Správa o účasti Británie na vojne v Iraku kritizuje Blaira, zlé plánovanie

Londýn 6. júla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP/PA/Owen Humphreys)

Británia sa pri vstupe do vojny v Iraku v roku 2003 spoliehala na chybné spravodajské informácie. Plánovanie konfliktu bolo “úplne neprimerané”, pred jeho začiatkom neboli využité všetky možnosti mierového riešenia, pričom Irak nepredstavoval pre Spojené kráľovstvo bezprostrednú hrozbu. Vyplýva to z dnes zverejnenej záverečnej správy vyšetrovania britskej účasti na Spojenými štátmi vedenom vojenskom zásahu v Iraku.

“Spojené kráľovstvo sa rozhodlo pridať k invázii do Iraku pred tým, ako boli vyčerpané mierové možnosti odzbrojenia (Iraku). Vojenský zásah nebol v tom čase jedinou poslednou možnosťou,” uviedol vedúci sedem rokov trvajúceho vyšetrovania John Chilcot.

Vtedajšia britská vláda premiéra Tonyho Blaira predstavila argumenty o hrozbe zbraní režimu Saddáma Husajna s “istotou, ktorá nebola odôvodnená”, zdôraznil Chilcot. Obyvatelia Iraku podľa neho “veľmi trpeli” v dôsledku vojenskej intervencie, ktorá “sa vážne nevydarila”, citovala ho agentúra AP.

Okrem nedostatočného plánovania samotnej vojny i obdobia po nej museli byť podľa Chilcota vopred zrejmé riziká: britskí činitelia mali vedieť, že v Iraku hrozia vnútorné konflikty, zvýšenie aktivity teroristov z al-Káidy i možnosť všeobecnej nestability krajiny.

Blair dnes v reakcii na správu vyhlásil, že jeho rozhodnutie pridať sa k invázii v Iraku bolo urobené “v dobrej viere a v tom, čo som považoval za najlepší záujem” Británie. Opätovne tiež zdôraznil svoj postoj v tom, že nedošlo k žiadnemu skresľovaniu spravodajských informácií, lžiam ani podvodom zameraným na nájdenie zámienky pre vojenský zásah.

“Prevezmem úplnú zodpovednosť za akékoľvek chyby bez výnimky alebo výhovorky,” povedal expremiér a odmietol tvrdenia, že vojenský zásah v Iraku je príčinou terajšieho terorizmu na Blízkom východe alebo inde vo svete. Zopakoval okrem toho svoj názor, že bolo “lepšie zosadiť Saddáma Husajna”, než mu umožniť zotrvať pri moci.

Chilcot počas dlhého procesu oficiálneho vyšetrovania vypočul 150 svedkov, preskúmal 150.000 dokumentov a vypracoval správu obsahujúcu 2,6 milióna slov.

Jeho závery sú úderom pre Blaira, ktorý americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi osem mesiacov pred vojenským zásahom v Iraku z marca 2003 povedal, že ho podporí za každých okolností, a to bez toho, aby túto záležitosť konzultoval so svojimi kolegami vo vláde.

Blair podľa správy išiel do vojny po boku hlavného spojenca Británie, len aby zistil, že Spojené kráľovstvo je vylúčené z väčšiny dôležitých rozhodnutí o vojenských operáciách i povojnového plánovania – precenil tak svoj vplyv na rozhodovanie Američanov. Britská bojová misia v Iraku sa skončila, keď ešte mala “ďaleko k úspechu”, uviedol Chilcot.

Británia musela uzavrieť “ponižujúcu” dohodu s irackými milíciami, ktoré predtým útočili na jej vojakov, ako najlepší spôsob zredukovania násilia, ktoré v Iraku po vojenskom zásahu vypuklo. V čase, keď britské bojové jednotky odchádzali z Iraku v roku 2009, si konflikt vyžiadal životy 179 britských vojakov, takmer 4500 amerických vojakov a vyše 100.000 Iračanov.

Súbežná misia v Afganistane ovplyvnila britské sily v Iraku napríklad v tom, že nemali dostatok vrtuľníkov a sledovacích zariadení. Prijaté rozhodnutia neboli plne realizované a britské ministerstvo obrany len pomaly reagovalo na hrozbu tzv. improvizovaných výbušných zariadení v Iraku.

Chilcot kritizoval aj šéfov tajných služieb za to, že nezaistili, že ich čiastočné informácie o Saddámových zbraniach sa vo vládnej rétorike nezmenia na tvrdenia prezentované s istotou.  Podľa jeho slov tiež ani neuvažovali o tom, že “Irak už nemusí mať chemické, biologické alebo jadrové zbrane”, ako sa to napokon ukázalo. Všeobecný dojem, že britská vláda zveličila informácie od spravodajských služieb, mali negatívny vplyv, keď narušili dôveru v ďalšie tvrdenia vlády, píše sa v správe.

Chilcot však aj dnes zdôraznil, že jeho vyšetrovanie nebolo súdom a nebude preto vynášať verdikt v otázke toho, či bol vojenský zásah v Iraku legálny. Správa neobsahuje ani posúdenie toho, či Blair a jeho vláda úmyselne zavádzali verejnosť a parlament ohľadom situácie v Iraku.

Zverejnenie Chilcotovej správy opakovane odkladali, okrem iného pre spory okolo zaradenia dôverného materiálu, ako je konverzácia medzi Blairom a Bushom. V správe sa nachádzajú niektoré Blairove listy americkému prezidentovi spred vojny, nie však Bushove odpovede.

Protivojnoví aktivisti a príbuzní niektorých zabitých britských vojakov dúfali, že správa označí vojenský zásah v Iraku za nelegálny, čo by otvorilo cestu stíhaniu Blaira za vojnové zločiny.

Medzinárodný trestný súd (ICC) síce skúma tvrdenia o údajných vojnových zločinoch britských jednotiek v Iraku, oznámil však, že rozhodnutie Británie ísť do vojny nespadá do jeho jurisdikcie.

Skupina príbuzných britských vojakov zabitých v Iraku vo vyhlásení uviedla, že Británia by mala využiť Chilcotovu správu na to, aby zabezpečila, že krajina takéto závažné omyly už neurobí. “Už nikdy nesmie byť dovolené, aby toľké chyby viedli k obetovaniu britských životov a zničeniu nejakej krajiny bez pozitívneho výsledku,” napísali príbuzní.