Srbský denník Politika: Rozhovor s Vladimírom Putinom

Srbský denník Politika: Rozhovor s Vladimírom Putinom

Belehrad, Moskva 17. októbra 2014 (HSP/Foto:TASR)

 

V predvečer návštevy Republiky Srbsko pri príležitosti 70. výročia oslobodenia Belehradu v r. 1944 ruský prezident Vladimír Putin poskytol interview pre srbský denník Politika. Dotkol sa najpálčivejších otázok: plyn, sankcie, nátlak Západu na Rusko a pod

Ruský prezident sa v úvode rozhovoru venoval aktuálnej téme – oslavám 70. výročia oslobodenia Belehradu od nemecko-fašistických vojsk a spoločnému boju viacerých štátov sveta proti fašizmu počas druhej svetovej vojny. Zdôraznil, že aj v súčasnosti je mimoriadne dôležité, aby sa ľudia nepoľavili v tomto boji – proti nacistom, radikálom, fašistom a pod. Upozornil na strašné následky zločinov nacistov a fašistov v súčasnosti. Nezabudol ani na rolu USA v modernej politike a pripomenul, že k akým hrozným následkom môžu viesť pokusy za každú cenu dosiahnuť pochybné geopolitické ciele. Varoval pred snahami obhájiť nacistov a radikálov a zdôraznil, že treba urobiť všetko, aby sa podobné tragédie nestali v budúcnosti.

Reklama
Na snímke ruský prezident Vladimir Putin

„Žiaľ, „vakcína“ proti nacistickému vírusu vyvinutá počas Norimberského trestného tribunálu, v súčasnosti stráca v niektorých štátoch Európy svoj účinok. Názorným svedectvom toho sú otvorené prejavy nacizmu, ktoré sa už stali všednou záležitosťou na Ukrajine, v Lotyšsku a iných pobaltských krajinách. Obrovské znepokojenie v tejto súvislosti vyvoláva situácia na Ukrajine, kde vo februári došlo k protiústavnému štátnemu prevratu, ktorého hybnou silou boli nacionalisti, nacisti a iné radikálne zoskupenia,“ zdôraznil.

Vladimír Putin odmietol chýry o možnom znížení dodávok ruského plynu do Európy v súvislosti so zadlženosťou Ukrajiny. Prízvukoval, že Rusko vždy a v plnej miere dodržiava svoje záväzky, poctivo dodáva plyn európskym odberateľom, aj keď občas vznikajú niektoré technické problémy. Napriek tomu Rusko sa vždy snaží rýchlo napraviť situáciu a obnoviť pravidelný prúd plynu. Putin zdôraznil, že Rusko nemieni nikoho vydierať plynom a nechce politizovať hospodárske otázky. Podčiarkol, že Rusko mieni rozširovať spoluprácu s EÚ, ale ak únia začína robiť problémy, Rusko nachádza partnerov a odberateľov aj v iných regiónoch, napríklad, v Ázii – v Číne.

Reklama

Pripomenul perspektívy, ale aj problémy výstavby plynovodu Južný prúd. Naznačil, že v EÚ robia umelé prekážky a neumožňujú rozbehnúť výstavbu. Aj preto Rusko podpísalo zmluvu o dodávkach plynu s Čínou. Povedal, že je to logicky a v Európe by sa nemali čudovať, ale radšej by sa mali zamyslieť nad tým, čo a prečo robia.

Pripomenul, že v ostatných mesiacoch Gazprom urýchlene zvyšuje zásoby plynu v európskych podzemných nádržiach. Tieto opatrenia zabránia problémom v prípadoch krátkodobého prerušeniu tranzitu plynu v kritických situáciách – zjavne naznačil, že politika Kyjevu je nelogická a nepredvídateľná a že Kyjev nie je naladený spolupracovať, ale stále vyvoláva konfrontácie.

„Bezpochyby si uvedomujeme riziká spojené s krízovými javmi na Ukrajine. Dodávky do tejto krajiny v júni tohto roku sme museli pozastaviť, pretože kyjevské úrady odmietli platiť za už dodaný plyn. Koncom leta – začiatkom jesene tohto roku sa konala séria intenzívnych konzultácií v trojstrannom formáte Rusko-EÚ-Ukrajina, v ktorých priebehu sa posudzovali možné vzájomne prijateľné riešenia otázok urovnania ukrajinskej zadlženosti za plyn a stabilného tranzitu uhľovodíkov do Európy. V Moskve sú pripravení na pokračovanie v konštruktívnych rokovaniach. Nerobíme problémy,“ podčiarkol Putin.

Priznal, že problémy tranzitu plynu do EÚ cez ukrajinské územie, bohužiaľ, pretrvávajú. Vyjadril však pripravenosť Moskvy rokovať s Kyjevom, aby sa všetky problémy vyriešili. „Jedným z očividných riešení problému je diverzifikácia ciest dodávania plynu. V tejto súvislosti v Moskve počítajú s tým, že Eurokomisia v najbližšom čase urovná otázku využitia všetkých možností plynovodu OPAL. Okrem toho treba „odblokovať“ Južný prúd. Tento projekt výrazne prispeje ku komplexnej energetickej bezpečnosti Európy. Vyhrajú všetci – ako Rusko, tak aj EÚ, odoberatelia v Európe,“ je presvedčený Vladimír Putin.

Na margo sankcií EÚ a USA voči Rusku a čo s tým, ruský prezident poznamenal: „Túto otázku by bolo správnejšie položiť lídrom USA a EÚ. Vôbec to nebolo Rusko, kto „sprostredkoval“ ozbrojený štátny prevrat na Ukrajine, ktorý zapríčinil súčasnú vážnu vnútropolitickú krízu a občiansku roztrieštenosť. Práve protiústavné uchopenie moci sa stalo východiskovým bodom pre nasledovné udalosti – a to aj na Kryme. Obyvatelia Krymu, uvedomujúc si zložitosť a nepredvídateľnosť rozvoja situácie, brániac si svoje právo na život, slobodu, históriu, kultúru, používanie materinského jazyka sa rozhodli usporiadať v plnom súlade s Chartou OSN referendum, po ktorom sa polostrov znovu spojil s Ruskom. Bolo to v plnom súlade so svetovými demokratickými princípmi a legislatívou,“ prízvukoval.

Reklama

„Naši partneri si musia presne uvedomiť, že pokusy vyvinúť nátlak na Rusko za pomoci jednostranných, nelegitímnych reštrikcii, vôbec nenapomáhajú urovnaniu, kompromisom, ale iba komplikujú a sťažujú dialóg. O akej deeskalácii hovoria v EÚ a USA, keď rozhodnutia o nových balíkoch sankcií schvaľujú prakticky súčasne s dosiahnutím dohôd o postupe mierového procesu na Ukrajine? Ak hlavným cieľom je snaha izolovať našu krajinu, je to absolútne absurdný, iluzórny cieľ. Je jasné, že nie je možné ho zrealizovať, aj keď, pravdaže, ekonomické zdravie Európy, ba celého sveta, môže byť vážne poškodené. Nechceme žiadne sankcie a dokážeme ich zrušiť ihneď. Ale to nezávisí iba od nás – bohužiaľ, skôr od iných. Takže s otázkou, koľko potrvá táto sankčná vojna, sa netreba obracať na nás, ale na autorov tohto „projektu“. Koľko potrvajú reštrikcie? Závisí to iba od USA a EÚ. Rusko bude vždy vyvážene pristupovať k oceneniu rizík a následkov použitia sankcií, reagovať na ne vychádzajúc z národných záujmov. A práve aj v našich národných záujmoch je, aby sa táto sankčná vojna čo najskôr skončila,“ zdôraznil ruský prezident Vladimír Putin v závere svojho rozhovoru pre srbský denník Politika.

eu

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

12:08

Na Ukrajine zadržali dvoch mužov obvinených z toho, že sa vydávali za opravárov a pomáhali Rusku s prípravou útokov na vojenské pozície v Charkovskej oblasti na východe krajiny. Oznámila to v piatok ukrajinská tajná služba SBU.

12:01

Nezamestnanosť v Španielsku sa v 1. kvartáli zvýšila nad 12 % a dostala sa na najvyššiu úroveň za posledný rok. Prekonala aj odhady analytikov, ktorí predpokladali, že sa zvýši iba mierne, pričom zotrvá pod 12-percentnou hranicou.

11:50

Tým, že sa Rusko zmocnilo Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES), vzniká hrozba radiačnej katastrofy, vyhlásil v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Spravil tak v deň, keď si na Ukrajine pripomínajú 38. výročie jadrovej katastrofy v Černobyle.

11:40

Dvadsať rokov v Európskej únii bolo pre Česko obdobím rozvoja a zvýšenia potenciálu krajiny. Členstvo v Únii je pre ČR bezpochyby výhodné a nemá žiadnu alternatívu. Hlas štátov strednej a východnej Európy je však dôležitý aj pre samotnú EÚ. Spravodajkyni TASR v Prahe to povedal český premiér Petr Fiala.

Petr Fiala
Na snímke český premiér Petr Fiala

 

11:32

Donald Trump sa nevie dočkať, kedy bude “ako 47. prezident Spojených štátov” opäť úzko spolupracovať s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Vyplýva to z optimisticky ladeného videozáznamu, ktorým bývalý americký prezident a terajší prezidentský kandidát Republikánskej strany pozdravil v piatok účastníkov tretej budapeštianskej medzinárodnej konferencie Conservative Political Action Conference (CPAC).

11:23

Kolumbijská univerzita v New Yorku pokračuje vo vyjednávaní s propalestínskymi demonštrantmi, ktorých sa snaží prinútiť, aby opustili jej areál. Demonštrujúcim študentom dalo pôvodne vedenie školy do polnoci (čiže do piatka 06.00 h SELČ) čas na, aby vypratali svoj “tábor” a z areálu sa stiahli.

11:15

Francúzsko zvažuje rozšírenie sankcií voči izraelským osadníkom za násilnosti voči palestínskym civilistom na Západnom brehu Jordánu. Oznámil to úrad francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona po jeho rokovaní s jordánskym kráľom Abdalláhom II.

10:59

Úrady v Burkine Faso vo štvrtok neskoro večer oznámili, že na dva týždne pozastavili vysielanie rozhlasových staníc britskej BBC a americkej Voice of America (VoA) za reportáž o správe ľudskoprávnej organizácie, ktorá armádu v tejto krajine obviňovala z útokov na civilistov. Informovala o tom agentúra AFP.

10:45

Japonský premiér Fumio Kišida navštívi budúci týždeň Francúzsko, Brazíliu a Paraguaj v čase, keď sa jeho krajina snaží posilniť vzťahy s Južnou Amerikou.

Kišidove turné potrvá šesť dní a japonský premiér sa počas neho stretne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom i brazílskym lídrom Luizom Ináciom Lulom da Silvom, uviedla Kišidova kancelária.

10:35

Dvaja astronauti pridelení americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA) na prvý pilotovaný vesmírny let spoločnosti Boeing dorazili vo štvrtok na miesto plánovaného štartu rakety, ktorý je naplánovaný 6. mája.

Testovacími pilotmi kozmickej lode Starliner od spoločnosti Boeing budú Barry “Butch” Wilmore a Sunita Williamsová. Stroj je pripravený na svoj prvý pilotovaný vesmírny let po niekoľkých rokoch odkladov. Posádka vyštartuje z kozmodrómu Kennedyho vesmírneho strediska na Floride.

Barry "Butch" Wilmore
Na snímke astronauti NASA Barry “Butch” Wilmore a Sunita Williamsová pózujú počas príchodu do Kennedyho vesmírneho strediska na Myse Canaveral na Floride
10:04

Ceny benzínov v 16. týždni po piatich týždňoch zdražovania klesli. Cena nafty kulminovala pod hodnotou 1,60 eura za liter. V porovnaní s minulým rokom boli ceny pohonných látok vyššie v priemere o 7 %.

09:53

Ukrajinský súd nariadil v piatok väzbu pre ministra poľnohospodárstva Mykolu Soľského v súvislosti s obvineniami z účasti na nelegálnom nadobudnutí štátnej pôdy v hodnote takmer siedmich miliónov eur.

Samotný Soľskyj obvinenia odmieta.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke meotar a ďalšie učebné pomôcky v Múzeu školstva a pedagogiky, ktoré otvorili po niekoľkých rokoch od rekonštrukcie nových priestorov, sťahovania a budovania múzejného zázemia v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves

Autor: TASR - Dano Veselský

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali