Modra 13. januára 2019 (HSP/Foto: Slavica )
V sobotu, 12. januára, v Modre sa uskutočnilo spomienkové podujatie, ktoré zorganizovalo nitrianské občianske združenie Slavica a ktoré bolo venované 163. výročiu úmrtia apoštola Slovanov Ludevíta Velislava Štúra
Začiatok slávnosti prebehol na námestí v Modre pri súsoší Štúrovcov, kde sa zišli členovia a sympatizanti združenia Slavica, aby si pripomenuli tohto slovenského slovanského velikána a odkaz, ktorý zanechal nášmu národu. Na záver tejto prvej zastávky prítomní položili veniec k jeho pamätníku na námestí v Modre.
Druhou zastávkou bol cintorín v Modre, kde si účastníci spomienkovej akcie uctili pamiatku Ludevíta Štúra pri jeho hrobe.
„Môžeme s určitosťou povedať, že osud nášho národa nám nie je ľahostajný, že v našich aktivitách budeme naďalej pokračovať prostredníctvom organizovania podobných podujatí a zároveň sa chceme poďakovať všetkým dobrovoľníkom a zúčastneným, ktorí nás v našej činnosti podporujú. Účasť na tomto podujatí bola dôkazom, že aj napriek nepriaznivému počasiu si vieme spoločne pripomenúť a uctiť našich predkov a významné udalosti,“ povedal pre portál Hlavné správy predseda nitrianskej občianskej organizácie Slavica Miloš Zverina.
Pre náš portál pripomenul aj posledné roky života slovenského velikána: „Po neúspechu výpravy v roku 1849 a po opätovnom sklamaní z cisárskeho dvora, ktorý Slovákom sľuboval podporu v boji proti maďarským radikálom, sa Ludevít Štúr ocitol v nepriaznivej situácii. Žiadosť o povolenie vydávať slovenské politické noviny (Slovenské národné noviny zanikli v revolučných dňoch) a pokus získať oficiálne povolenie Tatrína, stroskotali. Štúr v tomto období nadviazal na svoju činnosť z predošlých rokov a venoval sa slovanskej ľudovej tvorbe a pracoval na spise Slovanstvo a svet budúcnosti,“ pripomenul.
„Rok 1851 otvoril sériu osobných tragédií, pretože v januári mu zomrel brat Karol a o pol roka neskôr jeho otec. Ludevít sa po smrti svojho staršieho brata presťahoval do Modry, aby sa – sám pod policajným dozorom, postaral o sedem detí zosnulého brata. Naďalej bol tvorivo činný, hoci jeho život znepríjemňovala a sťažovala polícia. V roku 1853 zomrela vo Viedni jeho priateľka Adela Ostrolúcka a v Trenčíne jeho matka,“ uviedol Miloš Zverina.
V tomto období končí aj Štúrova životná púť. Na poľovačke 22. decembra 1855 sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko Modry nešťastne postrelil do stehna. Úmrtná matrika uvádza: „Dne 22.-ho decemb. 1855 na polovce, příkopu jakovausi přeskočiti chteje, padl a v pádu ručnici tak nějak nešťastlivě potrhl, že mu vypálila a stěhenní kost prostřelila; následkem čehož, po velkých bolestech a mnohém krvácení vyšioloženého dne, pokojne skonal.”. Ludevít Štúr zomrel 12. januára 1856 „o deváté hodině večerní“ v Modre ako štyridsaťročný. Pohreb odbavovali 15. januára modranský farár Daniel Minich a Jozef Miloslav Hurban. Preto sa aj naša spomienková akcia konala práve v Modre,“ povedal v závere Miloš Zverina.
Eugen Rusnák