Ľubľana 25. februára (TASR) – Koniec slovinskej vlády premiéra Janeza Janšu, sužovanej obvineniami jej predsedu z korupcie, sa javí ako neodvratný. Kabinet totiž opustil dnes ďalší koaličný subjekt – Slovinská ľudová strana (SLS). Politickí analytici preto rátajú s tým, že parlament už v stredu vysloví Janšovej stredopravej vláde nedôveru.
Podľa informácií z Ľubľany je takmer isté, že budúcu slovinskú vládu povedie úradujúca predsedníčka opozičnej strany Pozitívne Slovinsko Alenka Bratušeková (42). Na jej podpore sa totiž dohodli už dve niekdajšie koaličné strany a opozícia.
Kým obsadenie postu šéfa slovinskej vlády dezignovanou premiérkou by malo byť isté, vytvorenie budúcej koaličnej vlády sa javí ako problematickejšie.
Na predstaviteľov doteraz opozičných strán Pozitívne Slovinsko (PS) a Sociálni demokrati (SD), ako aj Demokratickej strany dôchodcov Slovinska (DeSUS) a Občianskej kandidátky (DL), ktoré opustili Janšov kabinet v uplynulých týždňoch, čakajú náročné rokovania. Budú pri nich musieť prekonať nemalé odlišnosti v názoroch na napríklad otázky správy, verejných financií, štátneho majetku alebo sanovania bankového sektoru, upozorňuje tlačová agentúra APA.
Alenka Bratušeková by v prípade zvolenia za premiérku mala dva týždne čas na vytvorenie svojho kabinetu, o ktorom by na konci marca hlasoval slovinský parlament. Nová vláda by sa po roku od nástupu k moci chcela podrobiť hlasovaniu o dôvere na zákonodarnej pôde.
Nová stredoľavá koalícia by mohla mať v 90-člennom parlamente väčšinu 52 kresiel. V stredu sa očakáva i zvolenie nového predsedu slovinského parlamentu, nástupcu lídra DL Gregora Viranta, ktorý odstúpil pred mesiacom. Najhorúcejším adeptom na tento post je šéf frakcie SD Janko Veber.
Aj keď sa mandát premiéra a jeho kabinetu po vyslovení nedôvery skončí, vláda by mala riadiť krajinu až do vymenovania nového kabinetu.
Výzvy na Janšovu rezignáciu sa začali množiť po tom, čo Výbor pre prevenciu korupcie zverejnil informácie, že premiér nedokáže vysvetliť pôvod 210.000 eur na bankovom účte. Do ulíc vyšli tisícky nespokojných Slovincov; od predsedu vlády sa odvrátili aj koaliční partneri.
Samotný Janša však opakovane odmietol demisiu s tým, že krajina si v súvislosti s vážnou hospodárskou krízou nemôže dovoliť predčasné voľby.
Podľa prieskumov verejnej mienky považuje 44 percent oslovených Slovincov vytvorenie novej vlády ako najvýhodnejšie riešenie súčasnej vládnej krízy; za vypísanie predčasných volieb sa vyslovilo 36,4 percenta respondentov. Výsledky prieskumov naznačujú, že prechodná vláda môže rátať s podporou väčšiny obyvateľov Slovinska (56 percent).