Môj profil 
Predplatné
“Predovšetkým odmietame myšlienku zmeny názvu ústrednej slovenskej spravodajskej služby – Slovenská informačná služba. Názvy sa menia obyčajne pri zmene režimu alebo zlyhaní predchádzajúcej spravodajskej služby, keď sa nový režim alebo nová spravodajská služba potrebuje jednoznačne dištancovať od predchádzajúcich neakceptovateľných praktík,” tvrdí. “Podľa našich informácií sa nič také nestalo. Ak má ministerstvo iné informácie, malo by s nimi oboznámiť verejnosť,” dodáva.
Navrhovaný nový názov chápe SNS ako zbytočné mýlenie občanov a “zbytočne vyhodené peniaze daňových poplatníkov, ktoré budú potrebné na zabezpečenie jeho zmeny”.
“Zdá sa nám, že autori nemajú celkom jasno, čo sú to organizácie kolektívnej bezpečnosti a kolektívnej obrany, čo asi vyplýva z nejasnosti našej legislatívy,” pokračuje Hrnko. “V dôvodovej správe aj v niektorých paragrafoch používajú termín ‘organizácia kolektívnej bezpečnosti’, ale podľa všetkého, pravdepodobne aj podľa zámeru predkladateľa intenzívna výmena informácií sa nemá diať napríklad medzi krajinami OSN alebo OBSE, ale v rámci organizácie kolektívnej obrany, v našom konkrétnom prípade v rámci NATO. V tomto duchu treba zmeniť aj terminológiu v zákone,” uvádza podpredseda SNS.
V paragrafe 13 sa podľa neho oproti zneniu súčasného zákona o SIS medzi adresátmi, ktorým SIS informácie poskytuje, neuvádzajú Kancelária prezidenta SR, Národná rada SR a vláda SR, ale prezident SR, predseda NR SR a predseda vlády SR.
“Oproti praxi toto znenie nemení situáciu, informácie dostávali prezident, predseda parlamentu a predseda vlády, avšak informácie, ktoré poskytuje spravodajstvo, neslúžia na osobné ciele menovaných štátnych funkcionárov, ale na to, aby úrad prezidenta, NR SR a vláda fungovali v režime ‘informovanosti’,” argumentuje Hrnko. “Pri navrhovanom znení by spomínaní funkcionári podľa nášho názoru nemohli informovať ani poslancov, ani členov vlády o závažných skutočnostiach, ktoré by mali vedieť. Preto odporúčame zachovať pôvodné znenie paragrafu zo zákona o SIS,” dodáva.
SNS podľa neho zásadne nesúhlasí so spôsobom, ako má byť menovaný riaditeľ Vojenského spravodajstva. “Navrhované znenie, aby riaditeľa Vojenského spravodajstva menoval na návrh ministra prezident republiky, je podľa nášho názoru jednak v rozpore s ústavou (minister nemôže samostatne navrhovať opatrenia prezidentovi, to môže robiť len vláda), jednak pri existujúcej slovenskej politickej praxi hrozí možnosťou totálneho znefunkčnenia alebo úplným zbavením sa občianskej kontroly, ktorú vykonáva minister,” uvádza Hrnko. Vojenské spravodajstvo podľa neho musí ostať rezortným spravodajstvom, pod plnou kontrolou ministra obrany, teda aj s personálnou právomocou ministra voči jeho riaditeľovi.
“Slovenská národná strana vníma aj ostatné námietky, ktoré vo vzťahu k návrhu zákona predkladajú iní účastníci pripomienkovania, sústredila sa však len na tie, ktoré zatiaľ nezazneli. Sme presvedčení, že naše názory sa zohľadnia, aby sme prijali zákon, ktorý skutočne zabezpečí bezproblémové fungovanie spravodajských služieb v našom demokratickom štáte,” uzavrel Hrnko.
Novelu zákona o Úrade civilného spravodajstva a Vojenskom spravodajstve predložilo ministerstvo vnútra do medzirezortného pripomienkového konania. Právna norma počíta aj s premenovaním Slovenskej informačnej služby na Úrad civilného spravodajstva (ÚCS). Návrh neprináša zlúčenie civilnej a vojenskej služby do jedného úradu. Služby však spája pod spoločný zákon.
Návrh reaguje na potrebu zvýšenia podielu spravodajských služieb v boji s organizovaným zločinom a ďalšími negatívnymi javmi. Má priniesť nástroje spravodajského pôsobenia v boji s medzinárodným terorizmom.
Riaditeľa ÚCS by mal, tak ako je to dnes pri SIS, vymenovať prezident na návrh vlády. Za výkon funkcie a plnenie úloh sa má zodpovedať priamo predsedovi vlády. Prezident má menovať aj riaditeľa Vojenského spravodajstva na návrh ministra obrany. Šéf rezortu obrany bude disponovať právomocou riadiť Vojenské spravodajstvo.
ml
.jpg)
.JPG)
