Správa GRIP: Svet viac míňa na zbrane aj napriek finančnej kríze

Brusel 21. novembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-KR PZ Žilina)

Celosvetové výdavky na zbrojenie neklesli ani po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008; vlani ich výška dosiahla sumu 1,676 bilióna dolárov, čo predstavuje 2,3 percenta celosvetového hrubého domáceho produktu.

Uviedla dnes belgická televízna stanica RTBF s odvolaním sa na správu Skupiny pre výskum a informácie o mieri a bezpečnosti (GRIP). Správa GRIP upozornila, že objem predaja zbraní by mal byť v roku 2016 ešte vyšší, čím sa po trojročnom miernom prepade potvrdí minuloročný nárast ziskov v tomto odvetví.

Najnovšia správa tejto skupiny, ktorá bola založená v Bruseli v roku 1979, obsahuje 52 strán prehľadne roztriedených podľa kategórií vojenských výdavkov, vojenskej výroby a transferov zbraní. Autori správy Luc Mampaey a Christophe Stiernon vypočítali, že vlaňajší globálny vojenský rozpočet predstavoval v prepočte 228 dolárov na jedného obyvateľa planéty.

Rok 2015 znamenal obrat po troch po sebe idúcich rokoch klesania vojenských výdavkov, keď bol zaznamenaný zhruba ich jednopercentný nárast oproti roku 2014.

Spojené štáty boli v rokoch 2014 a 2015 opäť najväčším vývozcami zbraní (v roku 2013 to bolo Rusko). Vlani obsadili 37 percent svetového trhu, keď ich najväčšími klientmi boli Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia. Druhým najväčším vývozcom zbraní bola Ruská federácia. Najväčšími odberateľmi ruských zbraní v posledných rokoch sú India, Čína a Vietnam (61 percent vývozov).

Z hľadiska podielu krajín sveta sa USA vlani postarali o 35,6 percenta z celkových celosvetových výdavkov na zbrojenie. Na druhom mieste sa ocitla Čína (12,8 percent), potom Saudská Arábia (5,2 percenta), Rusko (4 percentá) a Spojené kráľovstvo (3,3 percenta).

Nárast vojenských výdavkov v roku 2015 zaznamenala aj Ázia a tichomorská oblasť (o 5,4 percenta), ale aj región východnej Európy (o 7,5 percenta), kým pokles vykazoval africký kontinent.

Spomedzi jednotlivých regiónov je najviac otáznikov spojených s krajinami Blízkeho východu. Nedostatok údajov poskytovaných Spojenými arabskými emirátmi, Kuvajtom, Katarom, Sýriou či Jemenom, neumožňuje vytvoriť si ucelený obraz o nákupoch zbraní, vojenskej techniky a munície. Jasným “lídrom” tohto regiónu je Saudská Arábia, ktorá vlani minula na zbrane 87 miliárd dolárov a dostala sa na tretie miesto spomedzi 15 krajín sveta s najvyššími rozpočtovými položkami na zbrojenie. Týchto 15 krajín spolu predstavuje 80,5 percenta výdavkov na zbrojenie.

Podľa vojenských výdavkov na obyvateľa prvenstvo patrí Saudskej Arábii (2764 dolárov), nasledujú Spojené arabské emiráty (2485 dolárov), Izrael (1921 dolárov) a USA (1854 dolárov).

Za posledné desaťročie, v období 2006-2015, najprudší nárast výdavkov na zbrane bol v severoafrickom regióne (148 percent) a vo východnej Európe (90 percent), kým na západe Európy to bol iba 10-percentný nárast a v USA nárast o štyri percentá.

Európska únia sa od roku 1988, teda od jej 12-člennej podoby až po súčasných 28 členských krajín, pohybuje na hranici ročných vojenských výdavkov okolo 300 miliárd eur. Podľa odhadov GRIP finančná hodnota obchodu so zbraňami bola vlani na úrovni 0,4 percenta celosvetového obchodu s tovarom a službami.