Bratislava 20. marca 2023 (HSP/Foto:NASA)
Je príznačné, že práve v predvečer dnešného Medzinárodného dňa astronómie zverejnila NASA jeden z najkrajších doterajších objavov vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba, horúcu hviezdu Wolf-Rayet 124 (WR 124), ktorá leží asi 15 000 svetelných rokov od Zeme. Tento čerešňový kvet plynu a prachu tvorí prchavú fázu zániku vesmírneho telesa (trvajúcu “len” asi sto tisíc rokov), počas ktorej vyvrhne do priestoru organické častice tvoriace desaťnásobok hmotnosti Slnka, ktoré sú nevyhnutným predpokladom a základom tvorby živých organizmov, píše vo svojom statuse Eduard Chmelár
Zriedkavé pozorovanie Wolfovej-Rayetovej hviezdy – jednej z najžiarivejších, najhmotnejších a najkratšie detekovateľných známych hviezd – bolo jedným z prvých pozorovaní, ktoré v júni 2022 uskutočnil vesmírny teleskop NASA James Webb. Webb zobrazuje hviezdu WR 124 v bezprecedentných detailoch pomocou svojich výkonných infračervených prístrojov. Hviezda sa nachádza vo vzdialenosti 15 000 svetelných rokov v súhvezdí Sagitta.
Masívne hviezdy sa predbiehajú vo svojich životných cykloch a len niektoré z nich prechádzajú krátkou Wolfovou-Rayetovou fázou pred tým, ako sa stanú supernovou, vďaka čomu sú Webbove podrobné pozorovania tejto vzácnej fázy pre astronómov cenné.
Hviezda WR 124 má 30-krát väčšiu hmotnosť ako Slnko, informuje na svojej stránke NASA.
Pôvod kozmického prachu, ktorý môže prežiť výbuch supernovy a prispieť k celkovému “rozpočtu prachu” vo vesmíre, je pre astronómov veľmi zaujímavý z viacerých dôvodov. Prach je neoddeliteľnou súčasťou fungovania vesmíru: Slúži ako úkryt pre formujúce sa hviezdy, zhromažďuje sa, aby pomohol vytvoriť planéty, a slúži ako platforma pre molekuly, ktoré sa vytvárajú a zhlukujú – vrátane stavebných prvkov života na Zemi. Napriek mnohým dôležitým úlohám, ktoré prach zohráva, je vo vesmíre stále viac prachu, než dokážu vysvetliť súčasné teórie astronómov o vzniku prachu. Vesmír pracuje s prebytkom prachového rozpočtu.
Webbov teleskop otvára nové možnosti štúdia detailov kozmického prachu, ktorý sa najlepšie pozoruje v infračervených vlnových dĺžkach svetla. Webbova blízka infračervená kamera (NIRCam) vyvažuje jas hviezdneho jadra WR 124 a uzlové detaily v slabšom okolitom plyne. Stredne infračervený prístroj teleskopu (MIRI) odhaľuje zhlukovú štruktúru plynovej a prachovej hmloviny z vyvrhnutého materiálu, ktorý teraz obklopuje hviezdu. Pred Webbom nemali astronómovia milujúci prach jednoducho dostatok podrobných informácií na skúmanie otázok produkcie prachu v prostredí, ako je WR 124, a či boli prachové zrná dostatočne veľké a výdatné na to, aby prežili supernovu a stali sa významným príspevkom do celkového rozpočtu prachu. Teraz sa tieto otázky dajú skúmať pomocou skutočných údajov.
Hviezdy ako WR 124 slúži astronómom aj ako analógia, ktorá im pomáha pochopiť kľúčové obdobie ranej histórie vesmíru. Podobné umierajúce hviezdy ako prvé zasiali mladý vesmír ťažkými prvkami, ktoré sa vytvorili v ich jadrách – prvkami, ktoré sú v súčasnosti bežné aj na Zemi.
Webbova detailná snímka WR 124 navždy zachováva krátke, búrlivé obdobie premeny a je prísľubom budúcich objavov, ktoré odhalia dlho zahalené tajomstvá vesmírneho prachu.
17.5°C
Utorok 
Štvrtok 
15.2°C
.jpg)
.JPG)
