Môj profil 
Predplatné
Srbské médiá pripomenuli, že tieto dlhy vznikli v 70.-80.-ch rokoch minulého storočia a finančné prostriedky boli požičané juhoslovanským štátom a následne investované prevažne na budovanie automobilových a železničných tratí, energetických podnikov, banského priemyslu, na realizáciu projektov vo vodnom a lesnom hospodárstve.
Analytici pripomenuli, že celkový dlh Srbska po rozdelení Juhoslávie dosahoval takmer miliardu eur, presnejšie 930,81 milióna a z toho konkrétne: 433,31 milióna Medzinárodnej banke rekonštrukcie a rozvoja, 296,56 milióna Parížskemu klubu kreditorov, 168,90 milióna Londýnskemu klubu, 17,99 milióna Kuvajtu, 5,79 milióna Banke pre rozvoj Rady Európy, 4,43 milióna Európskej spoločnosti pre financovanie nákupov železničných vagónov, 1,84 milióna Líbyi, 1,56 milióna bývalému Československu a 0,43 milióna eur Európskej investičnej banke.
Na poslednom zasadnutí Rady bezpečnosti OSN srbský minister zahraničia Ivica Dačić položil zákonitú otázku: prečo Srbsko spláca dlhy Kosova a prečo Kosovo, ak seba považuje za nezávislý štát, necháva Srbsko splácať svoje dlhy? Pripomenul údaje Národnej banky Srbska, podľa ktorých, v období od r. 2002 po 31. januára tohto roka Srbsko zaplatilo celkovo 750,21 milióna eur „kosovského“ dlhu a zostáva splatiť ešte 198,43 milióna eur.
Srbsko teda za podniky, ktoré „sprivatizovalo“ Kosovo, ešte dlhuje: Európskej banke rekonštrukcie a rozvoja 1,34 milióna eur, Parížskemu klubu 178,16 milióna, Líbyi 3,42 milióna, Kuvajtu 13,95 milióna a dlh bývalému Československu – 1,56 milióna eur bol vlani v decembri, podľa vzájomnej dohody, „posunutý“ Česku a Srbsko ho Českej republike uhradí vo forme jednorazovej platby.
Hlavnými dlžníkmi na území Kosova a Metohije sú nasledovné podniky: závod Trepća (Kosovská Mitrovica), Elektroenergetika Kosovo (Priština), Ibr (Lepenac), Tepláreň Priština, Energetika a plynofikácia Obilić a Feronikel Glogovac.
Eugen Rusnák
.JPG)
