorých sa ukázalo, že žili aj po vojne. Naopak, srbské obete sú pre západnú propagandu, ktorá potrebuje ospravedlniť svoju agresiu voči Juhoslávii a voči Srbom vo všeobecnosti, nezaujímavé a treťoradé, nehodné spomienky, a už vôbec nie slzy.

Ako v svojom vyhlásení konštatovali predstavitelia Združenia rodín unesených a zavraždených v Kosove a Metochiji, „žiaľ, niet pravdy o srbských obetiach zo Srebrenice v Bosne a Hercegovine.“ Ba čo viac, takzvané medzinárodné spoločenstvo, ako aj štátne orgány Bosny a Hercegoviny, ktoré sú pod kontrolou moslimov a ich západných protektorov, sa už roky smejú do očí príbuzným obetí.

V okolí Srebrenice počas vojny vyčíňala a strašné zverstvá na Srboch páchala moslimská banda vedená Naserom Orićom. 11. apríla 2003 Medzinárodný trestný tribunál OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) obvinil Orića z tohto, že vydal príkazy na zničenie dedín a miest, ktoré z vojenského hľadiska neboli opodstatnené a tiež z toho, že neprijal opatrenia na zabránenie krutému zaobchádzaniu s civilnými obyvateľmi a zajatcami, ktoré sa skončilo ich vraždami.

V dôsledku útokov boli domy mnohých bosnianskych Srbov spálené, alebo zničené a tisícky Srbov boli prinútení utiecť zo svojich príbytkov. Podľa niektorých zdrojov v dôsledku týchto udalostí zahynulo viac než 3000 bosnianskych Srbov. Srbský vyšetrovateľ  Milivoje Ivanišević poznamenal, že prakticky všetky prepadnutia srbských obcí počas troch rokov vojny sa udiali počas veľkých cirkevných sviatkov podľa pravoslávneho kalendára, ako napríklad na svätých Petra a Pavla, na svätého Juraja a podobne.

Bývalý vrchný veliteľ vojsk OSN v Bosne a Hercegovine, francúzsky generál Philippe Maurillon 12. februára 2004 pred súdom v Haagu vyhlásil, že je presvedčený, že útok na Srebrenicu 11. júla 1995 bol reakciou na masové vraždy Srbov jednotkami Nasera Orića. Je známe, že po svojich krvavých jatkách sa Orićovci sťahovali práve do Srebrenice.

V roku 2006 síce Medzinárodný trestný tribunál OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) najskôr uznal Orića za vinného z vojnových zločinov a odsúdil ho za to, že nezabránil niektorým zločinom, no aj to iba na smiešne dva roky väzenia.  Pritom hlavná žalobkyňa OSN Carla del Ponteová žiadala pre Orića trest 18 rokov odňatia slobody. V odvolacom konaní dokonca  Orića oslobodili s tým, že sa jeho trestnú zodpovednosť údajne nepodarilo preukázať.

Horká čerešnička na krvavej torte? V minulom roku vojnového zločinca Nasera Orića vymenovali za poradcu ministra pre vojnových veteránov Federácie Bosny a Hercegoviny Salka Bukvarevića.

Vladimír Mohorita