Verí, že projekty na ochranu životného prostredia za nového vedenia rezortu nebudú pozerať na stranícku príslušnosť, ale na efektivitu. “Ak by to tak nebolo, tak by sme mohli hovoriť o diskriminácii juhu Slovenska, s čím má táto krajina bohaté skúsenosti,” uviedol.
Sólymos tvrdí, že Budaj používal čísla účelovo a koncentrácia v tomto prípade a v tejto oblasti má svoje logické opodstatnenie a dôvody. “Kde by mala byť vyššia koncentrácia úspešných projektov na ochranu vôd, ak nie na Žitnom ostrove, kde sú najväčšie zásobárne pitnej vody na Slovensku? V Žiline alebo v Ružomberku? Na druhej strane to, že na Žitnom ostrove majú vysoké zastúpenie maďarskí voliči s starostovia z Mosta či SMK ešte neznamená, že vodu zo Žitného ostrova nepijú aj voliči a starostovia iných strán,” podotkol. Za príklad straníckeho protekcionizmu označil to, keď strana z pozície najsilnejšej vládnej strany vymenuje 72 okresných prednostov netransparentným spôsobom z vlastných radov.
Pripomenul, že jednou z jeho priorít vo vedení rezortu bol rozvoj najmenej rozvinutých okresov aj ochrana vôd Žitného ostrova. Tvrdí, že najmenej rozvinuté okresy na juhu a severovýchode Slovenska boli dlhodobo ukrátené. “Kým v rokoch 2013 až 2016 bolo z Environmentálneho fondu na Žitnom ostrove podporených 16 projektov na ochranu vody za 4 milióny eur, od roku 2016 do roku 2019 bolo na ochranu vody podporených 58 projektov za vyše 34 miliónov eur,” tvrdí.
Budaj v utorok odvolal riaditeľa Environmentálneho fondu Petra Kalivodu, pričom kritizoval predošlú radu za netransparentnosť pri udeľovaní dotácií. Hovoril o politickom a straníckom protekcionizme. Poukázal na trestnoprávnu rovinu skutkov aj etickú stránku konania. Tvrdil, že z auditu Inštitútu environmentálnej politiky vyplýva, že starostovia obcí zo strany Most-Híd boli v získaní dotácií z Envirofondu úspešnejší ako nezávislí. “Obávam sa, že to odhaľuje stranícku príslušnosť bývalého ministra,” poznamenal.