Šokujúci výsledok prieskumu agentúry Vox politico. Voliči liberálnych strán sú ochotní zásadným spôsobom porušovať ľudské práva

Bratislava 2. septembra 2020 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Agentúra VOX Politico tento týždeň publikovala zaujímavý prieskum verejnej mienky zisťujúci názory občanov na riešenie problematiky vysťahovania či nevysťahovania ľudí, ktorí si postavili nelegálne príbytky na cudzích pozemkoch

Prieskum VOX Politico realizovaný telefonicky na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov zahŕňal otázku o ľudských právach a čiernych stavbách. “Pri príležitosti štátneho sviatku SNP sme spracovali prieskum, ktorý má k SNP blízko. Počas povstania sa Slovensko postavilo nepriateľovi a ideológii, ktorá potláča ľudské práva. V čase Slovenskej republiky počas druhej svetovej vojny sa ľudské práva porušovali. V projekte VOX Politico sme chceli skúmať, či tu z toho niečo ostalo. Skúmali sme postoj obyvateľov Slovenska k ľudským právam niekoho iného. Do prieskumu sme zaradili otázku: Na Slovensku existujú tzv. čierne stavby na pozemkoch iných vlastníkov, ktorí sa takto k svojej pôde nemôžu dostať. Súhlasíte s tým, aby sa pri odstraňovaní týchto nelegálnych stavieb mohli na nevyhnutný čas porušiť niektoré ľudské práva ich staviteľov?”, vysvetľujú autori prieskumu na sociálnej sieti.

Dodávajú, že pravdepodobne je možné nájsť riešenie uvedeného problému, pri ktorom sa nebudú porušovať ľudské práva. “To sme nechceli skúmať. Mali sme záujem zistiť, či sú obyvatelia Slovenska ochotní porušovať ľudské práva pri riešení nejakého problému. Aj keď otázka nie je takto štylizovaná, mnohí respondenti si ju otvorene spojili s rómskymi osadami. V tom duchu často odpovedali.

Z výsledkov prieskumu VOX Politico vyplynulo, že muži sú viac naklonení k porušovaniu ľudských práv než ženy. “Nie významne, ale pri porovnaní odpovedí “Určite áno” a “Skôr áno” je vidieť rozdiel v jednoznačnosti odpovedí. V “Určite áno” víťazia muži nad ženami.”

“Úroveň vzdelania zjavne vplyv na ochotu dodržiavať ľudské práva nemá. Naopak, vek vplyv má. Najmladší respondenti sú menej ochotní porušovať ľudské práva, než starší respondenti.”

Geograficky vedie Banskobystrický kraj – 90%. Určite a Skôr áno, po ňom Prešov a Košice. Pri politických preferenciách výrazne podlieza priemer len KDH. Za pozornosť stoja hodnoty pri všetkých ostatných stranách. Také hodnoty agentúra čakala len pri ĽSNS, o to šokujúcejší bol výsledok.

V podstate priaznivci skoro všetkých strán a takmer v rovnakej miere boli ochotní obmedziť ľudské práva vlastníkov stavieb. Takýto výsledok pri otázke, ktorú si väčšina respondentov stotožnila s čiernymi stavbami Rómov, sám o sebe neprekvapuje. Tento problém je vypuklý a ako ukazuje prieskum, občania z celého spektra politických názorov by uvítali rázne vyriešenie tohoto problému. Prieskum však priniesol aj nečakané a pritom veľmi zaujímavé zistenia.

Prvým zaujímavým faktom je, že voliči Ficovho Smeru (65,5 %), sú ochotní ľudské práva porušovať menej, ako voliči odčleneného a liberálnejšieho Pellegriniho Hlasu (78,9 %). Ak opomenieme mikrostraničky, kde boli výsledky kvôli malému počtu zachytených respondentov vyššie, čo je však v tomto prípade skôr štatistická nedokonalosť prieskumu, tak bývalý premiér Pellegrini má v tomto smere najradikálnejších voličov. Ešte radikálnejších ako strana Vlasť (73,6 %).

Čo je však na prieskume skutočne zaujímavé, je fakt, že ochotní dívať sa inam, zatiaľ čo sa budú porušovať ľudské práva, sú v rovnakej miere aj voliči takzvaných liberálnych strán, pre ktorých by ochrana ľudských práv mala byť posvätná. Dokonca u voličov SaS je to rovnaký výsledok (takmer 73 %) ako u voličov ĽSNS, čo je skutočne prekvapivé. Ešte väčší demokrati a liberáli z PS, ktorých vedie rómska aktivistka Biháriová, v podstate nezaostávajú a až 68% ich voličov sa vyslovilo za obmedzenie práv vlastníkov čiernych stavieb.

Prieskum tak znova potvrdil, že mentalita voličov z oboch krajov názorového spektra sa v podstate nelíši.

Prečo je normály, priemerný človek ochotný konať zlo, pekne vo svojej kázni rozobral gréckokatolícky biskup Cyril Vasiľ. Viac sa môžete dozvedieť tu.